1. ročník (rok 1954)
1. ročník (rok 1954)
Hralo sa na "trávnatom ihrisku“ za Evou. Pamätné je to, že sa hralo asi na 15 cm vrstve snehu. Čiary sme si vyšľapali do snehu okolo ihriska ako aj na ňom. Veľkým favoritom pred zápasom bolo mužstvo Exilu, zložené z bývalého profi mužstva plus ďaľší exulanti. Ako sa neskôr ukázalo, Exil nesklamal a v zápase vysoko zvíťazil. Hralo sa ešte takým systémom, že kto dosiahne prvý desať gólov do polčasu a do konca 20 gólov stane sa víťazom. Tiež stojí za zmienku, že sa hralo bez rozhodcu, čím sa zápas neobišiel bez mnohých menších šarvátok. Exil zvíťazil 20 : 12, po polčase 10 : 4.

2. ročník (rok 1955)
2. ročník (rok 1955)
Zápas sa opäť odohral na ihrisku za Evou. Je pamätné to, že sa hralo na úplne mokrom snehu. Veľkou postavou zápasu bol rozhodca Dušan Bazala, ktorý mal počas zápasu obuté povestné čižmy. Základ mužstva Exilu bol opäť v bývalých "profíkoch“, ktorí však už boli všetci praví exulanti.
Základ mužstva Domácich tvorili najmä bratia Bačíkovci, Berlanskí a Fričovci. Favorit opäť nesklamal a teda Exil vyšiel zo zápasu ako víťaz. Tentokrát sa nehralo do 20, ale len do 14 gólov a polčasom do 7. Výsledok zápasu bol 14 : 12 pre Exil, čo nasvedčuje väčšiu vyrovnanosť zápasu ako v minulom ročníku.

3. ročník (rok 1956)
3. ročník (rok 1956)
Ihrisko za Evou bolo posledný krát v histórii Štefan Cup-u svedkom a dejiskom stretnutia. Tohto roku bolo sucho a jasno, no bol mierny mráz. Úroveň zápasu bola už omnoho vyššia ako v predchádzajúcich ročníkoch. Na rozdiel od predošlých ročníkov, tohto roku favorit sklamal. Favorizovaný Exil prehral po rušnom a dramatickom boji svoj prvý zápas. Základy oboch mužstiev sa nezmenili, ale Domáci sa na zápas lepšie pripravili...

Zápas sa hral už len do 12, s polčasom do 6. Zvíťazilo teda po prvý krát mužstvo Domácich v pomere 12 : 8, po polčase 6 : 2 pre Domácich. Exil v druhom polčase pridal plyn, ale vyrovnať celkový stav sa mu už nepodarilo. V tomto ročníku hral ako vždy Pišta Schrédl v „meltonkách“.

Nálada po zápase bola ešte stále bojovná, lebo mužstvo Exilu hneď sľubovalo, že to Domácim na rok odplatí aj s úrokami. Ako sa však o rok ukázalo, nedopadlo to pre Exil opäť tak, ako by si to želali, ale to už predbieham udalosti....

4.ročník (rok 1957)
4.ročník (rok 1957)
Historický medzník vo vývoji Štefanského futbalu – hralo sa totiž prvý krát na normálnom futbalovom ihrisku, čím sa zároveň ustanovilo, že sa bude hrávať iba na normálnom futbalovom ihrisku. Dejiskom tohoto zápasu bola slávna "Moravana“ - ihrisko v Moravanoch nad Váhom.
V mužstvách oproti minulým zápasom nastali zmeny (vplyvom prestupov niektorých hráčov). Počasie ročníku prialo len čiastočne, lebo bolo mokro no nie blato... Sneh tohto roku nebol. Do histórie ďalej vojde, že mužstvu Exilu nedošiel na zápas brankár Jaro Ziel, nakoľko doma zaspal a zobudil sa až po zápase. V bráne Exilu nastúpil teda Dušan Bazala, ktorý podal v zápase naozaj vrcholný výkon. Mimo iných skvelých zákrokov bol niekoľkokrát nastrelený, bez toho, že by o tom vedel... Práve to bola hlavná príčina toho, že mužstvo Exilu opäť prehralo. Stratilo sebadôveru vo vlastné zadné rady a hlavne v brankárovi, na ktorom si zakladalo. Favoritom zápasu bol Exil, no pre spomenutý handicap prehral. Zápas bol hraný dosť tvrdo, takže došlo i k zraneniam...

Zápas bol historický aj tým, že sa obe mužstvá zišli dopoludnia pred zápasom v cukrárni u pani Ocelkovej, kde sa pri čaji (vtedy to bol najostrejší nápoj športovcov na Eve) nálada pred zápasom vyhrotila na maximum. Bola predebatovaná celková situácia a zostavy predných a zadných línií. Toto býva odvtedy každý rok. Každý hráč pred zápasom povie svoj výrok a tip na víťaza. Bohužiaľ záznam výrokov a tipov sa nezachoval... Zápas vyhrali po vyrovnanom priebehu Domáci v pomere 6 : 4. Hralo sa normálne 2x45 minút s rozhodcom p. Grňom.
Zachovala sa zostava Exilu : Bazala – Pollák, Švorc Sl., Majerčák Juro - Švorc Maroš, Benko – Schrédl, Reisenbuchler Š, Fabián, Ocelka, Markovič.
Za Domácich boli oporou bratia Bačíkovci, Berlanskí, Fričovci a Maťo Majerčák.

5.ročník (rok 1958)
5.ročník (rok 1958)
Dejiskom piateho ročníka bola opäť "Moravana“. Situácia pred zápasom bola úplne jasná v prospech Exilu, nakoľko Domáci stratili niekoľko svojich stabilných hráčov, ktorí prestúpili do Exilu, lebo začali študovať v Bratislave. Tak sa stalo, že víťazstvo Exilu bolo značne vysoké no úplne zaslúžené. V prvých ročníkoch bolo dosiahnuté vyššie víťazstvo, no musí sa brať do úvahy, že tento zápas sa hral na normálnom ihrisku. Počasie bolo podobné ako v minulom roku – bez snehu, mokro a blato...

Zápas bol zaujímavý len v prvom polčase. Hneď na začiatku sa vedenia ujali Domáci. Vzápätí Exil vyrovnal a hra bola potom dlho vyrovnaná. Až keď Exil po veľkej prevahe pred koncom prvého polčasu strelil rýchlo tri góly, bolo o víťazovi rozhodnuté. V druhom polčase sa potom ukázala prevaha Exilu, ktorý vysoko zvíťazil – v pomere 8 : 2. Zápas rozhodoval p. Grňo.
Exil hral v zostave: Ziel – Stankovský, Majerčák Juro, Švorc Slávo – Bazala, Polák – Hanic, Kollár, Fabián, Reisenbuchler, Benko.
Stelci gólov: Exil – Reisenbuchler Š. 3x, Fabián 3x, Švorc S. a Benko dali po 1 góle. Domáci - Bačík Laco, Berlanský Relo.

6.ročník (rok 1959)
6.ročník (rok 1959)
S veľkým napätím očakávala verejnosť ďalší zápas tradičného futbalového duelu. Situácia sa oproti minulému ročníku opäť zmenila. Domáci vychovali v priebehu roka niekoľko nádejných hráčov, takže zápas nemal svojho favorita. K tomu všetkému už asi 3 dni pred Štefanom pršalo, takže terén bol úplne rozbahnený. Dejiskom zápasu bola zasa "Moravana“, ktorá poskytla obom stranám strašnú hraciu plochu. Vytrvalý dážď pred zápasom a počas zápasu spôsobil, že to bol jeden z najťažších zápasov v doterajšej histórii. Bahna bolo na ihrisku asi v hrúbke 10-15 cm a pred oboma bránkami boli navyše krásne vodné oká. Pred zápasom bola slávnostná bojová porada v cukrárni u pani Ocelkovej. Tentokrát sa nám zachovali všetky písomnosti pred a po zápase, takže výroky jednotlivých hráčov môžem citovať:

Dobiš : "Hrám druhý krát v tejto súťaži. Výhráme 4 : 2" (akože Domáci)
Reisenbuchler V. : "V tejto obľúbenej súťaži piešťanských plavcov som nehral 2 roky, preto je môj tip len tesné víťazstvo Domácich."
Majerčák Juro : "Zúčastňujem sa už 6. ročníka, no myslím, že tento bude najťažší zo všetkých. Tip 5 : 2 pre Exil."
Stankovský : "Hrám už 2x, budem bojovať a dúfam že vyhráme."
Hanic : "Zúčastňujem sa zápasu 2x. Tip 6 : 2 pre Exil."
Benko : "O výsledku nie je pochýb – jasne vyhráme. O výsledok by som sa chcel pričiniť dobrým stavaním sa."
Bazala : "Mám obavy, že najlepšiu formu som mal vlani. Myslím, že hostia zvíťazia – zásadne netipujem."
Pollák : "Priletel som v poslednej chvíli na náhradnom lietadle. Ešte pri pristávaní mi bránila veľká hmla, takže o situácii nemám veľký prehľad. Svoju formu nepodceňujem. Výsledok z minulého ročníka zostane myslím nezmenený."
Kollár : "Za mňa hovoria činy. A výsledok ? Samozrejme vyhráme."
Reisenbuchler Š. : "Boj bude ťažký. O výsledku ťažko hovoriť, lebo Domáci nastupujú v najsilnejšej zostave. Rozhodujúci bude terén."
Fabián : "Ako kapitán vediem Exil od prvého ročníka a verím, že aj v 6. ročníku vyhráme. Dnes sa mi bude hrať dobre. Hrám v strede trojuholníka Bazala, Benko, Kollár, čím je úspech zaručený."
Švorc Slávo : "Dúfam, že v tomto ťažkom boji vyhráme rozdielom 5-6 gólov aj keď terén bude ťažký. Mám ťažkú úlohu – hrám na profesora (R.B.)"

Tak to boli citáty niektorých hráčov, ktorí sa zúčastnili dopoludnia pred zápasom posedenia v cukrárni. Došlo ich pomerne málo lebo veľmi pršalo. Zostavy mužstiev boli ohlásené už dlho dopredu, no popoludní sa na zápas nedostavili niektorí kľúčoví hráči Domácich a to hlavne bratia Bačíkovci, údajne z rodinných dôvodov. Preto boli Domáci hodne oslabení. Celkove sa však súdilo, že mužstvo Exilu je tohto roku lepšie a čakalo sa ich víťazstvo. Dážď trval po celý zápas, takže každý bol úplne mokrý.
Niečo k zápasu – Domáci pre nedostatok hráčov nastúpili iba ôsmi. Po výmene kytíc, fotografovaní a filmovaní (reportér Šramka z televízie) sa začal zápas v ťažkom teréne no v rýchlom tempe. Exil úplne ovládol situáciu, hru mal pod kontrolou a zvíťazil s naprostou istotou vysoko 10 : 1. Hra nemala vysokú úroveň vinou Domácich a hlavne terénu, no bola veľmi bojovná... Hrdinom zápasu i napriek vysokej prehre bol brankár Domácich Puko Berlanský, ktorý zachránil mužstvo od väčšej prehry. Domáci sa väčšinou len bránili. Čestný úspech zaznamenal za stavu 8 : 0 Vojto Reisenbuchler. Rozhodca sa v tomto psom počasí na zápas nedostavil, takže sa hralo na dobré slovo a išlo to dobre. Zápas sledovalo napriek zlému počasiu 5 divákov... Ako vždy aj pri tomto zápase bola uctená pamiatka z rôznych príčin neprítomných na tomto zápase. Film z tohto zápasu má K. Šramka.

Zostavy :

Exil
Ziel – Švorc S., Majerčák J., Stankovský – Bazala, Pollák – Hanic, Kollár, Fabian, Reisenbuchler Š., Benko
Domáci
Berlanský J. – Frič Š., Reisenbuchler V., Berlanský P. – Švorc M. – Berlanský R., Dobiš, Frič M.

Góly :
Reisenbuchler Š 3x, Fabián, Benko a Pollák po 2, Švorc Slávo 1 za Exil. Za Domácich skóroval V. Reisenbuchler.

7.ročník (rok 1960)
7.ročník (rok 1960)
Snáď ani jeden ročník Štefanského futbalu sa neočakával s takým záujmom, ako zápas tohto roku. Prípravy, ktoré predchádzali 7. ročníku naozaj zodpovedali významu a dôležitosti tohto tradičného podujatia. Takisto možno označiť tento ročník ako jeden, v ktorom pred zápasom nebolo favorita. Typy sa rozchádzali asi rovnako na obe strany. Zostavy boli zhruba známe už takmer mesiac pred zápasom. Bohužiaľ mužstvá nemohli nastúpiť v pôvodne ohlásených zostavách. V družstve Exilu citeľne chýbal obranca Stankovský, ktorý sa vážne zranil v prípravných zápasoch – má nohu v sádre. V družstve Domácich bola absencia ešte väčšia. Bratia Berlanský Paľo a Laco nenastúpili z rodinných dôvodov (návšteva Lacovej manželky ...). Tiež Vojto Reisenbuchler pre angínu zápasu iba prizeral a zároveň viedol Domácich po stránke morálnej.

Zaujímavosťou 7. ročníka bolo aj to, že v tej dobe boli na vojne 7. hráči (Fabian, Ocelka, Markovič, Ziel, Frič M., Kollár a Bazala) no na zápas prišli iba štyria.. Ostatní z rôznych technických príčin neprišli. Ich pamiatka bola pred zápasom uctená dvojminútovým tichom. Ďalšou takou zaujímavosťou bolo, že dlhoročný kapitán Exilu Fabian po prvý krát v histórii ŠC nastúpil vo farbách Domácich, nakoľko v januári 1960 hlásil prestup....

Zvláštnosťou možno tiež označiť, že sa hralo na kvalitnejšom ihrisku Bank of Pistiens (Banka). No kvalitná plocha bola iba mimo trestných území, v ktorých bolo viac blata ako trávy. Na šťastie to bolo miestami aj zamrznuté, takže celkove možno povedať, že terén zodpovedal... Počasie bolo priam nádherné – slnko ako v lete. Po tejte stránke sa 7. ročník ozaj vydaril...

Pred zápasom dopoludnia bola v cukrárni tradičná bojová porada, kde sa očakávali posledné závery a zostavy mužstiev. Neistá bola hlavne účasť hráčov – vojakov, takže sa stále čakalo, kto sa z nich objaví vo dverách. Až na M. Friča, Kollára a Ziela prišli všetci, takže v oboch táboroch zavládol optimizmus. Bolo to hlavne badať z výrokov jednotlivcov, ktoré prinášam v plnom znení, ako ich zachytil na papier Paľo Benko.

Kamas : "Ja ako člen tejto veľkej plaveckej rodiny si myslím, že v dnešnom derby zvíťazí presvedčivo Exil. Mám chuť na ľavú tyč bránky. Odchádzam!!!"
Markovič : "Po jednoročnej prestávke opäť na trávniku. Napriek chorobe ľadvín zaberiem naplno a dám zabrať i obecenstvu za bránou súpera. Zápas bude dobrou prípravou na zájazd do Anglie. Vyhráme."
Bazala : "Pre veľký nápor diverzantov som nemohol sústavne trénovať podľa plánu. Po dlhšej prestrelke s veliteľom roty sa mi podarilo zbehnúť a tak obliecť dres Exilu. Dúfam, že vodičský preukaz získaný na vojne mi pomôže k lepšiemu vedeniu útoku Trakt. Čeljabinsk. Zvíťazíme !!!"
Frič Števo : "Keď príde Fabián, o výsledku je rozhodnuté. Jasne vyhráme 4 : 1."
Bodnár : "Dúfam, že je to správne – víťazstvo Exilu je jasné."
Švorc M. : "Radosť z dnešného zápasu mi kazí jeden fakt – slabá zostava súpera. Nerád hrám na jednu bránu ..."
Majerčák Juro : "Spolieham sa na vojenské zálohy. Mám radosť, že priletel Markovič. O útok je postarané a o obranu súpera tiež. Sádra pripravená."
Švorc Slávo : "V doterajšej príprave ukázali Domáci lepšiu pripravenosť. Dúfam, že po dlhšom čase zvíťazia Domáci rozdielom 4 gólov."
Pollák : "Nakoľko dnešný zápas bude asi zabezpečený veľkou zimou, som nútený ako obranca dobre sa obliecť. Bojím sa, že prechladnem."
Ocelka : "Po vlaňajšej neúčasti som bol toho roku zaradený do mužstva Exilu. Obdivujem veľké sebavedomie Domácich. O výsledku netreba debatovať..."
Majerčák Maťo : "I keď som rok nehral, cítim sa vo vynikajúcej forme. Ako center domáceho útoku prehlasujem, že obrana Exilu bude mať horúce chvíľky... Moja hlava je nebezpečná a bude mať dúfam dobrú mušku. Typ ktorý dávam je 8 : 3 pre Domácich."
Dobiš : "Naša tvrdá obrana a útok nabitý esami rozhodnú o výsledku."
Hanic J. : "V ŠF hrám po druhý krát – formu mám dobrú – zaručene vyhráme."
Fabian : "Vychádzku mám síce iba do 11. 30, ale už som tu (je 11 hod.). Terén nám bude vyhovovať Spolieham sa našu zálohu, útok dúfajme prekvapí. RBZ je v pohotovosti v prípade konfliktu. Vytasíme všetky zbrane, aby sme zvíťazili – aj opasky..."
Benko : "Hrám opäť po boku s veľkými esami – Dobiš, Reisenbuchler – vedia ma dobre nastrelovať... Dúfam, že moje brucho rozhodne o výsledku. Zvíťazí lepší ..."
Berlanský Relo : "V doterajšej príprave mali Domáci lepšiu formu, takže mužstvo sa ukáže ako dobrý celok, ktorý proti dobrému celku Exilu presvedčivo zvíťazí."
Fano Karol : "Neviem či budem hrať, formu mám dobrú a verím vo víťazstvo Exilu. Môj typ 10 : 2."
Kajlich : "Veľmi by ma mrzelo, keby som sa hlavnou mierou ako brankár Exilu pričinil o neúspech svojho mužstva. Myslím však, že v tomto prípade bude platiť : Dobrá obrana, ešte lepší brankár ... Typ 9 : 4 pre Exil."
Kollárik : "Je jasné, že vyhráme. Dúfam, že Exil nebude potrebovať sádru."
Reisenbuchler Š. : "Vyhráme 9 : 4 !"

To boli výroky všetkých prítomných na bojovej porade dopoludnia v cukrárni a teraz k samotnému zápasu:
Začiatok bol stanovený na 13.00 hod. – ihrisko Banka. Zišlo sa tam asi 30 divákov (doterajší rekord) z toho 4 fotoreportéri a jeden kameraman... Všetky slávnostné okamžiky ako aj momenty zo zápasu budú teda zachytené aj na obraze a dané do archívu ŠF. Pod vedením rozhodcu Grnu presne o 13.30 hod. vybehli obe mužstvá po rozvičke na zápas. Slávnostne bola odhalená a daná do večného putovania cena pre víťaza. Bude na nej vždy vytepaný víťaz. Bohužiaľ nepodarilo sa zohnať dresy, takže tepláky poskytli rozhodcovi možnosť rozoznávať Domácich od Exilu. Zápas začal náporom Exilu, ktorý začal zápas v prudkom tempe. No napriek tomu to boli Domáci, ktorí sa v 9.minúte ujali vedenia gólom Laca Bačíka, ktorý z trestného kopu asi z 23 m zo šikmého uhla zprava zaznamenal prvý gól Domácich. Hneď nato v 11. minúte mali možnosť exulanti vyrovnať, no Dobiš jedenástku za ruku Čambora poslal vedľa brány... Bola to nakoniec aj slabá strela, lebo zakopol do zeme ... Tento moment bol signálom pre Domácich, ktorí potom pridali a útočili hlavne dlhými prihrávkami. Z takejto akcie sa zrodil aj druhý gól Domácich. Fabián poslal dlhý pas dopredu, brankár Kajlich vybehol, zle chytil loptu, ktorej sa zmocnil Maťo Majerčák, ten prihral Berlanskému Relovi, ktorý pohodlne skóroval. Bolo to v 20 min. zápasu. Tretí gól zaznamenal v 28. min. opäť Relo Berlanský z veľmi šikmého uhla. Hra potom do konca polčasu vyznela v jasnú prevahu Domácich, ktorí ešte v 41. min. zaznamenali štvrtý gól a to opäť Relom Berlanským, ktorý zo skrumáže pred bránkou poslal loptu do siete brankára Hanica, ktorý vystriedal slabého Kajlicha už po druhom góle. V poslednej minúte polčasu mal ideálnu možnosť Majerčák Maťo, keď sa rútil sám na brankára, no zastavil ho rozhodca, ktorý odpískal koniec prvého polčasu. Prvý polčas teda skončil víťazstvom Domácich v pomere 4 : 0, keď sa Relovi Berlanskému podaril hattrick.

Do druhého polčasu nastupoval Exil s veľmi pozmeneným mužstvom, ale aj s odhodlaním zvrátiť výsledok. Naopak Domáci nemenili mužstvo a boli rozhodnutí náskok ešte zvýšiť. Stalo sa tak v 12 min. 2. polčasu, keď vybojovanú loptu L. Bačíkom poslal do siete pohotový R. Bačík. Bolo teda 5 : 0 pre Domácich. Po tomto góle Domáci značne poľavili, vedomí si veľkého náskoku, ktorý dosiahli celkom nečakane ľahko. To, ako sa ukázalo, bola chyba, ktorú Exil náležite využil. V 15 min. II. polčasu zahrával roh Ocelka, Dobiš prudko hlavičkoval do tyče a odrazenú loptu dorazil do brány Š. Reisenbuchler ( 5 : 1 ). Hra sa potom priostrila, no hralo sa v rámci pravidiel. Napriek tomu sa zranil Pollák, ktorý potom vystriedal v bráne Hanica. Ten išiel hrať krídlo, do obrany nastúpil Kamas. V 21. min. nariadil rozhodca Grno jedenástku proti Exilu za ruku Majerčáka Jura. Premenil ju L. Bačík, čím zvýšil na 6 : 1. Toto už bolo naozaj mnoho pre Exil, takže zapli všetky sily, aby tento nepriaznivý stav znížili. V 32. minúte sa podarilo Markovičovi doraziť zle vyrazenú loptu brankárom Berlanským Pukom a znížiť na 6 : 2. V ďalších fázach hry sa vyznamenal brankár Domácich, keď kryl i niekoľko tzv. vyložených gólov. Domáci už pôsobili unaveným dojmom a útočili len ojedinele so snahou udržať výsledok. Tieto útoky boli nebezpečné len po 16-ku. Streľba im už vôbec nešla. Hlavne L. Bačík zahodil minimálne tri gólové šance... V 38. min. vystrelil z hranice trestného územia Š. Reisenbuchler a Markovič stojaci v ofsajde spolu s Benkom dorazili loptu už aj tak smerujúcu do brány, do siete. Tesne predtým menil Majo Kováč Čambora v obrane. Rozhodca správne tento gól nemal uznať.. Posledné slovo mal znova Exil, ktorý krásnou strelou asi z 13 m do ľavého spodného rohu znížil na konečných 6 : 4.

Zápas sa skončil za nadšeného oslavovania víťaza, ktorému rozhodca Grno odovzdal putovnú cenu venovanú ním samým. Obaja kapitáni predniesli prejavy a za zvučania kamery a cvakania aparátov sa skončil tento slávny ročník...

Víťazstvo Domácich bolo úplne zaslúžené, lebo tvorilo lepší stmelenejší kolektív. Družstvo Exilu hralo viac individuálne... Celkove hra neuspokojila, lebo na klzkej tráve sa špatne pohybovalo. Exil sa zlepšil po polčase, keď vhodne zmenil mužstvo. Na odvetu si však musia počkať plný rok...

Zostavy :

Exil
Kajlich – Švorc M., Majerčák Juro, Pollák – Dobiš, Bazala – Benko, Ocelka, Reisenbuchler Š., Markovič, Hanic
Domáci
Berlanský Puko – Jurga, Kollárik, Čambor – Frič Š., Švorc S., - Bačík R., Bačík L., Fabián, Majerčák Maťo, Berlanský Relo.

8.ročník (rok 1961)
8.ročník (rok 1961)
Dlhoočakávaný deň 26.12. – deň tradičného súboja Domácich – Exil, konečne prišiel. Kapitáni oboch mužstiev nemali pred zápasom definitívne zostavy, pretože na rozdiel od minulých ročníkov bolo hráčov pre obe mužstvá nadbytok. Nastal problém, čo s tými, čo budú chcieť hrať a nedostanú sa medzi jedenásť vyvolených a najlepších. Pretože obe strany si vychovali niekoľko dobrých hráčov, bol predpoklad, že zo zostavy vypadnú niektorí starší hráči, hoci už absolvovali viac ročníkov Štefan Cup-u. V znamení riešenia tohto problému prebehla aj bojová porada dopoludnia pred zápasom, kde sa nakoniec dosiahol akýsi kompromis, že starší hráči majú právo hrať najmenej jeden polčas a potom môžu byť vystriedaní ďalšími hráčmi. Striedať môžu najviac traja hráči. Priebeh zápasu ukázal, že práve táto dohoda negatívne ovplyvnila výkon Domácich, ktorý, i keď zaslúžene, vysoko prehrali. Treba však konštatovať, že problém "mladí – starí" sa tohto roku stal prvýkrát aktuálny a v budúcnosti ho bude nevyhnutné riešiť. Jedno mužstvo by bolo prakticky v súčastnej dobe oslabené, lebo je vylúčené, aby na oboch stranách nastúpil rovnaký počet hráčov podľa počtu odohraných ročníkov a rovnaký podľa výkonnosti... Konštatovanie väčšiny členov ŠC bolo také, že úvahy dať možnosť hrať len starým účastníkom je prinajmenšom predčasné... Reálny sa zdá názor, že vhodným spôsobom striedania sa dá dosiahnuť spokojnosť všetkých zainteresovaných. Striedať hráčov bez ohľadu na situáciu na ihrisku by bolo však rozhodne nesprávne. Nakoniec sa to ukázalo aj na výsledku tohtoročného zápasu. Exil s kvalitnou jedenástkou hráčov si bez striedania hravo poradil s Domácimi, ktorí museli vzhľadom na väčší počet prítomných hráčov striedať, ale tým pádom sa na ihrisko sa dostali i hráči slabšej výkonnosti...

Čo sa týka kádru hráčov, ten sa od minulého ročníka veľmi nezmenil. Pre úplnosť a kroniku uvádzam celé kádre :

DOMÁCI
Mitošinka, Berlanký - Laco, Palo, Juro, Kollárik, Čambor, Kováč Pavol, Švorc Slávo, Bačík Laco a Rudo, Reisenbuchler V., Markovič, Majerčák Maťo, Fabián, Kollár, Fano a Sonnberger Pišta.

EXIL
Matula, Švorc Maroš, Reisenbuchler Piťo, Frič Pišta, Pollák, Majerčák Juro, Dobiš, Hanic, Jurga, Jurča, Bazala, Stankovský, Kajlich A a R, Bodnár.

Výroky pred zápasom :

Fabián : "Nezhody pred zápasom ani jednému mužstvu neprospejú. Zvíťazí ten, kto dá prvý gól !"
Kollár : "Ako prestárly hráč Exilu s prestupom k Domácim sa zdržujem hlasovania. Snáď nový ročník vyrieši generačné problémy..."
Bazala : "Pravdepodobne posledný ročník v Exile – typ pohraničníka : Neprejdú !"
Berlanský P.: "Mojim zaradením do mužstva Domácich som zistil znovu svoju vzostupnú formu. Ďakujem."
Bodnár : "Hoci je zima, opäť sa budem rád pozerať na tradičný futbalový zápas. Boj bude veľký, len aby neboli zlomeniny."
Kováč Majo : "Dúfam, že veľká zima schladí horúce hlavy !"
Mitošinka : "Nastupujem prvý krát. Dúfam, že vyhráme !"
Hanic Viki : "Tento rok chytám za Exil, preto chcem, aby sme vyhrali."
Jurčo : "Sú Vianoce, ale Domácim nedarujem ani kopnutie."
Berlanský Puko : "Hrám tretí ročník. Nesklamem !!!"
Stankovský Bulino : "Tento rok hrám ako dvojnásobná kalika (len do počtu). Som pesimista."
Beno : "Zápas bude ťažký a dúfam, že po minuloročnej prehre opäť zvíťazíme. Budem sa snažiť aj po chorobe pričiniť o víťazstvo."
Bačík Laco : "Zápas bude veľmi ťažký. Uvidíme na ihrisku."
Kollárik : "Vyhrajú Domáci, lebo terén im vyhovuje."
Fano : "Vyhrá lepší."
Matula : "V mančafte som zelený, behať sa mi nelení. Nechcem viacej hovoriť, ale skutkom presvedčiť !"
Jurga : "Verím vo víťazstvo Exilu. Zima nám vyhovuje."
Reisenbuchler Piťo : "Exil stárne, Domáci mládnu – to asi rozhodne. Vyhrá Exil."
Sonnberger : "Som ucho, no dúfam, že v budúcom ročníku sa mi ujde hrať. Domáci vyhrajú."
Čambor : "Lopta je guľatá. Výsledok budeme vedieť po zápase. Dôležité je kamarátstvo. Držím palce Domácim a dúfam, že vyhrajú."
Dobiš Igor : "Je škoda, že pekná myšlienka Štefanského futbalu je kalená osobnými hádkami. Dôležitá je myšlienka a udržanie kamarátstva a nie góly..."
Švorc Maroš : "Som rád, že môžem hrať. O výsledku nechcem nič hovoriť – vždy mi to vyjde opačne. Hádam len toľko, pozrite na Bulina, plače. Neviem či nad súperom – možno, že áno."
Švorc Slávo : "Dúfam, že výsledok z minulého ročníka ostane nezmenený."
Majerčák Maťo : "Radšej netipujem, lebo som naštvaný. Vyhráme aj tak !!!"
Markovič : "Verím, že zmena dresu mi pomôže k lepšiemu výkonu."
Grno – rozhodca : "Vyhrá to mužstvo, ktoré vydrží so silami do konca zápasu."

Na rozdiel od ostatných ročníkov sa hralo na Starom ihrisku v Piešťanoch. Na Banke bolo totiž naliate klzisko a v Moravanoch nebol preskúmaný terén. Terén na Slavoji bol veľmi ťažký. Pod pravidelnou snehovou prikrývkou asi 5 až 7 cm hrubou, boli miestami zamrznuté kaluže, takže niekedy sa hráč ani nenazdal a bol na zadku... Ohraničenie hracej plochy sme vykonali odmetaním, čo bolo hlavne v II. polčase slabo viditeľné a sťažovalo to úlohu rozhodcovi. Počasie bolo mrazivé – okolo mínus 7 °C.

Pod vedením rozhodcov Grnu, Stankovského a Hanuliaka vybehli o 14.00 hod. na zasneženú hraciu plochu Domáci v zelených dresoch a Exil v bielych. Po uvítacom ceremoniále sa uctila pamiatka neprítomných. Los vyhral kapitán Exilu Piťo Reisenbuchler a volil stranu po vetre. Domáci tohto roku nastúpili pod vedením kapitána Miloša Fabiána. Keďže Exil si vybral stranu, Domáci mali zahajovací výkop, ktorý vykonal Vojto Reisenbuchler. Hra na začiatku bola veľmi neurovnaná a bolo jasné, že ktoré mužstvo dá prvý gól, to v dnešnom stretnutí zvíťazí. Exil mal výhodu vetra a preto vložil všetko do útoku. Napriek tomu mali prvú šancu už v 2. minúte Domáci, keď obranca Polák pred vlastnou bránou tri krát zluftoval... V tretej minúte zasa Benko z Exilu zahodil veľkú šancu, keď sám pred bránkou slabou strelou trafil brankára Domácich.. Prvú nebezpečnú strelu na bránu D vystrelil Piťo Reisenbuchler, ale strela išla tesne nad brvno. Veľmi šancu mali v 10 min. opäť D, no V. Reisenbuchler vo výhodnej pozícii, miesto prihrávky spoluhráčovi pred prázdnu bránu, sebecky z veľkého uhla vystrelil. Domáci boli v týchto fázach behavejším a lepším mužstvom, o čom svedčí ďalšia šanca V 14. min., keď prudkú strelu Puka Berlanského, s námahou vytlačil na roh brankár Exilu Hanic.

Na prvý gól si museli diváci počkať do 15 min. Matula prijal dlhú prihrávku, takmer na polovici ihriska a po samostatnom sóle z pravej strany z veľkého uhla, strelil prvý gól Exilu. Po tomto góle samozrejme Exil ešte viac pridal, naproti tomu Domáci namiesto zvýšeného úsilia, predčasne rezignovali. Výsledkom bol druhý gól Exilu, ktorý dosiahol Piťo Reisenbuchler z PK za ruku Markoviča. Po tomto góle už Exil kontroloval hru a situáciu na hracej ploche mal vo vlastných rukách a to aj preto, že hlavné opory Domácich Maťo Majerčák a Laco Bačík začali hrať bez záujmu, no najmä z Maťa Majerčáka ostalo na ihrisku len jeho meno. Útok D bez týchto hráčov bol bez údernej sily. Niektoré pokusy o streľbu M. Fabiána skončili buď vedľa alebo na telách obetavých obrancov Exilu. Tento útlm D využil Exil na strelenie tretieho gólu, keď po strele Piťa Reisenbuchlera, Mitošinkom vyrazenú loptu, pohotovo zahlavičkoval do prázdnej brány Benko. To prebiehala ešte len 24. minúta stretnutia. Domáci sa po tomto šoku trocha spamätali (na čase) a začali mohutne útočiť hlavne po ľavom krídle, kde nastúpil Laco Berlanský. V 36. minúte nevyužil Exil veľkú šancu po kope z rohu. Laco Berlanský v 40. minúte svoj samostatný únik po krídle zakončil aj s loptou za postrannou čiarou. V 42. minúte bol po zrážke s Piťom Reisenbuchlerom ošetrovaný brankár domácich Mitošinka. Prvý polčas vyhral Exil v pomere 3 : 0.

Cez polčas sa u Domácich vyskytol neriešiteľný problém. Dvoch pripravených náhradníkov nik nechcel pustiť na hraciu plochu. Dohody z predzápasovej schôdze neplatili a tak Karol Fano a Pišta Kováč mrzli ďalej na lavičkách náhradníkov. Zostava Domácich sa teda nezmenila, hoci hra Domácich v prvom polčase volala po zmene ... Exil tieto problémy nemal, takže nastupoval do druhého polčasu v dobrej nálade a so snahou výsledok udržať, poprípade vylepšiť vo svoj prospech. Proti očakávaniu sa však II. polčas začal drtivým náporom Domácich. Hneď v 2. min. pri obliehaní bránky Exilu, odrazenú loptu od klbka hráčov v plnom behu z voleja napálil do siete Exilu Miloš Fabián a upravil tak skóre zápasu na 1 : 3. Bola to nevídaná bomba do pravého horného rohu Hanicovej brány asi z 13 metrov. Tento gól bol signálom do ešte väčšieho náporu Domácich, z ktorého padol aj druhý gól. Bolo to v 6. minúte, keď po sérii striel nevydržal s nervami Maroš Švorc, centrovanú loptu smerujúcu do 16-ky chytil rukou, čo znamenalo PK. Tento Laco Bačík bezpečne premenil a bolo teda 2 : 3. Očakávalo sa, že Domáci budú pokračovať v nápore a za pomoci vetra snáď strhnú víťazstvo na svoju stranu. Veď sa hralo len 6. min. II. polčasu a dokonca sa dalo ešte veľa urobiť. Tu sa však vypomstili dopoludňajšie dohody, lebo do hry chceli zasiahnuť aj náhradníci. Aj vyšli na ihrisko, no nik ich nevystriedal, takže sa museli opäť vrátiť za postrannú čiaru. Túto dezorganizáciu v radoch Domácich využil Exil k streleniu dôležitého štvrtého gólu, ktorého autorom bol v 16. minúte Piťo Reisenbuchler po hrubej chybe obrany Domácich. Bol to rozhodujúci moment zápasu. Dezorganizované mužstvo Domácich nebolo už schopné čeliť nebezpečným útokom Exilu, ktorý sa zasa "chytil“. Bola to hlavne dvojica Dobiš - Piťo Reisenbuchler, ktorá mala hlavnú zásluhu na víťazstve. Ďalšie góly v sieti Domácich boli výsledkom elementárnych chýb domácej obrany a to najmä striedajúcich hráčov Fanu a Kováča, ktorí sa dostali na hraciu plochu v 20. min. Fano bol spoluatorom piateho gólu, keď ľahkú loptu meter pred vlastnou bránou zluftoval a nikým neatakovaný Dobiš poslal loptu do siete. Bolo to v 24. minúte, kedy sa mužstvo Domácich ešte stále mohlo vzchopiť, najmä z dôvodu, že stále mali silný vietor v chrbte. No ďalšie zmeny vykonali svoje. V 33. minúte unikol Dobiš, Kováč reklamoval ofsajd, namiesto toho, aby mu bránil v prenikaní, ten si vymenil loptu s Piťom Reisenbuchlerom a bolo 6 : 2. Bol to už druhý gól Dobiša v dnešnom stretnutí a štvrtý tejto dvojice. Domáci vedomí si nebezpečia debaklu sa trochu vzchopili, no skórovať sa im podarilo len za pomoci brankára Hanica, ktorý ľahkú strelu pustil medzi nohy za seba a dotierajúci strelec Puko Berlanský ju následne bez problémov dopravil do brány Exilu. Bolo to v 39. minúte stretnutia. Tento gól nemal žiadny vplyv na ďalší vývoj stretnutia a skóre zápasu sa už dokonca nezmenilo. Pozornosť si ešte zaslúžila ľavá tyč Exilu, nastrelená Pukom Berlanským, vyložená gólová šanca Vojta Reisenbuchlera a trestný kop Miloša Fabiána, no všetko vedľa. Pred koncom vystriedal Vojta Reisenbuchlera Rudo Bačík, tento však prakticky do hry nezasiahol.

Zápas sa teda skončil zaslúženým víťazstvom Exilu, ktorý zvládol zápas predovšetkým psychicky. Z víťazného celku vynikla hlavne dvojica Dobiš - Piťo Reisenbuchler v útoku, v obrane zahrali dobre až na výnimky Pollák s Jurom Majerčákom. V zálohe sa uplatnil Jano Jurča, ktorý dobre spojil útok s obranou. Brankár Hanic chytal veľmi neisto a má na svedomí tretí gól Domácich, ktorý školácky pustil. Ospravedlňuje ho snáď len to, že chytal z núdze, pretože Exil nemal iného brankára. Z mužstva Domácich veľmi ťažko niekoho chváliť. Bojovnosťou sa blysol Slávo Švorc, no veľmi chyboval v prihrávkach. V obrane sa prakticky na nikoho nedalo spoľahnúť. Pôvodní obrancovia neskoršie lepšie zahrali v útoku. Maťo Majerčák podal jeden z najslabších výkonov vôbec. Laco Bačík hral akoby bez záujmu. Vojto Reisenbuchler ináč hráč Družstevníka Drahovce sa ocital väčšinou v ofsajde a bránu súpera takmer neohrozil. Naviac chyboval v prílišnej sebeckosti. Fabián sa málo pohyboval, no treba tiež povedať, že nenašiel pochopenie u spoluhráčov v útoku. Pochvalu si zaslúži snáď len za pokusy o streľbu z väčších vzdialeností. Táto bola však nepresná. Dobrý pohyb s loptou ukázal Laco Berlanský, no obyčajne sa zastavoval za postrannou čiarou. Puko Berlanský zasluhuje uznanie za častú a nebezpečnú streľbu. Brankár Mitošinka podal pomerne dobrý výkon, no čiastočne nesie vinu na prvom a šiestom góle, kedy mohol skôr reagovať. Zmieniť sa je treba aj o rozhodcovi Grnovi, ktorý tiež nevychytil práve najlepší deň a chybil hlavne pri posudzovaní ofsajdov. Celkove mu však patrí uznanie, že nám to už tradične na Štefana odpíska. Po zápase bola u Domácich dosť pochmúrna nálada, kým rozradostení hráči Exilu slávnostne prebrali cenu do ročného uschovania. Domáci si všetci povedali, že sa už nesmie vyskytnúť podobný prípad pri striedaní ako tohto roku. Chcú reprezentovať farby Domácich lepšie. Na odvetu si však musia počkať celý rok ...

EXIL
Hanic – M. Švorc, J. Majerčák, P. Polák – Matula, Jurča – Bazala, Jurga, Š. Reisenbuchler, Dobiš, Benko.

DOMÁCI
Mitošinka – Palo Berlanský, Kollárik, Laco Berlanský – Slávo Švorc, Markovič – Fabián, Laco Bačík, V. Reisenbuchler, Maťo Majerčák, Puko Berlanský. Striedali Fano, Majo Kováč a Bačík R.

9.ročník (rok 1962)
9.ročník (rok 1962)
V znamení Štefanského futbalu sa niesol už takmer celý december. Propagačné nástenky na kúpalisku Eva, dali každému aj nezasvätenému na známosť, že sa chystá najväčšia futbalová udalosť Piešťan v roku 1962. Z násteniek Domácich mohol každý vyčítať, že tohto roku sú tak silní, ako snáď nikdy doteraz. Naopak z veľkého plagátu Exilu síce bolo badať sebavedomie, ale v rámci svojich reálnych možností. To sa aj nakoniec ukázalo, že taký spôsob je najsprávnejší. Domáci svojimi prehnanými prognózami o svojom bezpečnom víťazstve sa postavili do úlohy veľkého favorita. Prax však ukázala aj v iných prípadoch, že favorit – až na niektoré výnimky – obyčajne sklame.

Punc významu zápasu dodalo aj to, že nám bolo umožnené za mierny poplatok zohrať zápas na veľkom futbalovom štadióne Slavoja Piešťany. O propagáciu medzi obyvateľmi bolo postarané tým, že najlepšie bojové nástenky – plagáty – boli umiestnené vo výklade holičov na "korze“. Vskutku teda bolo možné konštatovať, že to bude ročník, aký ešte doteraz nebol. To sa vyplnilo do posledného písmenka, ale nie tým správnym spôsobom.

Prvý ale aj posledný raz v jeho bohatej histórii sa stretnutie nedohralo do konca, pre nezhodu s náhradným rozhodcom... Traja delegovaní rozhodcovia sa k zápasu nedostavili a tak pískal "trpaslík“ Ondrášik, ktorý na tak dôležitý zápas absolútne nestačil. Treba však poznamenať, že sa hralo na zasneženom ihrisku (asi 15 cm vrstva zamrznutého snehu), bez postranných a bránkových čiar, podľa ktorých by sa ako tak hráči no najmä rozhodca orientovali. Od začiatku sa drobné nedostatky rozhodcu prehliadali, no keď už išlo do tuhého a rozhodca z vlastnej nevedomosti pravidiel futbalu kopil chybu na chybu, znervózneli obe mužstvá, čo však poznačilo najmä úroveň hry. Terén, ktorý bol naozaj veľmi ťažký (sneh sa miestami boril, niekde nie a najviac na niektorých miestach bol pod ním ľad) a spomínaný rozhodca boli nakoniec príčinou toho, že to bol jeden z najslabších doterajších ročníkov. To bola mienka nielen odborníkov, ale aj početných divákov, ktorí sa zápasu prizerali. Nakoniec snáď stojí za zmienku, že delegovaní rozhodcovia, ktorí sa na zápas nedostavili boli vynikajúci piešťanskí futbalisti Rudo Galbička, Lednáček Ondris a P. Držík.

Tak ako každý rok aj tohto roku sme sa zišli dopoludnia v cukrárni na bojovú poradu. Zostavy mužstiev boli takmer jasné, každé mužstvo ich už vopred propagovalo na plagátoch. Na schôdzi prišlo v zostavách len k malým kozmetickým úpravám. Tohto roku nemali kapitáni také starosti ako minulý rok (problém starí mladí ...), takže nominácia prebehla hladko. Spôsobilo to snáď aj to, že nastalo "sťahovanie" hráčov následkom prestupov. Domáci stratili hlavne svojho brankára Cégra Mitošinku a Kolda Kollárika, ktorí išli slúžiť vlasti a samozrejme ako "bažanti“ sa na zápas nemohli dostaviť. Na vojne bol aj Relo Berlanský, ktorý sa taktiež k zápasu nedostavil. Ťahanice vznikli aj okolo prestupu Igora Dobiša, ktorý bol nezvestný ...

Za zmienku stojí aj to, že na porade padli revolučné návrhy ohľadom termínu Štefanského futbalu. Všetky takéto tendencie boli jednohlasne zamietnuté, takže doterajší ráz si ŠC zachoval aj naďalej. Pri tradičnom čaji potom každý povedal svoj výrok pred zápasom, ktorý nižšie uvádzam. Pokiaľ sa každému splnilo prianie, alebo tip, to už nech posúdi čitateľ tejto kroniky, ktorý už samozrejme pozná konečný výsledok z roku 1962...

Fabian : "Myslím, že tento ročník bude ročníkom rekordov v každom smere."
M. Majerčák : "Máme mužstvo, aké sme doteraz nemali. K tomu pridáme bojovnosť a výsledok sa musí dostaviť."
J. Majerčák : "Teším sa na prvý štart v drese Domácich. Výsledok zápasu ? Verím, že bude v náš prospech."
Čambor : "Vyhráme lebo som stavaný."
Bazala : "Jedenásť dobre mierených rán a Exil vyhrá !"
Fano : "Koľko stupňov bude, toľko gólov dajú Domáci. Bolo okolo 0°C."
S. Švorc : "Víťazstvo Domácich je isté !!!"
Matula : "Domáce mužstvo sa na víťazstvo chystá, ich porážka je už teraz istá."
Luknár : "Nehrám, ale držím Exilu."
Jurga : "Ospalí Domáci budú nebezpeční len do polčasu. Vyhrá Exil."
Stankovský : "Po dvoch rokoch som konečne zdravý. Tento rok máme malú nádej na výhru, ale len tak sa nedáme."
Štefka : "Teším sa na prvý štart vôbec. Verím v naše sily !!!"
Kováč Majo : "Navrhujem pre Exil systém 1 + 1 + 9 + 0. Len aby nenamokol pušný prach."
Benko : "Myslím, že tento ročník je to dosť problematické, no dúfam, že zvíťazíme. Som trochu prepracovaný, neviem ako to bude s mojim výkonom."
F. Horvát : "Víťazstvo Exilu zvečním na filmový pás, pre žiarivý príklad potomkov. Môj typ 4 : 2 pre Exil."
Boháč : "Som bažant – vyhrá lepší."
Hanic : "Hoci som zranený, budem sa snažiť podržať mužstvo Exilu."
Berlanský Juro : "Stravujem sa v Charitase, mám teda paliva dosť. Za Exil nastupujem prvý krát – vyhráme."
Markovič : "Počítam s vysokou výhrou (našou). Toho roku máme výborný manšaft."
Ocelka : "Vyhrá Exil."
Bodnár : "Nielen výstižné plagáty, ale aj zvučné mená prilákajú toho roku tisícky fanúškov. Verím Exilu – film to potvrdí."

Výrokov je teda toho roku podstatne menej ako bývalo. To preto, lebo veľa jednotlivcov sa na poradu nedostavilo, lebo sa už pripravovali na zápas. Niektorí, ako som už spomenul, boli narukovaní, takže na poradu len spomínali. Ich pamiatka bola pred zápasom uctená minútou ticha.

Teraz komentár k zápasu. Ako som už spomenul na začiatku, na zápas sa nedostavili delegovaní rozhodcovia, zápas pískal po dohode oboch mužstiev Ondrášik. Spolu s ním vybehli na zasneženú plochu piešťanského štadióna obe mužstvá. Exil dokonca pod svojou ustanovenou čierno-bielou vlajkou s nápisom EXIL. Žiaľ tradičný rozhodca štefanských futbalov p. Grno sa z Piešťan odsťahoval, takže v budúcnosti bude nutné tento problém vyriešiť, lebo bez dobrého rozhodcu sa štefanský zápas nikdy dobre neskončí. Taktiež bude nutné riadne zabezpečiť hraciu plochu so všetkými náležitosťami.

Za takéhoto neutešeného stavu začali zápas Domáci, ktorí vyhrali los. Obe mužstvá hrali veľmi opatrne a pozorne, lebo šmykľavý terén znamenal veľké riziko najmä v obrane, kde prípadný kiks by znamenal pohromu. Celkove možno však konštatovať, že napriek očakávaniu sa terénu lepšie prispôsobili priemerne vekove mladší exulanti, takže získavali postupne miernu prevahu. Zamerali sa hlavne na eliminovanie zvučných mien v útoku domácich, ktorí mali znamenať najväčšie nebezpečenstvo pre ich bránu. K prekvapenie všetkých divákov sa im to darilo veľmi dobre, takže možno povedať, že útok Domácich sklamal. Oťukávanie trvalo len do desiatej minúty no potom po náhlom útoku J. Berlanského dosiahol Exil gól, no rozhodca ho pre ofsajd dvoch hráčov správne neuznal. To bolo v 12. minúte a odvtedy sa Domáci nezmohli na nebezpečnejšiu akciu. Hra sa miestami priostrovala, no slabý rozhodca tieto priestupky energicky netrestal. Tak prišla osudná 31. minúta, ktorá prakticky rozhodla o celom zápase. V obrannej akcii zasiahla lopta odrazená od zeme Čambora do ruky a rozhodca po patričnom dohadovaní odpískal jedenástku proti Domácim. Po rušnej debate a výmene názorov nakoniec museli Domáci kapitulovať a jedenástka sa kopala. Exekútorom bol Dobiš, no ten v prílišnej nervozite poslal slabú loptu takmer do rúk brankára Ziela. Tento bol z takej slabej strely tak prekvapený, že ju nechytil, ale slabo vyrazil pred seba. Loptu však sledoval aj Dobiš a snáď nedovolene atakoval brankára Ziela, ktorý mal loptu takmer v rukách. Z neprehľadnej situácie dal J. Berlanský jediný, ako sa neskôr ukázalo, rozhodujúci gól, keď brankár Ziel ležal bezmocne na zemi. Domáci búrlivo protestovali proti zákroku Dobiša na brankára po prevedenej jedenástke, no rozhodca sa nedal presvedčiť a gól predsa uznal. Podľa očitých svedkov, bolo problematické odpískať jasne nastrelenú ruku (viď ČSSR – Brazília), ďalej nebolo jasné, či to bolo v trestnom území a nakoniec sa všetci jednoznačne zhodli, že Dobiš zobral loptu z rúk Ziela nedovolene. Brankár Ziel sa po zápase vyslovil, že ho pri tom Dobiš kopol do ruky. No nedá sa nič robiť, rozhodca gól uznal a hralo sa ďalej. Hra sa značne priostrila a dochádzalo k nepekným scénam. Za takejto situácie bol zranený útočník Domácich Maťo Majerčák, keď chytil na spodnú časť čeluste vysoké nožničky Petra Polláka pri obrannom zákroku. Musím však povedať, že to bolo neúmyselné. Majerčáka dokonca museli odviesť do nemocnice, kde mu zistili prasknutú čelusť. Za Maťa nastúpil Rudo Bačík. Za obojstranne nemastnej a neslanej hry skončil teda prvý polčas za stavu 0 : 1.

Po búrlivej porade v kabíne Domácich, ktorí sa dožadovali výmeny rozhodcu, nakoniec museli nastúpiť obe mužstvá ďalej hrať pod vedením doterajšieho rozhodcu. Nikto z prítomných divákov ani fanúškov túto dôležitú a zodpovednú funkciu nechcel zobrať na seba. Domáci v druhom polčase nastúpili so snahou vyrovnať a miestami dosahovali aj prevahu. V rozhodujúcej chvíli však chýbal strelec, ktorý by akciu vedel zakončiť.

Najväčiu šancu mali Domáci v 9. min. II. polčasu, no Rudo Bačík namiesto nezištnej prihrávky volil streľbu z ťažkého uhla, čo brankár Exilu Hanic kryl. V týchto chvíľach sa už začala prejavovať lepšia fyzická pripravenosť Exilu, čo sa prejavilo v ďalších gólových šanciach, no hráči Exilu nevedeli premeniť ani tie najvyloženejšie. Dokonca v 20. minúte II. polčasu po peknom úniku Benku po ľavom krídle, tento nahral úplne voľnému Dobišovi pred bránku, no tento dokázal dvihnúť tak, že preletela ešte nad bránkou. Pri tom brankár Ziel bol úplne mimo bránky, lebo čakal strelu od Benka. Hráči si už pomaly vsugerovali, že dnes nepadne gól z hry lebo bránky akoby boli začarované. Hráči boli veľmi nervózni a hra aj tak vyzerala. Žiadne súvislé akcie, ale len tvrdé osobné súboje. Za takéhoto stavu v 28. minúte II. polčasu teda 17. minút pred koncom zápasu sa dostal na pravé krídlo Štefka a centroval do stredu pred bránu no v tom momente ho chcel atakovať J. Majerčák a lopta ho nešťastne zasiahla do ruky. Rozhodca opäť ukázal na značku pokutového kopu. Domáci proti tomuto opäť ostro protestovali, lebo bola to opäť nastrelená ruka a tiež nebolo nikomu presne jasné, odkiaľ centroval. Čiara tam nebola (len myslená), takže vznikla veľká ťahanica. Exil sa dožadoval jedenástky, Domáci naopak sa nemohli zmieriť s tým, že by bola už dnes druhá problematická jedenástka. Keď ani po desiatich ani po dvanástich minútach nedošlo k dohode, Domáci postupne opúšťali ihrisko a tí najtvrdší stáli vo svojej bráne a jedenástku nedovolili kopnúť. Za nechutných scén sa teda skončil 9. ročník tradičného zápasu. Je len naozaj škoda, že sa takto skončil... Jednoznačne však treba prehlásiť, že v prípade, že by zápas viedol riadny rozhodca, zápas by takto nebol skončil...

Po neslávnom konci padali návrhy, aby sa zápas opakoval, no nakoniec sa od toho upustilo a ponechal sa výsledok dosiahnutý na ihrisku.

Po celkovom zhodnotení všetkých pozorovateľov a nakoniec aj hráčov Domácich sa konštatovalo, že víťazstvo Exilu bolo zaslúžené i keď bolo dosiahnuté vyššie uvedeným spôsobom. Exil mal lepší pohyb a nakoniec aj viac gólových šancí. Exil mal šesť šancí a Domáci len dve. No ako som už spomenul, zahodil každý čo sa dalo a jediný gól padol z diskutabilnej jedenástky. Keď však prešlo pár dní, každý konštatoval, že zápas sa mal dohrať, nech je už akokoľvek. S tým názorom sa stotožňujem nakoniec aj ja, lebo tento ročník ostane navždy čiernou škvrnou v histórii tak významného Štefan Cup-u.

Do budúcna však toľko, že od tohoto ročníka musí byť vždy všetko perfektne pripravené. Počnúc rozhodcom ako najhlavnejšou osobou, končiac nejakou poslednou rekvizitou ... Nakoniec máme pred sebou jubilejný X. ročník, ktorý bude iste jeden z najslávnejších a najlepšie organizovaných. O to sa postaráme všetci, ktorým nám záleží na pokračovaní na tak peknej tradícii, ako je tento zápas.

Zostavy :

EXIL
Hanic – M. Kováč, Jurga, Stankovský – Pollák, Bazala – Benko, Berlanský J., Štefka, Matula, Dobiš.

DOMÁCI
Ziel – Čambor, Majerčák J., Valík – Švorc S., Boháč – Fano, Majerčák M., Bačík L., Fabian, Markovič. Striedal Bačík Rudo.

Z mužstva Exilu dobre zahrali Pollák, Stankovský, Berlanský Juro a Dobiš (až na tú streľbu). Z mužstva Domácich nemožno nikoho pochváliť, lebo každý zahral hlboko pod svoje možnosti. Treba teda len dúfať, že úroveň sa určite zvýši v jubilejnom X. ročníku.

ZDAR X. ROČNÍKU ŠTEFAN CUPU.

10.ročník (rok 1963)
10.ročník (rok 1963)
Už predzápasová schôdza neveštila nič dobrého. Museli sme sa zísť na inom mieste a so značnou nevôlou sme zaujali miesta hráčov kariet v kaviarni Srdiečko. Ukázalo sa však, že náš počet je tak veľký, že sme museli prijať miesto v nevykúrenej klubovni ČSM. Chceli sme si prečítať zápisnicu z minulého ročníka, ktorej čítanie sa už tiež stalo tradíciou, no v dôsledku sektárskych rozporov starého kronikára Fabiána a Maťa Majerčáka, zostala kronika v majetku prv menovaného a jeho rodiny. Na tejto schôdzi sa prijalo historické uznesenie, podľa ktorého sa utvorili dve stabilné družstvá, do ktorých sa nemalo už prijať ani jedno nové meno. Ako sa z predchádzajúceho textu dá pochopiť, nemohlo byť členstvo stanovené presne, keďže okrem kroniky si nikto nevedel presne spomenúť kedy a za koho hral. Až do návratu Fabiána k rozumu, mal viesť kroniku Bobs Bazala, ako novopečený novinár. Hráči sa mali striedať len v polčase a hrať môžu len tí, ktorí sa ráno zúčastnia predzápasovej schôdze. Výnimku z tohoto pravidla mohli dostať len vopred ospravedlnení vojaci a exulanti, ktorí pricestujú priamo na zápas.

Okrem týchto skutočností sa ešte zachovalo presné miesto konania zápasu – bol to znovu futbalový štadión Slavoja, bol sneh a mrzlo. Vinou novozvoleného a starého, stále trucujúceho kronikára sa nezachoval ani výsledok ani strelci. Z jubilejného ročníka sa teda znovu stala škvrna Štefanského futbalu. Isté je však, že 10.ročník vyhral Exil - odhad 8 : 2 pre Exil.

11.ročník (rok 1964)
11.ročník (rok 1964)
Schôdzu v Srdiečku viedol Laco Bačík, nakoľko Bobs Bazala sa znovu nedostavil a neposlal ani zápasnicu z minulého ročníka. Nemohlo sa preto hrať podľa nových pravidiel, prijatých pri príležitosti 10. ročníka. Bolo odhlasované aj vylúčenie Miloša Fabiána z účasti na ďalších ročníkoch Štefanského futbalu, keďže nepovolil ani prepísanie jestvujúcich kroník. So zostavou mali starosti len Domáci, Exilu bolo len – len. Hralo sa na novom štadióne a znovu v mraze a na snehu. V tomto ročníku sme sa dostali na nový štadión po zamrznutom Váhu a zápas pískala ďalšia legenda piešťanského futbalu Rudo Galbička. Prvý polčas vyhral Exil dvoma gólmi Joža Hanica. V druhom polčase domáci Benkom znížili, ale potom si dal Juro Majerčák vlastný gól a o výsledku bolo vlastne rozhodnuté 5 : 2 pre Exil. Strelci gólov : Exil – Hanic 2x, Jožo Hanic 2x, Pigo Štefka 1x, za Domácich skórovali Benko a Relo Berlanský. Túto zápisnicu už písal ďalší kronikár a to Bulino Stankovský, ktorý okrem iného poznamenal, že v posledných dvoch ročníkoch sa rady hráčov Štefanského klubu začali rozmnožovať o akademicky vzdelaných hráčov, čo iste sťaží prácu budúcim kronikárom ...

12.ročník (rok 1965)
12.ročník (rok 1965)
Sychravé počasie, choroby a praví exulanti charakterizovali tento ročník. Chorí boli Laco Bačík a Bejbi Berlanský, emigrovali bratia Majerčákovci a Fano. Objavil sa síce Fabián a aj Bazala, no o 100% účasti sme už nemohli ani snívať. Neúčasť ďalších starších hráčov typu Markoviča a Reisenbuchlera bolo poznať na búrlivej predzápasovej schôdzi, kde väčšina žiadala definitívnu zmenu Pravidiel Štefanského futbalu a k tomu účelu bola zvolená pravidlová komisia Štefana v zložení Fabián, Bazala a Stankovský. Museli sme preto už 3x so zostavami improvizovať a pretože stále pršalo, bolo v Srdiečku dohodnuté, že zápas povedie na starom ihrisku opäť Rudo Galbička. Exil bol oslabený o hviezdy typu Benko a Polák, ktorí sa po zdárnom ukončení štúdia stali Domácimi. Minúta ticha za neprítomných sa zmenila za spoluhráčov v pravom exile po odchode do zahraničia. Čestný výkop mal Piťo Reisenbuchler. Prvý a jediný gól prvého polčasu a Exilu v tomto ročníku dal Dobiš po skvelej samostatnej akcii – polčas 1 : 0 pre Exil. V druhom polčase už skórovali len Domáci, ktorí nakoniec zvíťazili nad Exilom v pomere 3 : 1. Strelci gólov - Dobiš za Exil, za Domácich skórovali Peťo Polák, Relo Berlanský a Paľo Kočvara. Exil až na niektoré výnimky nepodal po zápase ruku Domácim a poškodený pohár sa zaviazal opraviť bezplatne Julo Manas, jediný náš odborník na túto prácu.

13. ročník (rok 1966)
13. ročník (rok 1966)
Plagát je len jeden a veľmi neskoro. Chýbali exulanti z cudziny, no objavili sa znovu Piťo Reisenbuchler a Markovič. Chorý na žltačku bol Miloš Fabián. I tak sa naše rady omladili a Bejbi prišiel na schôdzu s manželkou (to sa ešte na Štefana nestalo) a Bobs Bazala doniesol na schôdzu torzo zápisnice z 10. ročníka, lenže bez výsledku. Návrh pravidiel ŠC za komisiu prečítal Bulino Stankovský. Platnosť bola určená od ďalšieho ročníka, ale už v tomto ročníku značne ovplyvnili súpisky. Hralo sa na Novom štadióne, na snehu, za krásneho slnečného počasia. Rozhodcom a nie hocijako oblečeným bol Pišta Hanic. Odhlasovaná bola aj pripomienka Maroša Švorca o posilnenie sa živou vodou pred zápasom a príprava na jubilejný 15. ročník. Ondrášik mal syna, Peter Polák a Igor Dobiš sa zasnubovali (nie spolu !). Z Chicaga volal Maťo Majerčák a pohár nebol opravený (vraví sa, že ho schovával po celý rok Vilo Klčo). Prvý polčas vyhral Exil 1 : 0 – gól strelil Markovič. V II. polčase zvýšil Gabino Horváth na 2 : 0, Relo Berlanský znížil a Maťo Polák dokonca vyrovanal na 2 : 2. Výhru Exilu zabezpečil 5 minút pred koncom stretnutia Peter Polák, keď si jeho strelu zrazil do vlastnej brány Laco Stankovský.

14. ročník (rok 1967)
14. ročník (rok 1967)
Prípravu na ŠC možno zhodnotiť ako zvyšené používanie alkoholu, na úkor zhotovenia plagátov. Počasie bolo sychravé, spustila sa i riadna hmla a terén bol blatistý. Hralo sa však aj na horších terénoch. Jeden plagát na korze bol jednou mravne založenou - pohoršenou dámou strhnutý a fanúškovia ju za to skoro zlynčovali. Plagát sa po oprave opäť zaskvel v plnej paráde vďaka obetavosti rodiny Berlanskej. Vyvesený vydržal však zasa len pár hodín – znova bol neprajníkmi strhnutý ... Aj nové – prepracované pravidlá neboli prijaté a preto ich bolo znovu nutné upraviť a predložiť na schválenie ďalšej schôdzi. Začalo sa vyberať na občerstvenie pri schôdzovaní – len 10 Kčs. Titul večný hráč získava len hráč po odohratí 11-tich zápasov a preto bola zvolená nová komisia na prepracovanie pravidiel v zložení : Markovič, Švorc Slávo, Fabián a Stankovský. Jožov Ondrášikov syn sa stal najmladším účastníkom Štefana.

Hralo sa na Banke a opät spravodlivo rozhodoval nohejbalista Pišta Hanic. Putovný pohár nie je stále opravený a v strašnom stave je aj vlajka Exilu. Polčas 2 : 0 pre Exil je zásluhou dvoch gólov bratov Polákovcov. V druhom polčase strelil dva góly za Exil Brunovský a jeden Dobiš – výsledok 5 : 0 pre Exil. Striedal aj Bazala a Benko s Markovičom nastúpili v bielych košeliach a poltopánkach. Zo zápasu sa zachovalo nezvykle veľa fotografií a na nich je hlavne veľa budúcich exulantov ...

15. ročník (rok 1968)
15. ročník (rok 1968)
Tento ročník nevyzeral na žiadne jubileum. Mal dve významné udalosti. O tej prvej – augustovej – bolo už popísané veľa a každý z nás ju chápe a vie o čo v nej kráča, tá druhá bola oblet mesiaca, čo je pre mnohých menej pochopiteľné, no dnes už nie nemysliteľné. Terén bol zamrznutý a i snehu bol dosť. Ohrozená bola schôdza v Srdiečku, situáciu zachránil stály návštevník tohoto zariadenia – Jožo Ondrášik. Mimoriadne sa ospravedlnil Maroš Švorc, ktorý na schôdzu neprišiel, ale silou mocou chcel hrať. Jeho ospravedlnenie bolo vzhľadom na jeho záslužnú činnosť prijaté. Hralo sa na Novom štadióne pod rozhodcovskou taktovkou Pištu Hanica. V šatni sme dokonca dovolili podávať čaj ... Čestný výkop perfektne vykonal Rudo Bačík a polčas sa skončil nevídaným skóre 2 : 2. Hatrick Dobiša znamenal vedenie Exilu a jeho konečné víťazstvo 5 : 2. Strelci gólov Exil : Dobiš 3x, Sarinec a Chalupka (jeho strelu si opäť do vlastnej brány stečoval Laco Stankovský). Za Domácich strelil dva góly Relo Berlanský.

Novinkou bola aj tá skutočnosť, že pred zápasom visela na Eve pozvánka a poradie hráčov, určujúce ich právo hrať za to-ktoré mužstvo. Táto novinka sa stala neskôr pravidlom.

16. ročník (rok 1969)
16. ročník (rok 1969)
Mráz a slabé sneženie boli charakteristickými rysmi tohoto ročníka. Pozvánka so zoznamami hráčov bola vyvesená v skrinke pri „Mliečnom bare“. Dlhý zoznam našich kamarátov, ktorý sa zabudli vrátiť domov zo zahraničia a zostali žiť v zahraničí, vyvolal na tvárach funkcionárov plaveckého oddielu vrásky ako brázdy po orbe na poli ... Ešte pred termínom sa zo zoznamu sám vyčlenil MUDr. Jurčo, ktorý sa na prekvapenie všetkých zo zahraničia vrátil domov, no v zápase už aj tak nenastúpil lebo sa oženil (tri hlúposti naraz – ale aj to sa stáva ... ). Listy sme dostali od Paťa Bodnára a Gabina Horvátha, písali aj Pišta Hotár, Jožo Hanic a Maťo Majerčák. Nemohol nastúpiť Jožo Ondrášik, lebo utrpel úraz – padol z bicykla. Aj Relo Berlanský mal pred svadbou a v Srdiečku sme museli vyberať už po 15,-Kčs. Prezliekali sme sa v zime na Novom štadióne a po zápase sme tam od prílišného ponáhľania sa nechali aj zápasovú loptu. Niektorí hráči sa ráno písomne ospravedlnili, keďže hrali hokej, no i napriek únave popoludní hrali. Rozhodca Hanic si nomináciu zaslúžil i tým, že sa zúčastnil predzápasovej schôdze. Ďalšou novinkou navrhnutou Dobišom bola povinnosť hráčov a po 19.00 hodine aj ich polovičiek, zúčastniť sa pozápasového posedenia. Schôdza sa vzhľadom na vážne vyjadrenia hráčov pred zápasom skončila v rekordne dlhom časovom intervale. Bežali sme na Nový štadión cez zamrznutý Váh a po novom „Húpacom“ moste, nebolo pohára, ani zástavy Exilu a nakoniec aj Peter Polák meškal s novou loptou.
Slávnostný výkop mali Rudko Bačík a Bejbi Berlanský. I. polčas viedol Exil 1 : 0 kurióznym gólom Maťa Poláka, ktorý prehodil z polovičky ihriska Paľa Vrábla, ktorý sa nestačil po vybehnutí vrátiť do brány Domácich.V II. polčase vyrovnal Laco Bačík, za Exil zvyšil Fabián a potom Dobiš. Za Domácich neznámy strelec znížil na 3 : 2 a v závere Markovič zvyšuje na konečných 4 : 2 pre Exil.

17. ročník (rok 1970)
17. ročník (rok 1970)
Mrzlo, padal sneh a ešte týždeň pred Štefanom sa hrala aréna. Objavuje sa množstvo potomkov členov Štefan clubu no ani jeden plagát okrem pozvánky. Julo Manas „Jeřábek“ vytvoril monumentálny pohár z lipového dreva, pretože sádro-drátený futbalista nebol schopný rekonštrukcie. Minulý rok putoval po trase Eva-Lipa-Gril až mu Paľo Vrábel ulomil kríž. Telefonovali sme s Fanom a Maťom Majerčákom, ktorí došli na Štefana len po Wien. Na schôdzi sa ozval pre utíšenie davu zvonec a stačilo vyberať len 10,-Kčs. Ustálená bola čakacia doba pre opozdilcov na schôdzu a to na 30 minút – s tým, že potom musia zaplatiť dvonásobný vklad. Maximálne trvanie schôdze bolo stanovené do 12.00 hod. Noví hráči mali v prvom roku svojej účasti v Štefan Cup-e účinkovať ako postranní rozhodcovia – a budú vedení len ako čakatelia ... Ako vidieť toto pravidlo nie je dodržiavané v plnom rozsahu. Mávači urobili najväčšiu radosť rozhodcovi Pištovi Hanicovi ... Padol strelecký rekord P. Reisenbuchlera, prekonal ho Relo Berlanský. Zábava sa konala v malej sále hotela Lipa, nakoľko duo Kubala – Malík o zábavu na Eve nemali záujem ... Ako je vyššie uvedené musíme však skonštatovať, že telefonické spojenie z hotela Lipa do Viedne bolo perfekné – nerušené ...

18. ročník (rok 1971)
18. ročník (rok 1971)
Počasie bolo perfektné a hralo sa nezvykle týždeň pred Štefanom a to je svojim spôsobom rarita Štefan Cup-u. V Piešťanoch vznikla Mestská futbalová liga, zvady na kúpalisku dosahujú enormných rozmerov (klubizmus – Real, Manchester ...), čo sa prejavilo aj zraneniami hráčov – Peťo Polák mal načaté obočie a Bukši pre zranenie menisku vôbec nehral ... Narodili sa nové deti, boli svadby, ba aj rozvod (Fabián) a pólisti boli v Anglii. Z Afriky doletel Hanic a z Ameriky Fano. Je to éra príchodu pravých exulatov na zápas zo zahraničia ... Zamilovanosť a láska horiaca v srdciach pobláznila viacerých našich členov – najmä Švorcovcov, Chalupku, Laca Poláka, Brunovského, ktorí namiesto tréningov randili na vale a po rôznych iných zátišiach ... Zvolený je šesťčlenný org. výbor. Zrušili sme pravidlo 30 min. čakacej doby v tom zmysle, že kto príde po 10.00 hod. automaticky musí platiť dvojnásobný vklad. Zábava bola na Eve a do povedomia vošla Brtovým spevom na klozete a Hurvovým sólom – spev i tanec – na melódiu piesne Asi ...

19. ročník (rok 1972)
19. ročník (rok 1972)
Málo hlasov pred zápasom, každý chytračí a čaká čo smiešne napíše ten druhý, aby ho mohol kritizovať. Hlas pred zápasom sa stáva pravidlom a podmienkou nastúpenia v zápase. Začíňajú starosti s výškou vkladu, lebo poplatok z 10,-Kčs stúpol na 35,- Kčs a vidieť to i na účasti na predzápasovej schôdzi ...
V júni 1972 tragicky v USA zahynul Maťo Majerčák, ako prvý člen Štefan clubu. Bol mu udelený čestný titul „Večný hráč in memoriam“. Bol tu aj Fano z USA, ale predčasne odišiel do tepla a Hanic nás opustil definitívne ... Bubenko Babič si odskočil zahrať na bicie do Švédska a došlo veľa podporných listov zo zahraničia. Svadby sú v plnom prúde, Mestská futbalová liga takisto, ale žije Šaňo Fano a jeho zásluhou prežívajú futbalové zápasy na „Golfe“ renesanciu ...

Nový organizačný výbor sklamal na celej čiare, všetko zostáva na jedincoch. Nie je vybavený štadión a ani zasadačka na schôdzu. Minuloročné pokuty – dvojnásobný vklad za oneskorený príchod na schôdzu zabrali na 100 %. Laco Bačík i Tomino Ocelka, ktorí minulý rok platili duplu, prišli na schôdzu s hodinovým predstihom ... Vatrt zmenil zamestnanie a dal to prítomným na vedomie strašne hlučným výbuchom za Evou. Zranenia Hipiho Hrubého a Hurva Vestenického sú nevšedného charakteru...
Zábava bola na Eve, mnoho členov však nedošlo a preto sme povolili účasť ženám od začiatku ... Sólo mal Béle Kameník za doprovodu Bakšiho Štefku a Dobiša. Rudo Bačík sa zahral na zlého muža a doplatila na to jeho manželka Božka ...

20. ročník (rok 1973)
20. ročník (rok 1973)
Jubileum – zástava Exilu, pohár a tabuľka doterajších výsledkov bola uložená po celý rok na kúpalisku v jednej z vitrín plaveckého a vodnopólového odd. Oženil sa aj Ivuško Kollár, došiel Anti Kajlich a aj Karol Fano, ale znovu nehral. Filmovali sme všetko a výsledkom má byť 20 minútový film. Pokuty platili Pišta Kováč a Vilo Klčo. Čugino Grék došiel tiež – nič neplatil, ale za to mnoho vypil – nič nového pod slnkom... Nové vedenie na Eve – súdruh Tomko, súdružka Cíbiková a tajomník PPA súdruh Beňo. .. Vklad stúpol na doterajšie maximum a to 50,-Kčs.
Rivalita na ihrisku začína byť nebezpečná – prvá žltá karta Pištovi Kováčovi za hrubý faul na Hurva. Nastúpil prvý otec so synom a to Rudko Bačík so synom Futrom. Ako diváčka slzila aj prvá exulantka A. Benková. Na zábave Béla Kameník prefackal Brta Bratranca a súdruh Beňo po tanci na stole spadol pod stôl a potom dva týždne maródoval. Bolo to vcelku vydarené podujatie ...

21. ročník (rok 1974)
21. ročník (rok 1974)
Zápis sa nezachoval vinou novozvoleného šéfa ŠC Petra Soukupa.

22. ročník (rok 1975)
22. ročník (rok 1975)
Tento ročník sa hral na Banke v príjemnom počasí a Domáci v ňom porazili Exil v pomere 2 : 1, po polčase 0 : 0. Po 22. ročníku bolo bodové skóre 6 : 16 pre Exil. Zápis zo schôdze sa nezachoval, k dispozícii sú hlasy pred zápasom a nie celý zápis zo stretnutia. Celkove sa zúčastnilo Štefan Cupu 32 členov.

Niektoré hlasy pred zápasom :
Maťo Polák : “Neviem čo napísať, keď nastúpim budem hrať. Keď bude dosť alkoholu, dožijeme sa aj gólu. A či ich bude viac – uvidíme – poďme hrať".
Jimi Kočvara : "Keď to pôjde takto s Exilom ďalej, premenujeme ich na Duklu. Myslím, že Domáci zákonite musia vyhrať, lebo Exil trpí na nedostatok sexuálneho vyžitia (len si spočítajte koľko majú v mužstve sexuchtivých vojakov základnej služby).“
Ivuško Kollár : "Či je zima či je mráz, predseda je Soukup zas ! Tapio to vyjedná, vyhráme tri jedna.“

23. ročník (rok 1976)
23. ročník (rok 1976)
Tento ročník nebol pre nás – štefanských futbalistov – veľmi priaznivý. Hoci počasie bolo po celý rok dobré, ba priam ideálne, na prípravu k Štefanovi, nemôžeme byť s prípravou spokojný, pretože až príliš často bola rušená a to či už „aréna“ alebo „golf“ zásahmi vyšších síl – kriminalistami a ŠtB. Bolo to v súvislosti so zatknutím Dumiho Hrma a s ním spojené rôzne vyšetrovania vraždy mladej medičky z Piešťan. Vyšetrovatelia a ŠtB-áci nebrali ohľad na našu športovú prípravu a často nás vytrhávali z tréningu... V budove VB sme strávili viac času ako na ihriskách ...
Tradičná schôdza začala o 10.15 hod. a mala netradičný začiatok, pretože Ziegler Soukup nepriniesol zo sebou zápisnicu z 22. ročníka. Svoj nezodpovedný postoj sa snažil zaretušovať fotografovaním, ale tým zlý dojem nezmazal – navyše abdikoval na funkciu predsedu Štefan Cup-u, čím nám spôsobil nemalé ťažkosti. Bolo podaných množstvo návrhov na nového predsedu, ale nikto z navrhnutých nechcel funkciu prijať – asi sa báli ŠtB-ákov alebo roboty... V hlase Maroša Švorca prehovoril hlas Boží, ktorí bol vyslyšaný a navrhol Čugina Gréka. Svoj návrh oddôvodnil slovami :“Má na to dobré črevo!“ .

Zápas sa hral na štadióne v Piešťanoch, kde nás čakalo zamrznuté a vrstvou snehu pokryté ihrisko a rozhodca Pišta Hanic. Zápas, ktorý vyhrali Domáci 2 :1, po polčase 1 : 1, bol veľmi vyrovnaný až do samého konca dramatický. Domáci i keď neboli technicky na výške Exilu, vyhrali zaslúžene. Boli bojovnejší, opierali sa o hru rýchlonohého Vlada Chorváta, ktorý svojimi únikmi po krídle robil značné problémy obrane Exilu ako aj Paľa Kočvaru, ktorý bol motorom Domácich a drel ako už dávno nie. V bráne podal svetový výkon Šaňo Benedikovič, svoje však zohrali aj ostatní hráči...
Jimi Kočvara v snahe získať dobrú kondičku, opustil nevýnosné učiteľské povolanie ako absolvent Hotelovej školy sa dal na kelnerčinu. Usadil sa v bratislavskom hoteli Kyjev, kde behal od rána do večera...Pretože na hru má vplyv aj psychický stav hráča, Jimi opustil v snahe nájsť psychickú rovnováhu, aj celú rodinu Lapinovcov... Zlé jazyky tvrdia, že tak ďaleko od seba s Lapinom na schôdzi nikdy nesedeli. V rámci prípravy stihli splodiť svojich potomkov Maťo Polák a Peter Soukup, čím len potvrdili, že keď sa chce, všetko sa dá stihnúť ...

24. ročník (rok 1977)
24. ročník (rok 1977)
Celý rok bol poznačený 60. výročím VOSR. Pretože Eva už nebola našim druhým domovom, visel tentokrát štefanský plagát „Pod Edenom“, kde pomaly ale iste sa vďaka dobrému pivu buduje náš nový hlavný stan. Plagát vyhotovil Hurvo s prispením Karola Kuníka. Príprava na futbal bola aj tohto roku rôznorodá. Najtvrdšiu mal Dumi Hrmo. Ako správny „evový chalan“ preukázal v nej odolnosť a nepodľahol nátlaku vo vyšetrovacej väzbe, odkiaľ ho v máji pustili s čistým štítom. Hurvo nemohol stráviť výsledok posledného Štefana a aby na všetko zabudol, sústavne sa v priebehu roka opíjal. Ako umelec sa prejavil Ivuško Kollár, nakoľko dokázal spraviť dieru do diery, nakoľko mu manželka porodila dcéru. Po dlhých rokoch čakania prišiel medzi nás z USA Slávo Valík, ktorý sa zachoval ako správny „Amík“, keď zaplatil celý cech v Srdiečku – čo sa najviac páčilo najmä Hurvovi...
Po prezliekacích povinnostiach na kúpalisku Eva sa celý sprievod hráčov odobral na ihrisko Banka. Domáci cítili šancu na prípadné ďalšie víťazstvo a tak oslavovali už pred zápasom. Pili všetko čo tieklo. Po márnom čakaní na zástavu Exilu, nastúpili mužstvá konečne k zápasu. Uvítal ich obrovský aplauz prítomných divákov, ktorých sa na Banke zišlo neúrekom a Banka bola opäť raz hore nohami ... Pán Boh celú jeseň plakal a kto trénoval na mokrom trávniku, mohol byť spokojný, pretože i tento Štefanský futbal sa hral na blate a pred bránkami to bola hotová pohroma. Zápas bol opäť veľmi napínavý a dramatický. Po dvoch góloch viedol Exil už 2 : 0. No Domáci zásluhou Borisa Glesu a Jana Chalupku, ktorí strelili po dva góly, otočili skóre zápasu na 4 : 2 pre Domácich, čo bol aj konečný výsledok. Oslava trvala do skorého rána. Najskôr sme kalórie doplnili Pod Edenom, potom v Oriente a skončili sme tradične v malom salóniku hotela Lipa. Zábava nemala chýb a o jej vrchol sa postaral opäť Hurvo. Stavil sa so Slávom Valíkom o tvrdú menu, že vypije na "ex" liter vína. Hurvo na znak dobrého tréningu si dal pred stávkou ešte dva dcl a priložil fľašu bieleho vína k ústam. Hurvo stávku vyhral, ale po stávke stratil obraz aj zvuk ...

25. ročník (rok 1978)
25. ročník (rok 1978)
Príprava prebiehala v aréne na Eve a na „golfe“, ale nie všetci sa jej pravidelne zúčastňovali. Podľa hesla "ťažko v príprave, ľahko v boji" trénovali mnohí radšej Pod Edenom, v Oriente a v Grile. Tvrdosť svojich kostí a pevnosť ducha si dal Hurvo otestovať obuškami miestnych príslušníkov VB v Edene... V rámci prípravy sa oženil Chalupka a Tapio Učen a Šalo Kočvara stačil splodiť potomka. Po ročnej absencii sa z hôr na Donovaloch medzi nás vrátil Jimi Kočvara, ktorý si aj tam v hotelovom bazéne zaspomínal na zlaté časy na Eve, čo však nie celkom dobre pochopila manželka kuchára (tiež z Piešťan), ktorá prišla navštíviť svojho manžela a skončilo to skoro III. svetovou vojnou a rozvodom kuchára ... Schôdza bola zahájená o 10.00 hod. v kaviarni Srdiečko a bola veľmi búrlivá, lebo nie každý člen Štefan clubu bol ochotný zaplatiť členský – účastnícky poplatok vo výške 50,-Kčs. Zápas sa hral na škvárovom ihrisku miestnej Družby, ktoré bolo len bahniskom, ktorému ešte pomáhal silný dážď, hmla a teplota asi 8°C. Zápas vyhral Exil 3 : 1, po polčase 1 : 1. V priebehu celého dňa sa to iskrilo medzi Soukupom a Čuginom... Tradičná večera a zábava bola v „Irča bare“, ktorý bol súčasťou hotela Lipa. Jej úroveň bola fantastická – hoci to možno hodnotiť ako panskú jazdu. Jediná žena medzi mužmi bola Janka Švorcová a neskôr starý záletník Samo Plintovič dotiahol medzi nás dve ďalšie baby. Atmosféru Štefana si prišiel okukať i Božo Ondrášik. Počas celej zábavy jednoznačne exceloval Béla Kameník s básňou "Otrok" a spevom niekoľkých árií zo známych operiet ...

26. ročník (rok 1979)
26. ročník (rok 1979)
V úvode treba povedať, že i napriek niektorým kuvičím hlasom o nezáujme o Štefanský futbal, že to nie je pravda a že Štefan Cup je stále obľúbený o čom svedčí i tá skutočnosť, že okrem tradičných členov Štefan clubu sa tohto podujatia zúčastňujú noví hráči. I keď tento ročník sme neoslavovali žiadne jubileum, členovia Štefan club-u nenechali nič na náhodu a v priebehu celého roka sa poctivo pripravovali či už v „aréne“ alebo na „golfe“. Tvrdú prípravu mal najmä Tapio Učeň, veď splodiť prvorodeného manželského syna a starať sa o neho nie je žiadna sranda ... Zlé jazyky tvrdia, že to však zanechalo stopy na jeho psychike a že v prípravných zápasoch už nie je taký neľútostný k mladším hráčom a na ich chyby sa díva láskavými otcovskými očami ... Slávny Gigi Riva alias Béla Kameník, nehľadiac na miestnych piešťanských malomeštiakov, chodil v lete do Orient baru v teplákovej súprave, ktorú si ponechal z poslednej spartakiády, aby každý vedel, že Štefan sa blíži a príprava naň je celoročná. Neprajníci tvrdili, že v jeho prípade nešlo vôbec o každodennú prípravu, ale že v obtiahnutých teplákoch sa mu vynímala jeho mužnosť a tým dráždil miestne baby ... Veľký žiaľ sme však prežívali nad neprítomnosťou Jimiho Kočvaru, ktorý i keď absolvoval celú jarnú prípravu, nakoniec podľa hesla "radšej neskoro ako nikdy“, zdrhol za hranice všedných dní a usadil sa v zemi jeho snov – vo Veľkej Británii – odkiaľ sa nám prihováral prostredníctvom rádia pod pseudonymom Ján Ondrej ...

Schôdza v Srdiečku bola akási nezvyčajne nudná, neboli hádky ale pivo tieklo potokom ... Bélu Kameníka ani výhovorka o pokazenom zapaľovaní na aute a zašpinené ruky, nezachránili od pokuty za oneskorený príchod na schôdzu, hoci doniesol i nové dresy. U Domácich sa veľmi poctivo celý rok pripravoval Tahamata alias Bibo Machalec ... Známy pyrotechnik Vatrt jedným delobuchom pred Polnočnou omšou na Eve vyhotovil taký kráter, že by sa doň vmestili všetci Domáci i pracovníci kúpaliska Eva na čele s Pinochetom Grómusom ... Na blatistom teréne Starého ihriska čakal aktérov stretnutia rozhodca stretnutia Pišta Hanic. Zápas bol veľmi dramatický až do samého záveru. Perfektnou akciou sa blysol Relo Berlanský, pri prvom góle Domácich. Najnepríjemnejšia situácia v doterajšej histórii Štefan Cup-u sa udiala v 80. minúte stretnutia, kedy sa po strete dvoch kamarátov, brankára Domácich Šaňa Benedikoviča s hráčom Exilu Miťom Kubicom, ozval ohromný praskot, po ktorom ostal hráč Exilu nehybne ležať na zemi ... Miloš Fabián sa dostáva k prvej ozaj vážnej akcii v histórii Štefanského futbalu – na svojom aute okamžite a bez váhania odváža Miťa Kubicu so zlomenou nohou do nemocnice .... Zápas síce pokračuje, ale už to nie je ono a zápas sa v povedomí zlomenej nohy už iba dohráva....
Celý zápas, ktorý vyhrali Domáci v pomere 2 : 1, po polčase 1 : 1, sledovala i Hurvova maminka, nie však s tradičným obedárom v ruke ale s Iginkovou vyvolenou. Všetci prítomní hráči sa až na Šaňa Benedikoviča, ktorý išiel za Miťom do nemocnice, pobrali na Evu, kde im Rudko Bačík pripravil vo vnútornom bazéne horúci termálny kúpeľ a vedúci bufetu Jožko Gogol, dobrú kapustnicu a obložené misy. Aktéri Štefanského futbalu sa rozchádzali z miestnych lokálov až nad ránom a poniektorí po raňajkách v Edene až pred obedom ...

27. ročník (rok 1980)
27. ročník (rok 1980)
Prvý krát v histórii Štefanské futbalu skončilo stretnutie remízou 1 : 1 po polčase 1 : 0 pre Domácich. Zoznam hráčov – členov Štefan clubu – ktorí na Štefana aspoň jeden krát nastúpili k zápasu obsahuje 104 mien a z toho sme evidovali 12 hráčov pravých exulantov (MUDr. Piťo Reisenbuchler, Ing. Juro Majerčák, Ing. Ivan Markovič, Dušan Bazala, Ing. Pavol Benko, Jozef Hanic, Anti Kajlich, Karol Fano, Ing. Pigo Štefka, MUDr. Slávo Valík, MUDr. Gabino Horváth a Jimi Kočvara). Maťo Majerčák 6. 6. 1972 v San Diegu zomrel. Krátkodobo pracovne sa v zahraničí zdržujú Pišta Kováč a Milan Čambor. Titul „Večný hráč“ získalo 32 hráčov - 1 in memoriam, 16 exulantov a 15 domácich. Zápisnica z tohto ročníka sa nezachovala.

28. ročník (rok 1981)
28. ročník (rok 1981)
Konečne sme sa dožili ďalšieho, v poradí 28. ročníka, najslávnejšej akcie v katastrálnom území mesta Piešťan a jeho okolia. Príprava na toto veľkolepé podujatie, ktorého tradícia žije vo všetkých nás a ktoré má už toľko fanúšikov a priamych účastníkov, že pomaly ohrozuje počet priamych účastníkov SNP, prebiehala v normálnych koľajách, teda hrali sa „golfy“ a „arény“ i keď účasť na nich bola zásluhou mnohých nepriaznivých okolností menšia, predsa splnila poslanie, ktoré má plniť – pripraviť väčšinu z nás kondične na takú výšku, aby chlapci z Evy mali stále svoj cveng a že ani niekoľkodenné prejedanie sa cez Vianoce, túto kondíciu nedokáže položiť.

Okrem tejto prípravy, ako sme sa dopočuli niekoľko členov našeho clubu sa snažilo vylepšiť si svoju pripravenosť individuálnymi tréningami na suchu i na mokro v miestnych pohostinstvách od staničného bufetu po päťhviezdičkové hotely. Mnohí mladí si kondíciu vylepšovali aspoň častým randením na dlhších a tmavších trasách a tak sa snažili vyvážiť svoje taktické a technické nedostatky. Starší členovia clubu sa v mnohých prípadoch spoliehali na svoje taktické a technické prednosti a dali prednosť príprave v rodinnom kruhu ...
Hlavné prípravné obdobie sa rýchlo pominulo a všetci sme sa tešili na predzápasovú schôdzu v značkovej poloreštaurácii Srdiečko. Objavil sa i plagát, ktorý s láskavosťou vedenia bývalého hlavného stanu našej „komandy“ Edenu bol vyvesený na čestnom mieste výkladu tohto hotela. Prišiel však deň „D“, teda Štefan a všetci sme sa opäť stretli na známych miestach. Vlastne skoro všetci, lebo niektorí z našich členov sa vytratili na hory a niektorí sa zo známych i neznámych dôvodov prestali Štefana zúčastnovať ... Niektorým členom Štefan Cup-u nedovolili prísť manželky, niektorým politické dôvody a ďalším krátkosť pobytu v trvalom Exile... V predzápasových debatách sa mnoho raz konštatovalo, že náš Štefan Cup sa konečne presadzuje i v komunikačných prostriedkoch v typických exulantských štátoch, no nielen tých a to prostredníctvom pravidelných vstupov Jimmiho Kočvaru cez mikrofóny rádia BBC. Naša pravidelná schôdza sa začala tradične o 10.00 hodine v tradičnej miestnosti, s tradičným množstvom plzenského piva, podľa slov fajšmekrov, rezaného pravou piešťanskou vodou. V priebehu čakacej doby, sa oslnivo zapísali do diskusie tradičné hviezdy rozhovorov Gigi Riva a Hurvo, ktorý svojimi diskusnými prípevkami oživili pomerne kľudnú atmosféru schôdze. Kľud bol zavinený neprítomnosťou najpočetnejšej rodiny Štefan clubu bratov Polákovcov, ďalej chýbali starší bratia Bačíkovci, Bejby a Relo Berlanský, Tapio Učeň ale najviac Maroš Švorc, ktorý rozšíril rady pravých exulantov a dal prednosť neistej budúcnosti v krízami ohrozenom kapitalizme pred dobre zabezpečenou budúcnosťou v československom zdravotníctve a tým aj pravidelným účastiam na našich športových podujatiach a pobytoch na Eve... Iste tušil, že sa ku nám náš „svätostánok“ tento rok zachová macošsky a budeme sa musieť prezliekať a občerstvovať na tenisových kurtoch pri Starom štadióne. Skutočne nepekné od nášho kúpaliska, ktoré nám vari po druhý krát v histórii zatvorilo brány a zamedzilo tak v pravidelnej pozápasovej rehabilitácii a mnohým pozápasovým akciám, ktoré sa stávali vhodným doplnkom pozápasovej zápasy, obľúbenými najmä u našich fanyniek ... No i napriek týmto veľkým nedostatkom sa konštatovalo, že všetko je pripravené. Od lopty, ktorá bola venovaná TJ Lokomotíva Košice a hrdila sa značkou Adidas v pastelových farbách (od bývalého plavca a teraz hráča Loky Jirka Repíka), cez hraciu plochu až po poživatiny v tradičnej 50 korunovej sume. Vari najviac práce mali obaja kapitáni z dôvodov tých, že chýbalo mnoho hráčov večných i takých, ktorí mali nárok nastúpiť prednostne. Vrásky mali obaja, no väčšie „Puko“, lebo neprišiel ani jeden brankár Exilu. Schôdza i v týchto fázach sa javila pomerne dobre a čakalo sa iba na koniec čakacej doby a na prípadných oneskorencov, ktorí by mohli zvýšiť stav našej pokladne, ktorú pevne držal v rukách Dumi Hrmo. Po uplynutí čakacej doby sa konečne objavil jeden oneskorenec Julo Turček a prispel svojim neskorým príchodom k rozbehu debaty a konečne k tradičnej atmosfére schôdze. Mnohí z nás a najviac Dumi sa tešil, že pokladňa sa troška nafúkne, ale napriek hlasovaniu, ktoré neprinieslo rozhodujúce slovo a pomerne pravdivému ospravedlneniu Jula Turčeka zostalo len pri slovnej pokute ...

V týchto fázach sa rozprúdila debata o už zavedených pravidlách a stanovách, v ktorej sa najviac angažoval Šaňo Benedikovič, ale nepodarilo sa mu presadiť ani jeden návrh... Na tejto schôdzi boli prijatí noví členovia, ktorí mali podľa pravidiel mávať, no hlavný rozhodca postranných rozhodcov odmietol a tak sa rozhodlo, že mladí môžu hneď nastúpiť do bojov.
Zaznamenali sme niekoľko hlasov pred zápasom :
Gigi Riva : "V tomto roku, kedy naša vlasť slávila tak významné jubileá ako konanie XVI. zjazdu KSČ, 60. výročie založenia KSČ, 30. rokov Zväzarmu, túto udalosť plného očakávania, ako i očakávanie nového prírastku v mojej rodine, ktorej sa narodí nový Gigi, ktorý bude pokračovať v mojej tradícii ma zaväzuje, aby som konečne podal kvalitný – 100% výkon. Preto verím, že zvíťazíme. Sú to veľmi závažné slová a pevne verím, že si ich všetci moji spoluhráči zoberú k srdcu a svojimi výkonmi prispejú ku kvalitnej hre tohoto náročného a zložitého podujatia. Nech žije Štefan Cup 1981!“
Hurvo : "Dumi robíš pokladníka. Mysli na to, že to čo sme stratili na poľských hraniciach treba voľáko vrátiť !“ Soukup : "Koleso dejín sa točí naspäť ... Bulino opäť za predsedníckym stolom! Znamená to návrat slávy Domácim ?!“
Sifón : "Exil v stávkovej kancelárii má šance ako Solidarita 15. decembra 1981, skrátka slávne reči, neslávne konce. Domáci vyhrajú 4 : 2.“

Schôdza sa začala predlžovať a tak staronový prezident Štefan clubu Laco Stankovský požiadal kapitánov o zverejnenie zostáv. Posledné informácie o hráčoch, lopte, hracej ploche a už sme sa rozišli do svojich domovov, aby sme načerpali posledné povolené kalórie pred určite ťažkým zápasom.
Po rýchlom obede a ešte rýchlejšom presune do miesta zápasu sme zistili, že na hracej ploche je 20 cm vrstva snehu (niektorí hráči tvrdili že až 50 cm vrstva) a vtedy ťažší hráči zistili, že tento rok toho veľa nenahrajú. Nové priestory tenisu nám poskytli dobré miesto na prezlečenie a vyrazili sme do boja... Niektorí fanúškovia dobrej hry nás všetkých nakazili myšlienkou, že by bolo dobré prešľapať terén, čo sme aj spravili no neprinieslo to očakávaný efekt, skôr to ubralo niektorým – z aj tak slabého zásobníka – síl. No to už Pišta Hanic pískal na nástup a obe mužstvá rozmýšľali čím pozdravia a odmenia protihráčov. Tu opäť prejavil svoje dobré srdce Gigi Riva alias Béla Kameník, ktorý doniesol propagačný materiál a tak Exil namiesto svojej zástavy, ktorá zostala na Eve niesol uvedené papiere. Domáci sa prezentovali aspoň narýchlo urobenými snehuliakmi... Ihriskom zaznel tradičný pozdrav a čestný výkop vykonali Peter Soukup a Julo Manas. Na hracej ploche zostali základné jedenástky a už aj sa začalo od podlahy bojovať, pod dohľadom striedajúcich hráčov a asi 30 fans, ktorí ako sa zdalo boli sklamaní nedostatočným ba žiadnym občerstvením, ktoré každoročne poskytlo aj nehrajúcim trocha tepla... Skutočne ťažké podmienky zápasu prinucovali aj takých hráčov, ktorí normálne striedajú iba s veľkou nevôľou, striedať v pravidelných intervaloch. Zápas mal z počiatku vyrovananý priebeh. Hráči obidvoch mužstiev bojovali sami zo sebou, s terénom a niekedy i s loptou. Nebola núdza o pekné rybičky do snehovej perinky, kvalitné osobné súboje, ba vyskytli sa i osobné bránenia po predchádzajúcich fauloch... Dlhé behy za faulom podnikali navzájom Hurvo so Šaňom Benedikovičom a anglickým tackingom sa prezentoval Gigi. Prekvapujúco dobrým ťahom Exilu sa ukázalo postavenie Miška Boháča do brány, ktorý sa správal ako ozajstný gólman a Domáci ho napriek mnohým strelám nedokázali prekonať. Prvý polčas skončil 1 : 0 pre Exil. Gól strelil Miloš Fabián a zapísal sa tak opätovne po dlhšom čase do listiny strelcov. V druhom plčase sa striedali dobré chvíle s horšími a pokračovalo sa v dobíjaní priestoru na obidvoch stranách. Množili sa fauly, hlavne zásluhou úbytku síl, najmä na strane Domácich a títo postupom času odpadávali a vytvárali tak priestor pre Exil, ktorí toto aj využili na strelenie ďalších troch gólov Grňom, Hauserom a Vatrtom. Mnohí z nás dali prednosť teplu v kabíne, pred naozajstným bojom na ihrisku a tak sme privítali koniec zápasu, ktorému predchádzala tradičná minúta ticha. 28. ročník odišiel do histórie víťazstvom Exilu 4 : 0 a všetci sme odišli do kabín a následne sme zasadli za slávnostný stôl, ktorý s veľkou láskou pripravila ďalšia nová baba Dušana Vatrta. Na barovom pulte sa objavovali rôzne nápoje, najmä však chito a sóda, pretože napriek chladnému počasiu sme boli po zápase dehydrovaní. Ťažko bolo dostať všetkých účastníkov k slávnostnej tabuli, pretože každý mal mnoho dojmov zo zápasu a hlavne Paľo Vrábel priniesol k vedľajšiemu stolu fľašu vodky a tak mnohí venovali pozornosť jej. O 16. 30 hod. sme sa všetci usadili a hľadali sme Pištu Hanica, ktorý mal odovzdať kapitánovi Exilu pohár za víťazstvo. Pišta sa však stratil a tak odovzdal pohár Exilu staronový prezident ŠC Laco Stankovský i s krátkym príhovorom. Kapitáni si navzájom zavinšovali a udelilo sa povolenie jesť a piť ...
Skončil sa teda 28. ročník Štefan Cup-u i keď zábava ešte bežala v plnom prúde a preto nech žije 29. ročník ...

29. ročník (rok 1982)
29. ročník (rok 1982)
Zachovali sa len dve fotografie a výsledok. Domáci zvíťazili nad Exilom v pomere 8 : 3. Góly za Domácich strelili Grňo 3, Dornohoffer 2, Gula 2 a Hašek 1. Za Exil Boris Pontes vlastný, Zálešák a Peter Brňo.

30. ročník (rok 1983)
30. ročník (rok 1983)
Zachovala sa len pozvánka na jubilejný 30. ročník, doklad o vyberaní vkladu od 50 členov ŠC a výsledok. Exil porazil Domácich v pomere 2 : 0, gólmi Maťa Polláka a Hurva Vestenického ...

31. ročník (rok 1984)
31. ročník (rok 1984)
Je 26. 12. 1984, 9.45 a kaviareň Srdiečko opäť ožíva. Zdaľeka i zblízka sa sme schádzajú účastníci Štefan Cup-u, aby sa zúčastnili predzápasovej schôdze. Atmosféra pred samotnou schôdzou je na bode mrazu, nakoľko okrem večerného posedenia nie je nič zabezpečené... Chýba ihrisko, prezliekareň, hudba, nevieme ako je to zo zaslúžilým rozhodcom Pištom Hanicom, ktorý sa mieni vzdať tejto funkcie a nakoniec aj posledný zostavovateľ štatistiky, archívnych dokumentov a prezident Bulino Stankovský, dva týždne pred našim dňom „D“ odovzdal „archív v doskách" svojmu kolegovi v práci a nášmu členovi Šaňovi Benedikovičovi, aby tieto odniesol na schôdzu s poznámkou : “30-tym ročníkom som so Štefan Cup-om definitívne skončil !“ ...
Miestnosť na prvom poschodí sa pomaly zapĺňa, nervozita stúpa... Začíňajú sa ozývať prvé otázky : „Akú babu tento rok privezie Vatrt ?“, “Príde aj najpopulárnejší muž roku 1984 Peter Soukup?“, “Kto je doma z pravých exulantov?...“

Blíži sa 10.30 hod., čas kedy musí predseda zahájiť schôdzu a od kedy sa za oneskorený príchod platí dvojnásobný vklad. Drócik Švorc navrhol za šéfa Štefan Cup-u Šaňa Benedikoviča, všetci prítomní ho v jeho návrhu podporili a tak už novozvolený predseda zahájil schôdzu presne o 10.30 hod. Po prečítaní štatistiky, ktorá bola spracovaná len v koncepte, sa rozprúdila živá debata o zážitkoch od posledného Štefana... Najviac sa však hovorilo o kúpalisku Eva, bližšie o Soukupovi a Hipim Hrubom. Nový správca kúpaliska Soukup zavádzal na svojom pracovisku niektoré inovácie, čím akurát zdvíhal adrenalín v krvi niektorým našim členom, ba niektorí i na Evu zanevreli. Futbal ako tretí najpopulárnejší šport na Eve, až na „golfové zápasy“ z kúpaliska úplne vymizol, cez leto ho síce nahradil tenis, ale populárna „aréna“ všetkým chýbala...

V priebehu roka sa oženili Jaro Sámel, Vlado Matuška, Ľubo Bahník, Peter Brňo a Laco Pollák. Začiatok novembra bol v znamení boxerského duelu dvoch domácich hráčov Zieglera Soukupa a Čugiho Gréka, podľa posledných správ však celá záležitosť bude mať dohru za okrúhlym stolom, zrejme pre rozdielne váhové kategórie... Čas vyriešil i naše predzápasové problémy - objavil sa rozhodca Pišta Hanic, Vatrt nesklamal a priniesol novú babu, z pravých exulantov sa objavil Gabo Horváth, hudbu zabezpečia Legenza a Grňo, hrať sa bude na Starom štadióne, populárny Soukup neprišiel... Z pracovného exilu v Líbii sa vrátil Maroš Domáň a mladší Brnco Brňo odišiel pracovať na naše zastupiteľstvo do Zambie. Jimi Kočvara sa presunul z Veľkej Británie do USA, odkiaľ sa nám pravidelne prihovára prostredníctvom rozhlasovej stanice Hlas Ameriky... Maťo Pollák začal vyberať vklad, čo činilo 50,- Kčs. Kapitáni už ale pozerajú po miestnosti a snažia sa postaviť základné zostavy. Pri určovaní príslušnosti hráčov si Puko ako lepší hádač vydobil niekoľko hráčov. Pri riešení problému, ako pritiahnuť medzi nás opäť našich starších členov, sa prítomným zapáčil návrh Paľa Kočvaru, aby už pred zápasom boli pre týchto hráčov zabezpečené mladé baby...
V diskusii sme sa postupne dostali až k hlasom pred zápasom :
Gabo Horváth : “Borg plus kráľovná, nový škandál! Švédsky kráľ do Moskvy sa vydáva, v Piešťanoch sa zastaví a Exil posilní. 5 : 0 pre Exil.“
Bary : “Napriek počasiu a nepriazni iných verím, ža sa zápas uskutoční v duchu Fair – play a v duchu Helsinskej dohody. Horšie, že sa nedá dohodnúť so Soukupom na Eve. Domáci zvíťazia 3 : 1.“
Miťo Kubica : “Aj touto cestou by som sa chcel poďakovať súdruhom príslušníkom – orgánom – za to, že som sa mohol zúčastniť Štefana, neumožnili mi totiž navštíviť brata v zahraničí ...“
Sárinec : “Keďže zostava Domácich vyzerá ako starobinec na 6 písmen - KS ZSSR, Exil vyhrá 3 : 1.“
Chalupka : “Tento ročník zaknihuje Exil opäť víťazstvo, no nerozhodne o tom naše futbalové umenie, ale rozhodla o tom pred troma týždňami prudká Čugiho pravačka, ktorá vyradila pilier Domácich Soukupa z účasti na tohtoročnom Štefan Cup-e. Tip 5 : 1.“

Zápas sa začal pár minút po druhej na zasneženej ploche Starého futbalového ihriska a niesol sa v duchu nekompromisného boja, pri čom treba pochváliť všetkých hráčov. Pekný výkon podali obaja brankári, ale i niektorí hráči v poli ako Buščeno Horváth, Hauser, Benko a ďalší... Veľkým prínosom samotného stretnutia bolo podávanie nie celkom čistého čaju rodinou Horvátových, čo malo na niektorých hráčov priam zázračný účinok. Všetci sa už teraz tešíme na večernú zábavu. Ak bude aspoň na 50% taká ako futbal, máme sa na čo tešiť. Stretnutie skončilo remízou 1 : 1, po polčase 1 : 0 pre Domácich. Gól za Domácich strelil Janko Tomko a za Exil Števo Hauser.
Spoločná večera, ktorá bola vybavená do Lipy na 18.00 hod., mala netradičný úvod. O 17.50 hod. sa za skandovania „Ženy neberieme!“ ťahal hore schodami Vlado Matuška. Po príchode do banketky si sadol k pripravenému nápojovému stolu a skonzumoval niekoľko prípitkov, po ktorých začal vulgárne nadávať svojmu nepomerne staršiemu susedovi z baráku Bejbimu... To už nahnevalo viacerých prítomných a tak bol upozornený na slušné správanie. Po chvíľke kľudu vstal, vyšiel na chodbu a vyčúral sa do popoľníka. To bol záverečný moment jeho účasti na Štefan Cup-e 1984, pretože Bary, Puko a Dornhoffer ho vyviedli na ulicu ... Po tomto incidente bol prednesený prípitok a začala sa vlastná slávnostná večera. Nálada bola super a všetci spozorneli o 20.55 hod., keď sa Hurvo prihlásil o slovo a predniesol požiadavku, aby mu bolo umožnené zaspievať pieseň, ktorú na melódiu “Trenčianske hodiny smutne bijú“ pre nás sám zložil. Požiadavke bolo samozrejme vyhovené s tým, že refrén budú spievať všetci. Hurvo začal :

“Štefanské hodiny smutne bijú, že sa s ním chalani rozľučujú, rozľučujú ale nebojím sa, príde tá hodina vrátia sa, a keď sa nevrátia, vysrať na nich, my sa vždy zídeme futbal si zahráme, dobre bez nich. Štefanská myšlienka tá je večná, o tom sa presvedčí ... každá slečna. Uškodiť by nám chceli Soukupovia ... Spomeňme si na pravých exulantov, ktorí na nás myslia a slzy vyronia, za kamarátov. 31-ty krát sa už stretáme a že nie naposledy sľubujeme ..“

Pieseň mala obrovský úspech a bola navrhnutá za našu hymnu, čo by malo byť na schôdzi 32. ročníka ŠC odsúhlasené. O 22.00 hod. prišiel medzi nás Hipi Hrubý zo svojej fušky na Benátkach. O 15 minút doviedol Dornhoffer dve baby Cisárovú a Trnavskú.. Baby však nechcú tancovať a pomaly zisťujeme, že Drndo si ich priviedol len pre seba... Zábava má správnu atmosféru, Buščeno Horváth prejavil nebývalý záujem o vodné lyžovanie v rozhovoroch s Ninou Sokolovskou ... Hurvo, Hrmo, Grňo, Domán, Šalo, Šošon, Legenza a Šaňo upratujú a oficiálne ukončujú zábavu. Legenza, Šošon a Hurvo pokračujú u Dumiho Hrma do 6.35 hod. ...

32. ročník (rok 1985)
32. ročník (rok 1985)
Niektoré hlasy - výroky - pred zápasom :
Bary : "Exil je postihnutý morálnou katastrofou - strata Chalupku – je väčšia ako strata členstva v KSČ. Domáci – Exil 3 : 0."
Hurvo : "Tri choroby naraz mám, výhry sa aj tak nevzdám, ozbrojím sa krivákom, odrežem gule domácim zabijákom."
Jambo Vatrt : "Aj keď som vstúpil do stavu „čiastočných invalidov“, to nemôže ma zastaviť, aby som nedoniesol novú babu...."
Mandarín : "Jano Chalupka je na „liečení“, asi dovediem na zábavu aj svoju babu. Ale čert nikdy nespí ... 3 : 1 pre Domácich"
Domáň : "Hipi, Šalo, Jimmi,Chalupka, kde ste ??? Budem bojovať aj za Vás. Chytať nemôžem, ale Exil vyhrá 2 : 1."
Buščeno Horváth : "Domáci, Domáci, pohroma sa blíži, Mexico v rici a Exil len svíci ..."

14.00 – prvý pisk, ale nikto nereaguje, asi to bol vrabec ...
14.07 – Fabián sa zrazu mykol, kričí pome, pome. Ostatní sa prídávajú a už to naozaj ide, predsa to pískol rozhodca. Nástup, pozdravy ... zaujímavé Domáci Exilu nedávajú tradičné kvetinky, Exil zabúda na prísahu, darmo je, čas sa zastaviť nedá a skleróza sa u oboch kapitánov hlási v najnevhodnejší okamih. .. Foto obstaráva Hrmo, tradične Adam (Jano Galo) a Edy Merx. Po srdečnom zvítaní, nasledujú vzájomné vyhrážky, človek by povedal, tu nemôže zostať škvára na škváre. Jeřábek Manas však zdanlivo všetkých ukľudňuje, aby sa nikto nebál, že sa veľmi polepšil a hrá už nie tvrdo ale technicky... Všetci tomu samozrejme uverili lebo ho dobre poznajú...

2. min. stretnutia – prvý faul Sláva na Puka, začína sa prejavovať únava, ale najstarší sú najviac bojovo naladení.
7. min. – súboj vo vode medzi Dušanom Legenzom a Miškom Boháčom – vyznel jasne v prospech Miška – predsa bol vždy dráč vo vode.
12. min. – Sára dravo premiestňuje horu slaniny až pred brankára D, ten vyráža loptu pred Gigiho, ktorý s milým úsmevom prekopáva prázdnu bránu.
17. min. – Jožko Grňo všetkých obehol, našťastie pre Exil aj loptu.
21. min. – Mandarín vonkajškom do nebies – diváci uznanlivo skonštatovali – „ Krista jeho ale mu sadla !“
26. min. – Legenza dáva do krásnej uličky – škoda že bola slepá ...
28. min. – vynikajúca akcia Sáru, Bakši ho dovolene zrazil v šestnástke, ten zo zeme na neho kričí : "Ty si ale chuj !" Bakši s príslovečným zmyslom pre spravodlivosť a fair-play hovorí: "Ani som sa ťa nedotkol..."
31. min. – Paľo Dornhoffer v jasnom ofsajde, sudca nič nepíska, okrem začiatku zápasu ešte nič nezapískal a tak sa Paľo hrnie sám na brankára, strieľa vedľa, ale aj tak nasleduje kopa nadávok na rozhodcu...
36. min. – Exil strašne Domácich pritlačil pred 16-ku. Bakši v zúfalstve vyťahuje svoj ďalší tromf a kričí : "ofsajd !"
43. min. – po strele Pištu Hausera sa rozhodcovi nechcelo čakať kým prinesú loptu a tak druhý krát dnes pískol do píšťalky – koniec polčasu.

II. polčas

3. min. – Vlado Chorvát strieľa prvý gól Domácich – 1 : 0.
6. min. – roh kope Tirex Valo, Maťo z voleja mieri na smutnú vŕbu.
10. min. – minúta ticha sa predĺžila o 10 sekúnd za lotrov z hotelovej školy, zmena kapitánskej pásky za pásku bielu na chrbte Chalupku viac prospela Domácim ...
12. min. – Jožko Grňo nepodarene triafa do lopty a Exil prehráva 2 : 0.
18. min. – Gaba Horvátha chytá kolaps, keď zistil, že tá blatová guľa je jeho lopta so vzácnymi podpismi z jeho domácej vitríny...
20. min. – Exil neexistuje, Hauser centruje a všadebol Grňo pohodlne nosom strieľa tretí gól Domácich.
22. min. – Sifón trčí z blata, ktorého stále pribúda, len pol telom.
26. min. – jedenástka, Šaňo si chce dať gól, Marigo bravúrne chytá, ale Domáci majú dnes naozaj šťastie, skrumáž a lopta je opäť v sieti Exilu 4 : 0.
31. min. – bufet Horváthovcov začína predsa účinkovať, Exil je jediným mužstvom na ihrisku, gól však nie a nie dať.
35. min. – Gigi sa zvíja v blate, je zranený ? nevládze ? kričí, že skončil nadobro s futbalom, odnášajú ho. Nostagickú atmosféru prerušuje Domáň výkrikom : „To chce slivovicu !“. Gigi si však pýta octan...
37. min. – Sára v krásnom samostatnom prieniku, zastavuje ho voda, nebol nikdy dobrý plavec ...
40. min. – koniec zápasu – tlak Exilu predčasne ukončený, sudcovi asi nikto nepovedal, že sa hrá 2 x 45 min.

V Exile hral vynikajúco Puko Berlanský, Gigiho sviece nič nestratili na výške, rýchlosť i počet Domácich boli však tentoraz rozhodujúce... Medzi najlepších na ihrisku patril aj rozhodca, ktorý absolútne nič nepískal. Diváci aj napriek slabej propagácii vytvorili zápasu peknú atmosféru, za čo sa im hráči obidvoch mužstiev odmenili dobrým výkonom i nasadením. Krásnych, športových i nešportových akcií bolo toľko, že nebolo v silách zapisovateľa, čo neovláda stenografiu, všetko zachytiť. A tak sa ospravedlňujeme všetkým, ktorí si svojimi činmi zaslúžili byť v zápise ale my sme ich tam nestihli dať ... Zapísali Hurvo a Dumi.

33. ročník (rok 1986)
33. ročník (rok 1986)
Je 26. 12. 1986, desať hodín doobeda a kaviareň Srdiečko na I. poschodí opäť víta účastníkov Štefan Cup-u. Prezentácia ukazuje, že Exil tohto roku bude tahať za kratší koniec a že nezáujem starších hráčov o Štefanský futbal má hlbšie korene a ukazuje sa, že ak sa touto otázkou nebudeme na budúcej schôdzi vážne zaoberať, môže to mať katastrofálne následky, na ktoré nemožno ani pomyslieť... Na schôdzi boli prijatí za členov našej veľkej rodiny noví šíritelia hesla : „Nie bojovať a vyhrať, ale nastúpiť a hrať bez ohľadu na roky a kilá.“ a to Vlado Eliáš a Pišta Duga. Do trvalého Exilu v USA odišiel Tirex alias Ing. Dano Valo a na jeden rok pracovať Dumi Hrmo do Iraku. Schôdza mala veľmi rušný priebeh avšak všetkých nás zaskočila nečakaná demisia nášho dlhoročného, spravodlivého a zaslúžilého rozhodcu Pištu Hanica (na starosť ho prepadol amor lásky a črtá sa z toho i svadba ...), ktorý oznámil, že dnešným dňom definitívne končí s aktívnou činnosťou v Štefanskom futbale. Za jeho neľahkú a kvalitne odvedenú prácu v minulých ročníkoch mu patrí naša vďaka ...
Pretože zostava Exilu vyzerá ako armáda po prehratom boji, Domáci podávajú Exilu pomocnú ruku a dávajú im zo svojich radov hráčov na hosťovanie... Vzhľadom na to, že nás funkcionári FO Piešťany nepustili hrať na hlavnú hraciu plochu futbalového štadióna a Staré ihrisko bolo celé pokryté ľadom, zápas bol stanovený na 14.00 hod. do Moravian nad Váhom a zábava na 19.00 hod. do novej reštaurácie Delfín pri budove Povodia Váhu. Po výdatnom domácom obede nás všetkých pred 14.00 hod. privítalo zasnežené ihrisko TJ Moravany n. V. a mráz mínus 15°C, čo je najnižšia nameraná teplota v histórii Štefanského futbalu...

14.00 hod. – Pišta Hanic zahajuje 33. ročník Štefan Cup-u.

3. min. – Pišta Hanic prerušuje hru a odovzdáva symbolicky píšťalku, žltú a červenú kartu predsedovi Štefan Cup-u Šaňovi Bebnedikovičovi, ktorý mu za potlesku prítomných divákov poďakoval za rozhodovanie, poprial do ďalšieho života v Nemecku veľa zdravia a úspechov a odovzdal píšťalku náhradnému rozhodcovi Bakšimu Štefkovi.
13. min. – prísny prokurátor Bakši trestá nadávky, čo je z právnického hľadiska podložené ako nešportové správanie a trestá to nepriamym kopom.
14. min. – Grňo dáva prvý gól Domácich 1 : 0.
18. min. – Hurvo kope priamy kop, lopta sa len tak trocha zachveje na čo on zakričí : „Boha je neviem kopnúť do lopty !“
36. min. – prenikajúceho Hausera zastavil Sámel s nasadením perfektného „Nelsona“ na čo vzápätí zvyšuje Dornhoffer vedenie Domácich na 2 : 0.

Polčas končí 2 : 0 pre Domácich a nastáva krátke občerstvenie v podobe výťažkov z ovocia ako je slivovica, čerešňovica, kalvados a pod.

47. min. – Puko si vyhádal čestný titul „Večný hádač“.
56. min. – v činnosti je Dodova Sámelova ľavačka, ale brankár Domácich Šaňo jeho „prudkú“ strelu zmrznutým dychom vyráža...
57. min. – Gento kľučka, center, z ktorého dáva Hauser pupkom tretí gól Domácich 3 : 0.
57. min. – Hurvo reaguje na gól slovami : “Puko choď do riti keď nevládzeš !“
60. min. – futbalová paráda – Hauser, Grňo a je to 4 : 0 pre Domácich.
79. min. – Hurvo rezignuje so slovami : „Už nemôžem chodiť, Domáci dravci ma ubehali !“ a odišiel do brány chytať.
80. min. – ďalší podraz justície a ďalší justičný omyl – vymyslená jedenástka proti Domácim, loptu si postavila hviezda ŠC a nestor Exilu Fabián ale gól nedal ...
82. min. – odplata za nepremenený PK – Grňo 5 : 0 pre Domácich.
85. min. – Hurvo robinzonádou chytil Hauserovu bombu, za čo si vyslúžil ďalšiu prezývku „ružový panter“.
90. min. – koniec veľkého zápasu, ktorý opäť potvrdil ústup Exilu z ťažko vybojovaných pozícií...

Večera v reštaurácii Delfín na Valovej ulici mala vďaka účastníkom Štefan cupu 86 i vďaka obsluhujúcemu personálu hladký priebeh a výbornú úroveň a atmosféru. V bohatej diskusii sa hovorilo o možnosti uskutočnenia jedného z ďalších ročníkov Štefanského futbalu v Budapešti, za účasti pravých exulantov, čo sa stretlo s pochopením a všetci tento návrh Sláva Švorca odsúhlasili. O spestrenie záveru vydareného dňa sa postaral opäť Vlado Matuška, ktorému nápor kyslíka pri východe z reštaurácie zobral všetky sily, na čo si ľahol na chodník a bezvládne ostal ležať na zamrznutej zemi. Maroš Benko, Legenza, Futro Bačík a Šaňo chtiac-nechtiac sa ho ujali a doniesli ho na rukách po ťažkých útrapách a kontrole hliadky VB až k evanjelickému kostolu, kde Matuška zázračne ožil a všetkých srdečne pozýval domov na pohárik Whisky, nakoľko má chuť si s niekym vypiť ... Domov od „kruhovky“ ho odprevadil iba sused Futro, ktorý sa na Vážsku ulicu priženil. Benko a Legenza išli hľadať šťastie do Herold baru v Magnólii....

34. ročník (rok 1987)
34. ročník (rok 1987)
Terasa kaviarne Srdiečko víta prvých účastníkov Štefanské futbalu. Kaviareň Srdiečko a jeho kartárska miestnosť na prvom poschodí je prichystaná privítať účastníkov zblízka i zďaleka, ktorí sa však schádzajú veľmi pomaly, čo navodzuje nepríjemnú atmosféru, ktorá sa dá len ťažko niečomu prirovnať ...Miestnosť na prvom poschodí sa pomaly napĺňa, nervozita stúpa. Začíňajú sa ozývať i prvé otázky : Legenza : "Akí praví exulanti prišli ?" Sifon odpovedá : "Exulanti prišli nie praví ale nádejní... !" Pri hodnotení roku 1987 sme skonštatovali, že nedošlo v priebehu roka k žiadnym mimoriadnym a prevratným udalostiam, čo by stáli za reč... Z tých bežných boli spomenuté svadby nášho predsedu Šaňa Benedikoviča a Jura Berlanského ml., rozvod Maroša Benku, postup vodných pólistov pod vedením Puka Berlanského do I. celoštátnej ligy ako i príchod Jana Chalupku z rekreácie v prúhovanom drese a odchod nášho čakateľa Ľuda Kaclíka do Kanady, ktorý si pri lete na dovolenku na Kubu odbehol na WC, pričom ho lietadlo našich areolínií samozrejme nepočkalo a odbehlo a tak musel proti svojej vôli ostať v Kanade... Vzhľadom na to, že lietadlá pri lete z Kuby do ČSSR už nemajú medzipristátie, nemal sa ako dostať domov a tak rozšíril rady našich občanov žijúcich trvale v zahraničí ... Padali tu i nové návrhy. Mandarin navrhol po skúsenostiach z minulých rokov, aby Vlado Matuška platil už pri vyberaní základného vkladu 50,-Kčs, vklad 150,-Kčs za zaplatenie upratovačkám a odťahovej službe, ktorú každý rok potrebuje na odchod domov zo slávnostnej večere ... Sárinec navrhol, aby bola pri Štefan clube založená KRK (kontrolná revízna komisia) za účelom prešetrenia klubovej príslušnosti. Sifon navrhol, aby vzhľadom na to, že nemá kto zaplatiť útratu v Srdiečku, bol na každý ročník pozvaný jeden emigrant ... Čas neúprosne ukrajuje z našej schôdze, čiastočne však vyriešil i naše predchádzajúce problémy :

• prihlásil sa nový člen – čakateľ – kapitán našich znovu prvoligových vodnopólistov Lasko Drahovský, ktorý bude dnešný zápas rozhodovať.
• hrať sa bude na Starom ihrisku.
• večera bude zásluhou Bariho Baranoviča v „krumplovej jame“.

Nový pokladník Bari Baranovič zaskočil prítomných otázkou : "Dáš alebo nedáš ?", čo je naučený z bežného života, ale čo je v rozpore s pravidlami Štefan Cup-u. Pri vyberaní vkladu sa niektorí naši členovia tvárili, akoby im slon stúpil na nohu a tých 50,-Kčs ťaháme od nich ako repíč z chlpatej deky, pričom je to taká suma, že keď vstúpite hocikde do obchodu, už pri vchode nemáte 100,-Kčs. Pri určovaní zostáv sa opäť ozvalo mäkké dobrácke srdce Domácich, ktorí v snahe zachovať tradície Štefanského futbalu, bez ohľadu na to kto v zápase zvíťazí, dali Exilu na hosťovanie takých skvelých hráčov ako sú Dornhoffer, Duga, Berlanský Juro ml. Z hlasov pred zápasom vyberám hlas Petra Berlanského : „Na kráľovej holi stojí strom zelený, už sa na Vás rútia exilskí sokoli, exilskí sokoli, sokolovia bieli, toľko banánov Domáci ešte vo svojej bráne nevideli ... "

Po tradičných predzápasových rituáloch nový člen Štefan clubu Lasko Drahovský zahájil s 15 min. oneskorením futbalové stretnutie v ktorom zvíťazil Exil nad Domácimi v pomere 2 : 1, po polčase 1 : 0 pre Exil. Góly za Exil strelili Sárinec a Peter Berlanský, za Domácich za stavu 2 : 0 strelil gól ich kanonier Števo Hauser.
Večera v „Krumplovej jame“ bola veľmi chutná, ale stiesnené priestory neumožnili rozvinúť tradičnú zábavu do vyšších obrátok... Vzhľadom na to, že vináreň nebola uzatvorená len pre nás a boli tam aj iní hostia, naše posedenie sa nieslo na oficiálnej úrovni bez riešenia vnútorných problémov a niektorí naši členovia sa pod kontrolou očí k nám nepatriacich ľudí, cítili akoby sedeli na tŕňoch ...

35. ročník (rok 1988)
35. ročník (rok 1988)
Sviatočné vianočné dni pomaly končia. V kaviarni Srdiečko začína byť opäť rušno. Schádzajú sa sem zblízka i zďaleka starí známi piešťanci – je predsa sv. Štefana a aký by to bol 2. sviatok vianočný bez tradičného futbalu ... Všetko nasvedčuje tomu, že ani tento rok nebude bez futbalu a že náš Štefanský futbal si zapíše svoju 35. kapitolu. Pred desiatou hodinou v kaviarni Srdiečko padá najčastejšie otázka : “Vrátia sa medzi nás starí harcovníci a zakladatelia Štefana ?“ Je desať hodín, schôdza je začatá a v tohtoročných zostavách opäť nič nové – opäť nás bude okolo 40, ale ani z časti kompletní – opäť chýbajú zakladatelia a prví šíritelia tejto krásnej myšlienky. Prax sa od predstáv líši... Hlavné príčiny tohto stavu sme zhrnuli do nasledovných dvoch bodov :

1. neskoro sme zistili, že nemôže zohrať rovnocennú partiu na ihrisku náš 50-ročný člen s 20-ročným členom ...
2. je to čiastočne v lenivosti, nedostatku pevnej vôle a v pohodlnosti našich skôr narodených členov ...

Niektoré hlasy pred zápasom :
Bary : "Po odvolaní Biľaka „Exil“ už nič neláka, Domáci sú chlapci verní, pomáha im pri tom Kempný D : E 4 : 2".
Hurvo : "Zlosť, čo spôsobila mi zima na cestách, dnes bude obrátená proti Domácim, môj rozbitý Trabant ešte chodiť bude ..."

Na Starom škvárovom ihrisku o 14.00 hod. nový rozhodca profesionál Bico Rojko, zahajuje stretnutie v ktorom Domáci excelovali a porazili Exil v pomere 6 : 1. Góly za domácich strelili Hauser, Maťo Pollák vlastný, Bakši Štefka, Bary Baranovič, Zálešák a Dornhoffer, za Exil strelil gól kto iný ako Ivan Sárinec...
Je pol siedmej večer a účastníci veľkého futbalového zápasu sa schádzajú k slávnostnej večeri v reštaurácii Delfín, kde nás víta náš fanda „žandár“ Jano Blaho, ktorý sa nebál prijať nás vo svojom lokále... Chutná večera signalizuje, že budeme svedkami krásneho večera ... Vatrt na úvod večera oznamuje : "V máji tohto roku som vstúpil do stavu invalidov. Operovali mi ramenný kĺb, ale narodila sa mi aj dcéra Petra." Na čo Hurvo reaguje : "Jak je to možné, že si invalid a plodíš deti ?" Dušan odpovedá : "Mňa bolí iba ruka, ostatné mám v porádku !"

20.00 – Hurvo začal spievať piesne zo svojej tvorby – vytiahol aj svoj spevník.
20.40 – Puko hovorí : "Chýba mi tu Gigi Riva !" Na čo Dumi Hrmo reaguje slovami : "Tebe Gigi a mne už 20 rokov všetko !!!"
21.15 – plénum prijíma nasledovné uznesenie : Červená karta v zápase znamená zákaz účasti na slávnostnej večeri. Rušná zábava pokračuje ...

Hurvo : "Je to veľmi vydarený večer, všetci spievame – ba až hulákame ... Niektorí kamaráti sa s nami lúčia – my vydržíme do záverečnej a tá nie je stanovená ..."
Gento : "Taký vydarený ročník Štefan Cup-u už dlho nebol. Zomrel kráľ, preto nech žije nový kráľ – Štefan v roku 1989 !"
Puko : "Sme tu a sme tu radi!!!"
Dumi : "Ja si myslím, že treba žiť pre život ..."
Bary : "Po zápase pekná chvíľa – v Delfíne sa stretla sila. No mňa najviac teší, udobrenie dvoch gejší... Zlo kleslo na nulu – mám novú priateľku Miru a Madulu !"

36. ročník (rok 1989)
36. ročník (rok 1989)
Všetko nasvedčuje tomu, že i tento rok sa odohrá ďalší ročník Štefan cup-u. Hoci sa na schôdzi po dlhej odmlke objavil Bubenko Babič a z pravého exilu Slávo Sámel (Kanada), opäť musíme konštatovať, že nám v tohtoročných zostavách budú opäť chýbať zakladatelia a prví šíritelia tejto krásnej myšlienky a tradície, ktorá si len ťažko hľadá u nás konkurenciu...
Pri hodnotení tohto roku – hoci sme v prvom rade športovci – nemôžeme obísť spoločenské a politické zmeny v našej krásnej krajine – rodisku ... Je to rok, ktorý bol vlastne dvoma rokmi. Ten prvý rok 1989 sa začal ako predchádzajúce 1. januárom ale skončil 17. novembrom... Prežívali sme ho ako na jednom z posledných európskych zakliatych ostrovov, s pocitom odcudzenosti, v prostredí deformácií ľudských hodnôt, pozbavení občianskej i národnej hrdosti... Veď čo nám malo dávať sebaúctu a sebavedomie ? To, že najvyššími predstaviteľmi štátu a monopol moci si prisvojujúcej strany, teda najvyššími oficiálnymi reprezentantami nášho národa boli osoby nízkych ľudských i morálnych kvalít, za ktorých sme sa v hĺbke duše hanbili ... ? To, že kedysi vyspelý slovenský priemysel zaostal o desaťročia za svetovou úrovňou ? To, že začali odumierať naše krásne lesy a vzduch našich miest ako i vzhľad bol odstrašujúci ? Alebo náš svojský výklad ľudských práv a slobôd, reagujúci na zhromaždenia občanov policajnými obuškami (VUML – vulkanický učiteľ marxizmu – leninizmu) ? Aká škoda pre nás všetkých, že si zo sveta športu neprevzali komunisti jedno základné poučenie a to : „Treba v správny čas vedieť odísť z ihriska ...“
Ten druhý rok trval sotva pol druha mesiaca, ale udialo sa v ňom toľko neuveriteľných zmien, že v budúcich knihách o histórii našej krásnej vlasti mu bude venovaných oveľa viac strán, než mnohým desaťročiam predtým... Nežná revolúcia odkliala zakliaty ostrov v srdci Európy a jeho ľud vykročil míľovými krokmi smerom k pluralitnej demokracii, sťaby chcel čo najrýchlejšie dohnať zameškané ... Nebude to ľahká, ani krátka cesta, možno sa na nej niektorí kde – tu potkneme. Spoločnosť slobodných občanov – a tú vytvárame – je však takou silou, ktorá je schopná prekonať všetky prekážky ... Rok 1989 nám však popri radosti, ktorú sme mali zo spoločenských zmien, priniesol i veľkú stratu a smútok do našich sŕdc, keď sme sa dozvedeli, že 25. októbra 1989 nás navždy opustil náš člen a dobrý kamarát žijúci vo Švédsku Gabo Horváth, ktorý sa tesne pred smrťou zosobášil s Ninou Sokolovskou z Piešťan – bývalou výbornou vodnolyžiarkou s ktorou sa spoznal práve na našej Štefanskej zábave...

Je 10.30 hod. a predseda Štefan Cup-u Šaňo Benedikovič oficiálne zahájil schôdzu, v ktorej boli rozdiskutované v úvode napísané myšlienky... Dostali sme sa aj k výrokom pred zápasom :

Peter B. : "Konečne už padla železná opona a dróty, máme tu vďaka tomu posily zo zahraničia a verím, že dnes je karta obrátená. Exil vyhrá 3 : 2"
Gento : "Zhovárajú sa dvaja hráči Exilu : Vieš čo znamená skratka VPN, pre náš dnešný zápas ? Neviem ! Vyhrávať Pre (Boha) Nevieme..."
Hauser : "Tohto roku konečne bude Štefan svätý, každý z mužstva Exilu bude hrať jak slepý. Domáci – Exil 3 : 0"
Domáň : "Nežná revolúcia velí : Domáci šanujte nás, aj väzni sú proti násiliu, vypadá to, že budem chytať, tak ešte raz žiadne násilie ..."
Vatrt : "Hurvo ty si bol komunista ?" Hurvo: "Nie, vždy ateista a verím v lásku ..."

Zahajovací výkop bude o 14.00 hod. na Starom ihrisku a večera o 18.00 hod. u Jana Blahu v Delfíne... Rozhodcom zápasu bude Bico Rojko.

13.55 – stretnutia sa zúčastňuje i vdova po Gabovi Horváthovi – Nina, ktorá nás ponúkla vareným vínom ... V peknom a vyrovnanom zápase zvíťazili Domáci nad Exilom v pomere 3 : 2, po polčase 0 : 0. Góly za Domácich dali Hauser, Grňo a Majo Hluch, za Exil Peter Berlanský a Sárinec.

Slávnostná večera v reštaurácii Delfín bola zásluhou Jana Blahu a jeho personálu opäť bezchybne pripravená. Slávo Švorc ako kapitán Domácich prevzal od Puka Berlanského oficiálnu gratuláciu a pohár za víťazstvo. Všetko nasvedčovalo v dobrú zabavu. Keď po 20.00 hod. žiadali mladí členovia nášho clubu nejaký vstup od zabávača Hurva, Hrmo na to zareagoval prudkým protestom a mladých nevhodným spôsobom utlmil, nakoľko si neuvedomil, že v každom kolektíve sú osoby, ktoré robia zábavu a že každý tieto vlohy nemá... Celá zábava hoci bola veselá, bola však poznačená touto skutočnosťou ...

37. ročník (rok 1990)
37. ročník (rok 1990)
Niet vari v dejinách ľudstva krajšieho sviatku ako oslava zrodu Spasiteľa. A niet vari na svete takého podujatia ako je to naše, ako je náš Štefanský futbal. Svoju históriu začal písať v roku 1954 a i napriek totalitnému režimu si zachoval svoju pôvodnú myšlienku a každý Štefanský futbal – hlavne jeho pozápasové posedenie – možno spätne hodnotiť za určitý spôsob boja proti komunizmu, boja proti totalite a boja za demokratickú spoločnosť.
Takýto dlho očakávaný deň, deň tradičného súboja Domáci – Exil, je tu znova. Opäť nás všetkých pritúlila galéria kaviarne Srdiečko. Prítomných privítal a schôdzu viedol Šaňo Benedikovič. Na schôdzi sa po dlhšej nedobrovoľnej pauze objavil Bobs Bazala, Maroš Švorc so svojim synom Danom ako i Toneno Grňa (manžel Táne Fričovej), Roman Bačík a Miro Divičan, ktorí medzi nás oficiálne prišli prvý krát. O 10.15 hod. prišiel pokladník Maťo Pollák a úderom tĺčika na mäso do dosky na vyklepávanie rezňov vniesol do priebehu schôdze poriadok a disciplínu... Schôdza bola veľmi rušná a niesla sa v duchu riešenia problému ako dostať medzi nás opäť našich skôr narodených členov. Padlo viacero návrhov, z ktorých za zmienku stoja najmä tieto tri :

• Maroš Švorc : V prvom polčase by proti sebe mali nastúpiť hráči narodení v roku 1948 a starší a v II. polčase zbytok podľa počtu odohratých ročníkov.
• Bejbi Berlanský : Pozvime starších členov na schôdzu a pripravme pre nich na 13.00 hod. samostatný zápas.
• Hurvo Vestenický : Pozvime všetkých členov a základné zostavy zostavené podľa našich pravidiel, t.j. podľa počtu odohratých ročníkov s výnimkou brankárov, nechajme ich hrať prvých 20 minút zápasu. Zo základnej zostavy môže byť vystriedaný len na vlastnú žiadosť.

Za danej situácie a dnešnej účasti bol pre dnešný zápas odsúhlasený Hurvov návrh. Stojí však za zmienku, že problém starí – mladí hráči sa vlečie už vyše 20 ročníkov a je potrebné ho nevyhnutne riešiť, obzvlášť keď vieme, že sa blíži jubilejný 40. ročník, ktorý by mal mať svojrázny rámec, dôstojný priebeh a malo by sa ho zúčastniť čo najviac našich členov. Čo sa týka kádru hráčov, ten sa od minulých ročníkov okrem vyššieuvedených zmien týkajúcich sa pravých exulantov nezmenil. Za zmienku stojí len príchod Petra Poláka po dlhšej odmlke. Plénum slávnostnej schôdze odsúhlasilo započítať Bobsovi Bazalovi jeden ročník za rozhodovanie II. ročníka v roku 1955. Maroš Švorc ako večný Domáci požiadal prítomných členov, vzhľadom na jeho trvalé bydlisko, o zmenu príslušnosti a zahlásil prestup do mužstva Exilu. Nakoľko je to v rozpore s platnými pravidlami, musela tento prestup schváliť predzápasová schôdza, ktorá po protichodných názoroch nakoniec tento prestup väčšinou hlasou schválila. A dostali sme sa k výrokom pred stretnutím :

Hurvo : "A predsa sa točí ! Aj pivo, aj zem, veď chalani opäť prišli sem. Z Európy aj z Afriky, priniesli si nové triky, keď si pár pív fúknu, domácich hneď sfúknu..."
Bobs Bazala : "Časy sa nemenia. Zase musím tahať za Exil káru zo snehu."
Bakši Štefka : "Rozum v obrane a jogurti v útoku domácich rozhodnú o víťazstve domácich na ťažkom zasneženom teréne 2 : 1."
Maroš Švorc : "Je to dobrý pocit znova byť pri tom. Tipovať si nedovolím, lebo neviem už celkom dobre hráčske kádre posúdiť. Budem sa snažiť nezapadnúť snehom."

Po tomto boli upresnené jednotlivé kádre mužstiev a prečítané zostavy. Bolo oznámené, že rozhodcom zápasu na Starom ihrisku bude Rudo Bačík ml. K zápasu sa dostavili hráči väčšinou na autách a bicykloch, ale Dumi Hrmo využil bohatú snehovú prikrývku a na zápas prišiel na bežkách ..

Dramatický zápas výbornej úrovne skončil nakoniec spravodlivou remízou 3 : 3, po polčase 2 : 1 pre Domácich. Góly za Domácich strelili Grňo 2x a Dornhoffer, za Exil Ivan Sárinec 2x a Brnco Brňo. Hráčom občerstvenie vo vlastnej réžii ponúkala rodina Horváthová ...

Zábava v reštaurácii Delfín bola opäť vzorne pripravená. Chutná večera a šampanské, ktoré sa dostalo na naše stoly vďaka vyšším - vyložene dobrovoľným vkladom od pravých exulantov (najmä od Tonena Grňa) – malo za následok dobrú pohodu a veselú náladu, ktorá pre väčšinu prítomných panovala až do skorého rána.... Všetci sa lúčili so slovami : „O rok určite znova !“

38. ročník (rok 1991)
38. ročník (rok 1991)
Úvodom musím konštatovať, že ako autorovi zápisníc a štatistických údajov mi každým rokom je ťažšie a ťažšie viesť štatistiku a verne zachytiť celkovú atmosféru a kuloárové záležitosti účastníkov ŠtefanCup-u. A to, ako pred 26 decembrom, tak priamo v deň pre nás všetkých tak významný...
U štatistických údajov je to preto, že niektorí naši členovia si svoju účasť odbijú len pasívnou účasťou na schôdzi, zaplatením vkladu a sledovaním zápasu zababúšení v kabátoch až po uši. A čo sa týka verného zachytenia celkovej atmosféry, je to niečo obdobné. O tom, že mám pravdu, svedčí atmosféra posledných schôdzí, ktoré boli na prvý pohľad akési navlas rovnaké a oficiálne. Atmosféru schôdze vytvárajú prevažne naše výroky pred stretnutím, ktorú sú doslovne zachytené a reprodukované na najbližšej schôdzi. Ak pozrieme do starších zápisníc zistíme, že je to zaujímavé čítanie a každému z nás určité výroky pripomínajú nezabudnuteľné historky a príhody. A tu narážame na ďalší problém. Hlasy pred zápasom píšu pravidelne len niektorí členovia a tí ostatní sa bavia na ich účet. Toto isté platí aj pre prípravu predzápasových plagátov a humorné vstupy v rámci slávnostnej večere. Naša „štefanská“ rodina sa každoročne rozrastá, ale žiaľ musím konštatovať, že len čo do počtu hráčov... Mladí majú pred staršími asi priveľký rešpekt, aby robili zábavu...Pričom všetci dobre vieme, že Štefan Cup má tri neoddeliteľné dejstvá, z ktorých každé dejstvo – schôdza – zápas – slávnostná večera, majú svoju neopakovateľnú atmosféru. Naše pravidlá sa zakladajú na dlhoročných skúsenostiach a zabezpečujú účastníkom schôdze dostatok právomocí k presadeniu navrhovaných zmien. Pravidlá nie sú dogmou a pri zachovaní základnej myšlienky Štefan Cup-u "Nie bojovať a vyhrať, ale nastúpiť a hrať, bez ohľadu na kilá a roky !“, môžu byť plénom členov na predzápasovej schôdzach dopĺňané a menené. Táto myšlienka je zvýraznená aj na našom pohári, na ktorom je vypálené heslo :

"Odmena za víťazstvo, krásu pohybu, priateľstvo a večnú mladosť.“

Aj napriek tomu si ale myslím, že stále viac a viac hráčov – členov Štefan club-u - začína chápať zmysel tejto hlbokej myšlienky ! Pri stúpajúcich povinnostiach každého z nás v dennom živote, je Štefan jedným z dní v roku, kedy sa dobrovoľne a súčastne s radosťou stretávame s exulantami, teda tými, ktorí medzi nami v Piešťanoch nežijú ... Stretávame sa, aby sme sa pobavili, spoločne zasmiali, zaspomínali na minulosť a pobavili o súčasnosti... Preto bolo aj uzákonené pravidlo o povinnej pozápasovej spoločnej večeri a zábave (pravidlo, ktoré nikto nezrušil ...) a preto je i ten toľkokrát omieľaný vklad... Veľa členov by bolo prekvapených štatistickými údajmi, keby sa aj toto pravidlo striktne dodržiavalo. Škoda, že ešte všetci z nás nepochopili pointu a zmysel Štefan Cup-u. Mali by si uvedomiť, že svojim prístupom a konaním znehodnocujú význam tohto podujatia, akým sa nemôže pochváliť nikto iný v našom meste a málo organizátorov vo svete... A na záver ešte raz konštatujem, že vytvorenie atmosféry na Štefana i pravidiel je na nás samých ...

Toľko som považoval za potrebné uviesť úvodom, hoci sa tieto pripomienky už z času na čas v predošlých zápisniciach uvádzali. Teraz však niečo k Štefan Cup-u „91“. V priebehu roka nás za tragických okolností opustil náš člen Maroš Benko. Namiesto radosti z osobného stretnutia s ním, sme smútili. Tréningy za Evou na „golfe“ boli zahájené 10.11.1991 vďaka pozvánke, ktorú na vlastné náklady zaslal členom Dumi Hrmo, nakoľko kúpalisko Eva už nie je dlho tou Evou akou bývala, kde stretnutia, futbal, zábava ... boli samozrejmosťou a nie na pozvánky... Propagácia nášho podujatia nebola žiadna. Hurvo, ako riaditeľ základnej školy v Topoľčanoch mal podľa neoverených informácií rádia JPP starosti so školníkom, nakoľko po vzájomnom súboji, v ktorom išlo o to, kto viac znesie alkoholu, školník odpadol do bezvedomia a Hurvo hoci stávku vyhral, musel za neho v kotolni kúriť... Piešťany prebral z letargie útek nebezpečných väznov z Leopoldovskej väznice 23.11.1991, pri ktorom zavraždili päť príslušníkov ZNB, medzi nimi Milana Galbavého – piešťanského šachistu. Dvoch väznov po dramatických udalostiach zadržali v Piešťanoch ...

Až ráno bolo jasné, že náhla zmena počasia urobila z okolitých ihrísk ľadové plochy a že bude problém kde hrať. Už o 07.00 hod. som rýchlo obehol možné i nemožné hracie plochy (Staré ihrisko, Moravany, Banka, „golf“ atď.), ale stav bol všade katastrofálny až na hlavnú hraciu plochu na štadióne PFK, kde nás však nechceli pustiť hrať. S malou dušičkou som išiel na schôdzu, na ktorú som sa celý rok veľmi tešil, lebo po dlhej dobe som mohol oznámiť, že vďaka Radovi Suchánkovi, novému šéfovi na Eve, bude po zápase k dispozícii vnútorný bazén a že zábava bude v starých dobre známych priestoroch bufetu Eva a že medzi nás prídu i už avizovaní starší členovia (Stankovský, Učen, Bazala, Fabián...), ale najmä redaktor Hlasu Ameriky Jimmi Kočvara, ktorý bol od emigrácie prvý krát v rodnom kraji a s ktorým sme už pred sviatkom sv. Štefana zažili niekoľko nezabudnuteľných večerov ba i skorých rán...

Priebeh schôdze bol poznačený nervozitou okolo hracej plochy. Plénum vyslalo vyjednávačov za Pivinkom Ferkodičom, ktorý je správcom piešťanského futbalové štadióna. Za sponzora tohto vyjednávania sa prihlásil Julo Turček s Inchebou a.s., ktorý prisľúbil, že uhradí 5.000,- Kčs za prenájom hlavnej hracej plochy. Žiaľ, ani táto finančná injekcia neobmäkčila srdce správcu Ferkodiča a nezmenila zamietavý postoj. Sklamaná skupina vyjednávačov sa vrátila späť do Srdiečka, kde bežala voľná diskusia. Napriek tomu, že sme medzi nami mali i dvoch prezidentov (M. Fabián – šéf čs. nohejbalu a Tapio Učen – šéf čs. hokeja), ihrisko sme stále nemali. Po povinnej prezentácii a vybraní vladu som oznámil všetkým prítomným, že zápas odohráme na Banke, ktoré bolo z 2/3 pokryté ľadom a že rozhodcom stretnutia bude najskúsenejší piešťanský rozhodca Bico Rojko. Po tomto sa členovia rozišli a ja s Jarom Sámelom som naše rozhodnutie išiel oznámiť funkcionárovi bananského futbalu Ninovi Rybárikovi, ktorý voči odohratiu zápasu nemal žiadne námietky. Pre spestrenie uvádzam niekoľko výrokov pred zápasom :

Jimmi Kočvar : "Pred prvým zápasom v drese Exilu sa cítim rovnako nervózny ako keď som v Amerike nastupoval proti výberu väznice Lorton pri Washingtone. Ale verím, že to skončí rovnako – vyhráme."
Hurvo : "Hlas Ameriky nezamestnáva hlupákov. Jimmi si vybral Exil. To hovorí za všetko."
Bobs Bazala : "Včera sa mi snívalo, že dám gól. Tak ho dám !!!"
Domáň : "Už je to tu. Jimmi hrá za exulantov. Pred 10-12 rokmi by to znamenalo koniec sveta, jak by nám nadával, keby mu niekto povedal, že je Exil."
Jožo Vojtko : "Stretnúť po rokoch všetkých dobrých známych a priateľov v jeden deň je pekný pocit ! Iba jedno mi je ľúto, že stav mojich kolien mi nedovolí si zahrať."

A tak o 14.00 hod. rozhodca Rojko na Banke zahájil neľútostný boj medzi Domácimi a Exilom, ktorý sa skončil víťazstvom Domácich v pomere 4 : 0, po polčase 2 : 0. Vzhľadom na to, že nebol písaný zápis len konštatujem, že v zápase plnom humorných scén a baletných vystúpení vďaka klzisku na hracej ploche, zvíťazilo ako to v posledných rokoch býva skoro pravidlom, mladé mužstvo Domácich, ktoré sa lepšie prispôsobilo ťažkému terénu a vytvorilo si počas celého zápasu drvivú prevahu...

Neopakovateľné chvíle strávili premrznutí účastníci Štefanského futbalu po zápase v horúcej vode vnútorného bazéna, kde si vyhriali premrznuté kosti a spomínali na časy 20-30 rokov späť... Večera v bufete na Eve bola pripravená vďaka šéfkuchárovi Petrovi Svetlákovi, jeho manželke, Valike Kičinovej a Borisovi Glesovi na výbornej úrovni. Úvod večera sa niesol v znamení návrhov úprav pravidiel v snahe vytvoriť podmienky pre aktívnu účasť prv narodených členov Štefan clubu na našom peknom dni, ktorí medzi nás nechodia a uvádzame ich v zvláštnej tabuľke. Návrhov padlo veľa, ale ani jeden nebol odobrený a odsúhlasený, k čomu došlo i preto, že atmosféra nebola vôbec pracovná, ale účastníci sa bavili, spievali, spomínali a popri tom i nie málo popíjali – ale o tom to je. Rozchod nad ránom dokumentoval, že všetko dobre dopadlo, že všetci sa na posedení príjemne cítili a tým, že vydržali do neskorej noci (skorého rána), naplnili myšlienku Štefan Cup-u....

39. ročník (rok 1992)
39. ročník (rok 1992)
Kalendár neúprosne oznamuje, že opäť je tu koniec roka a pred nami 39. ročník Štefan Cup-u. Na každom kroku už pociťujeme zvláštnu atmosféru Vianoc. Otázkou dňa je, čo komu kúpiť pod stromček, čím potešiť srdcia najbližších ? Je to obdobie zhonu a napätia, no pre členov Štefan clubu je to napätie spojené s otázkou, kde sa bude hrať zápas roka o Štefan Cup, s kým sa po roku stretneme, kto sa objaví v „ golfe“ za Evou, ktoré napriek pozvánkam akosi majú slabšiu a slabšiu účasť a vedú ku zániku....

Je tu 26.december roku 1992 a kaviareň Srdiečko víta prvých účastníkov Štefan clubu. Je 10.07 SEČ a po 25 rokoch sa na predzápasovú schôdzu dostavil Ďuso Matula, hodiny ukazujú 10. hod. 21 min., keď sa v kaviarni Srdiečko objavil spoza mora Karol Fano so svojim švagrom Paľom Vráblom. O pol jedenástej som oficiálne zahájil rokovanie predzápasovej schôdze. Celé už spomínané predštefanské napätie stojí za to. Veď pohľad na usmiate tváre členov Štefan clubu, na ich bezprostredné reakcie pri zvítaní, nás usvedčujú v tom, že Štefan Cup je večný... Týmto konštatovaním sme sa dostavili k zápisnici z 38.ročníka, ktorú si prítomní vypočuli so záujmom. Vianoce a predzápasová schôdza je i čas, keď si spomenieme na tých, po ktorých ostala obrazne povedané prázdna stolička na našej predzápasovej schôdzi.... Na tých, s ktorými sa už v priamom súboji na hracej ploche nikdy nestretneme, na tých s ktorými nás viažu spomienky na prekrásne a nezabudnuteľné chvíle... Pri spomienkach na práve končiaci rok 1992 musíme s hlbokým žiaľom v srdci konštatovať, že 29.06.1992, nás nečakane a navždy opustil jeden z najvernejších šíriteľov myšlienky Štefan Cup-u a kapitán Exilu Puko Berlanský, ktorý zomrel ako ináč ako pri športovaní na ihrisku... Pri tomto smutnom konštatovaní nejednému prítomnému účastníkovi zvlhli oči a stekali po tvári slzy veľkého žiaľu za našim dobrým kamarátom. Puko, ostaneš navždy v našich srdciach a medzi nami...

Obdobie prelomu rokov je však aj hodnotením odchádzajúceho roka. Aký bol – či úspešný alebo neúspešný – si musí odpovedať každý sám za seba. No nech bol akýkoľvek, príde ďalší, zaiste plný otáznikov no súčasne i novej nádeje... Vzhľadom na to, že po Pukovi ostalo voľné žezlo kapitána Exilu, bolo potrebné, aby si zástupcovia Exilu zvolili nového kapitána. Hlasovaním bol za kapitána zvolený Igor Vestenický. Ďalší priebeh schôdze sa niesol v duchu príprav tohto ale hlavne budúceho jubilejného 40. ročníka Štefan Cup-u. Po rušnej debate, plénum prijalo a odsúhlasilo, že zápas jubilejného ročníka sa bude hrať 120 minút a že prvých tridsať minút môžu nastúpiť len hráči ročník narodenia 1945 a starší, pričom na predzápasovej schôdzi sa podľa ich účasti dojedná veľkosť hracej plochy a rozmery bránok. Veľká diskusia sa rozvinula i okolo vydania brožúry k 40. ročníku Štefan Cup-u, kde by mal byť chronologicky zaznamenaný priebeh doterajších ročníkov Štefan Cup-u a uverejnené idividuálne príspevky členov Štefan clubu, opisujúce príbehy a zážitky zo „Štefana“. Vzhľadom na nevyjasnenosť základných otázok a to ako finančných, tak formálnych (nebolo prijaté jednoznačné stanovisko či brožúru vydať pred 40. ročníkom, s uverejnením štatistických údajov z 39. ročníkov, alebo po 40. ročníku, s uverejnením i výsledku 40. ročníka) sa od realizácie myšlienky vydania brožúry pri príležitosti jubilejného ročníka ustúpilo...

Počas tejto diskusie pripravovali jednotliví kapitáni základné zostavy, ktoré však už nerobili na základe počtu odohratých zápasov Štefana, ale podľa ročníkov narodenia členov – hráčov, čo neskôr bolo predmetom kritiky viacerých členov... Po tomto som pozbieral hlasy pred zápasom, oznámil, že zápas sa bude hrať na ihrisku TJ Banka a kapitáni ohlásili základné zostavy...

Výroky pred zápasom :
Julo Turček : "Na schôdzi som si schválne sadol medzi hráčov HSV, nie že by ma to bavilo, ale je jasné, že keď budú piť pivo zarovno so mňou, Domáci prídu o hráčov a tým pádom prehrajú, aj keď môj výkon určite Exilu chýbať bude."
Paľo Vrábel : "Popíjal som s Rashom pivo a tvrdil, že mám veľkú formu a tak nebudem chytať. Celý zápas dám šancu v bráne Domácich Šaňovi, lebo asi striedam po Novom roku čierneho pantera v Liverpoole – Globelára... Vyhrajú Domáci 3 : 1."
Bubenko Babič : "Konečne ma žena aj svokra pustila a konečne moju vernosť oslávime víťazstvom..."
P. Brňo : "Keď majú všetci exulanti takú kondičku ako ja, tak utrpíme hanebnú porážku... Ale o góle sa mi aj tak snívalo."
Gigi Riva : "Ak prídu na 40. ročník všetci exulanti, Exil určite vyhrá. Tento rok je to v našom mužstve smutné, tak asi prehráme."

Pekne zasnežený a zamrznutý terén ihriska na Banke, pri teplote mínus 4°C, privítal aktérov 39. ročníka Štefan Cup-u v ktorom zvíťazili Domáci nad Exilom v pomere 2 : 0, po polčase 1 : 0. Góly za Domácich strelili Dornhoffer a Grňo.

Po zápase všetci účastníci veľkého a kvalitného zápasu, v ktorom exceloval brankár Exilu Domáň, si zaspomínali na staré dobré časy v krytom bazéne kúpaliska Eva, kde čakateľ na členstvo v našej elitnej spoločnosti a vedúci kúpaliska Eva Rado Suchánek, napustil liečivú horúcu termálnu vodu...

Slávnostnú večeru pripravil v útulnom a peknom prostredí svojej reštaurácie Nový svet Bary Baranovič. O prvý príhovor sa prihlásil Bobs Bazala, ktorý navrhol, aby sa slávnostnej večere 40. ročníka Štefan Cup-u zúčastnili i ženy (pre upresnenie uvádzam, že myslel tým a tak to aj povedal ženy nie manželky ...), čo malo pozitívnu odozvu. Zlatým klincom večera bol so svojim nenapodobiteľným vystúpením Béla Kameník, keď o 21.00 hod. za hrobového ticha recitoval Otroka a o 22.00 hodine za pomoci všetkých prítomných spieval Tuláka a pokračoval rozprávaním svojich tragikomických príbehov a zážitkov z pracovno-poznávacieho pobytu za veľkou mlákou... O veselú náladu nebola núdza do neskorých nočných hodín, ale atmosféra a uvoľnenosť našich členov sa nedá porovnať s minulosťou. Prečo je to tak ukáže budúcnosť ...

40. ročník (rok 1993)
40. ročník (rok 1993)
Čas uplynul ako voda, v našich domovoch a bytoch sa rozžiarili vianočné stromčeky a to je znamenie pre členov Štefan Cup-u, že sa blíži ďalší ročník – žiaľ že už iba vianočné ozdoby, lebo tradičné predštefanské „golfy“ zanikli ...
Na svete je veľa rôznych podujatí, ktoré majú svoju tradíciu, ale len veľmi málo sa ich môže pochváliť takou bohatou tradíciou a hlbokou myšlienkou ako je náš "Štefanský futbal.“ Toto športovo – spoločenské podujatie píše dnes svoju 40. kapitolu bez prerušenia ... V snahe zabezpečiť čo najväčšiu účasť na jubilejnom 40. ročníku, oslovil som pozvánkou veľkú väčšinu našich členov.

A tak sme sa dostali k predzápasovej schôdzi. V úvode sme medzi sebou hodnotili pomaly končiaci kalendárny rok a tak si v krátkosti pripomeňme o čom sa debatovalo v spojitosti s mestom Piešťany :

• vyše 3000 obyvateľov Piešťan privítalo pred Domom umenia vyhlásenie samostatnej SR
• prvú skúšku novej štátnosti zažili obyvatelia Piešťan, keď si v priebehu dvoch dní 4.-6. 2. museli vymeniť všetky československé bankovky za okolkované slovenským kolkom
• najlepšou športovkyňou SR a Piešťan bola vyhlásená Martina Moravcová – odchovankyňa staručkej a chátrajúcej Evy
• 6. júna oslavovali piešťanci 880. výročie prvej zmienky o Piešťanoch
• v júli sa prihovoril primátor Piešťan spoluobčanom prostredníctvom rádia Slobodná Európa
• v septembri sa hlasne hovorilo o definitívnej likvidácii a.s. Tesla, ktorá v minulosti zamestnávala okolo 5 000 ľudí
• koncom septrembra sa prehnala nad Piešťanmi víchrica o rýchlosti 93,6 km/hod.
• 9. novembra kriminalisti zatkli primátora mesta...

Záverom možno konštatovať, že to bol rok bohatý na rôzne udalosti a škandály, ale len málo vecí sa udialo v prospech nás občanov a celého mesta. Veríme, že budúci rok nám prinesie viac radosti a spokojnosti...

Je 10.30 hod. a kaviareň Srdiečko sa pekne zaplnila. Ako predseda prerušujem búrlivé debaty a prečítal som zápisnicu z 39. ročníka vrátane štatistických údajov. Po tomto nasledovala ostrá výmena názorov k systému zapojenia našich starších členov do zápasu. Nakoniec bolo prijaté, že zápas začnú členovia nar. v roku 1945 a starší, ako bolo pôvodne odsúhlasené. Paľo Dornhoffer dostal za úlohu zabezpečiť k zápasu loptu a rozlišovačky.

11.03 – prvá snaha Laca Polláka hrať za Exil bola zamietnutá
11.15 – ku mne za predsednícky stôl si zasadli Hurvo, Slávo Švorc a Fabián
11.30 – po slovensky chápaná a vysvetľovaná demokracia prenikla i na našu schôdzu, každý prekrikuje každého a každý chce mať pravdu a konečné slovo... Každý chce o všetkom rozhodovať, ale za nič neniesť zodpovednosť, každý obhajuje len svoj názor, bez rešpektovania názoru iných a hlavne myšlienky a pravidiel Štefan Cup-u
11.45 – objavil sa medzi nami náš dlhoročný rozhodca Pišta Hanic
11.50 – Slávo Švorc ako kapitán prijíma „úplatky“ od vedenia Exilu a súhlasí s hosťovaním Laca Polláka v mužstve Exilu, bez rešpektovania uznesenia pléna a pravidiel ŠC, čo nasvedčuje tomu, že má talent a predpoklady ísť na starosť pracovať do vyšších štátnych orgánov, kde korupcia prekvitá... Jeho nemorálny počin však na videozáznam zaznamenali Babič a D. Švorc, ktorý celý priebeh dňa natáčajú na videokameru
12.00 – kapitáni oznámili základné zostavy, po ktorých M. Švorc od radosti zdvíha ruky nad hlavou a oznamuje prítomným, že po prvej 30-minútovke bude viesť E 10 : 0 !
12.05 – Janko Galo priniesol na predaj fotografie z predchádzajúcich ročníkov

Na záver ešte pár postrehov zo schôdze :

• Miro Učeň prišiel na schôdzu polepený ako po boxerskom zápase s Muhamedom Alim a svoju ubolenú tvár a telo zveril Ivuškovi Kollárovi
• napriek pozvánkam a prísľubom, mnohí naši členovia medzi nás neprišli
• vklad je povinná súčasť a podmienka k započítaniu ročníka do štatistík, čo niektorým členom nevonia
• ako evidovať našich členov žijúcich v Čechách plénum nedoriešilo a tak zostáva po starom, čo znamená, že ich neeviduje ako trvale žijúcich v zahraničí (osobne s tým nesúhlasím, veď ČR je samostatný štát ...)
• Bary prisľúbil, že prinesie na večeru videoprehrávač
• praví exulanti majú tento rok slabé zastúpenie
• Gigi Riva opäť skúša pracovné šťastie v Kanade, kde odišiel na jeden rok a odkiaľ nás všetkých pozdravuje – karta prišla na adresu Šala Kočvaru a je založená v archíve

Výroky pred zápasom :

Bobs Bazala : Odkaz pre tých, čo budú hrať ročník 400 : "Zahrajte si Štefan cup schuti, aj keď sa vám zemeguľa rúti.“
Bubenko Babič : "Búrlivá diskusia – ešte stále však kultúrnejšia ako v parlamente, lebo nejde o „GATE“. Nezabudnite na motto nášho Štefan Cup-u, zúčastniť sa je dôležitejšie, ako to, že vyhráme ..."
Matula : "Píšem poslepačky ale rád, že chvála Bohu všetci chalani sú stále rovnakí a tak my konzervatívci konštatujeme, že všetko okolo „Stefana“ beží v nezmenených koľajách."
Šaňo B: "Na základe vývoja ŠC verím, že do roku 2000 bude stav zápasov vyrovnaný a príjmeme také pravidlá, kde naplníme olympijskú myšlienku : Nie je účel zvíťaziť, ale zúčastniť sa !“
Gigi Riva : "Toronto – Ontario - Canada, niečo nám tam vyhráva – to poslal Gigi hrajúcu pohľadnicu s textom : Ak nedorazím, pozdravujem kamarátov a Exil vyhrá. Letenka bola na jeden rok a drahá..."

Zápas sa začal o 13.40 hod. pod taktovkou rozhodcu Bica Rojku. V zápase, v ktorom bolo množstvo kvalitných individuálnych výkonov, po prvej 30-minútovke, v ktorej nastúpili naši skôr narodení členovia, viedol Exil nad Domácimi 2 : 0, keď po góle strelili Ďuso Matula a Maťo Pollák - v bráne domácich vynikal Paľo Vrábel. Zatiaľ čo v prvej tridsaťminútovke dominovala technika a skúsenosť, v ďalšej časti, po nástupe novej generácie Štefan Cup-u, technika bola nahradená bojovnosťou a dobrou streleckou potenciou... V bráne Exilu sa objavil ďalší skrytý brankársky talent Toneno Grňa, ktorý bol pod stálym a nevídaným tlakom. Exil v tomto čase prežíval na ihrisku priam peklo... Aj tu vidieť, že Exilu chýba mladá krv. Ivuško Kollár po vystriedaní skonštatoval, že veru oni starší urobili pre „mladý“ Exil malý náskok a v kostiach cíti ďalšiu prehru Exilu... Keď začalo skóre zápasu narastať v neprospech Exilu a zápas sa už len dohrával, všetci prítomní účastníci Štefan Cup-u už mysleli na labuž v krytom bazéne kúpaliska Eva, z ktorého naši priatelia plavčíci na pokyn vedúceho Rada Suchánka, urobili pre nás parný kúpeľ... Zápas sa skončil víťazstvom Domácich v pomere 8 : 5, keď góly za Domácich vsietili Grňo 3x, Hluch, Bary Baranovič, Laco Máček, P. Vrábel z 11-ky a Gento Zálešák. Za Exil strelili góly Ďuso Matula, Maťo Pollák, P. Brňo, J. Sámel a Miro Divičan.
V bazéne sa začalo strielať ako v Sarajeve, nie však zo zbraní, ale otváraním nespočetného množstva šampanského. Exulanti svorne tvrdia, ža takúto vymoženosť a pohodu si nemôže dovoliť ani prezident Clinton ...

18.30 – začína sa slávnostná večera v bufete kúpaliska Eva
18.45 – prečítal som históriu prvých 10. ročníkov
19.20 – Babič pustil videozáznam z dnešného priebehu Štefan Cup-u
19.25 – Bobs Bazala ako vegetarián odmieta chutný bravčový rezeň – obsluhujúci personál má plnú hlavu starostí ako zasýtiť tohto „mníchovčana“...
19.40 – Vatrt kričí na Maroša Švorca – „Maroš ale máme na tých hlavách už pekné letiská !“
19.52 – krokom vojaka prieskumníka sa na večeru dostavil Rudko Bačík
19.56 – rozprava ako v parlamente – riešenie národnostnej otázky a štátnosti sa prenáša i na naše posedenie – Chalupka sa ukazuje ako federalista a obhajuje spoločný štát Čechov a Slovákov. Ako najväčší národovci a jeho oponenti vystúpili na obhajobu samostatného Slovenska Maťo Pollák a Jaro Sámel
20.03 – prišiel Julo Manas so svojou chotí
20.12 – P. Vrábel a M. Švorc preberajú forhendový úder v tenise
20.20 – prečítal som históriu druhých 10. ročníkov
20.40 – prišla nás pozdraviť Božka Bačíková s vnučkou
20.41- taxík odváža Jula Turčeka, ktorého zápas veľmi unavil a vyčerpal...
20.55 – prišli drahé plovičky M. Polláka a M. Švorca
20.56 – Bobs Bazala navrhol doplniť pravidlá ŠC o možnosť hosťovania v zápase. Tu sa prejavuje väčšia solventnosť exulatov... Hosťovanie sa má doriešiť na predzápasovej schôdzi. Domáci v podstate súhlasia a tvrdia, že bude záležať len výške odstupného ....
20.59 – Bobs Bazala neviem či z hladu alebo čoho opätovne trvá na tom, aby sa večere zúčastňovali manželky – po krátkej rozprave plénum s návrhom súhlasilo, ale s malým doplnkom : “Ale nie vlastné !“ Vlastne aj naše sú v podstate cudzie...
21.15 – prišiel medzi nás fotograf Galo
21.40 – Hurvo so svojim tradičným spevníkom začal folklórno – kultúrnu vložku, pri ktorej si viacerí spomenuli na Bélu Kameníka a jeho Otroka
21.50 – začína sa ofenzíva Maroša Švorca voči organizátorom dnešného dňa. Jeho kritika bola zameraná hlavne na miesto konania a úroveň dnešnej slávnostnej večere, ktorá podľa jeho predstáv mala byť organizovaná formou banketu v niektorom z piešťanských hotelov. Na kritiku som reagoval pokojne slovami, že organizácia večere na spôsob banketu bola tiež v prípravnom konaní zvažovaná, ale väčšina pravidelne zúčastňujúcich sa členov sa priklonila k tradícii a klasickému posedeniu na Eve... Pričom som ho taktne upozornil na to, že už sme večere v hoteloch mali, ale na druhý deň mi vždy vedenie hotela odkázalo : “Chlapci máme Vás radi, ale u nás ste boli posledný krát ...!“ Maroš si však mlel svoje a komentoval to slovami : “Mne je to nakoniec jedno, pre mňa si to urobte aj na stanici v bufete, ja už neprídem !“ Tieto slová sa dotkli najmä jeho brata Sláva, ktorý nadávajúc bratovi odišiel z posedenia na protest domov...
22.35 – Hurvo navodzuje veselšiu náladu a pokračuje vo svojom kultúrnom programe na ľudovú nôtu
22.40 – nespokojnosť Maroša Švorca nekončí a naďalej uráža čoraz väčšiu skupinu zástancov konania večere na Eve...
23.15 – vplyvom alkoholu sa aj u ďalších členov ŠC prejavuje náklonnosť k ľudovo-umeleckej tvorivosti, ale u väčšiny je to len snaha a chvála Bohu, že nemáme naše posedenie na stanici, lebo pri speve niektorých našich členov by sa aj vlaky vykoľajili ... Držali sa hesla : “Falošne ale nahlas!“
00.15 – Maroš Švorc je už pri jednom stole s účastníkmi Štefan Cup-u, pri slováckych pesničkách a v super dobrej nálade.. 01.10 – H. Strelec + manželka, M. Švorc + manželka, B. Gleso, J. Tomko, M. Pollák, M. Tomová, R. Suchánek, B. Bzala, P. Polák, V. Matuška, R. Bačík, J. Hrmo a ja tvoríme to zdravé jadro, ktoré podržalo svoje mužstvá do záverečnej. Snaha prebojovať sa do hotela Balnea Palace nebola úspešná, nakoľko barman mal rozrobené iné príjemnejšie záležitosti... Na jeho odporúčanie navštíviť bar v Balnea Esplanade reagovali len poniektorí, nakoľko aj tam už bola pomaly záverečná a tak sme sa rozišli každý svojou cestou ...

41. ročník (rok 1994)
41. ročník (rok 1994)
Je druhý svatok vianočný – v rodinách panuje sviatočná nálada a pohoda, ale pre jednu skupinu piešťancov je to i znamenie, že je to čas Štefanského futbalu. Ruch pred kúpaliskom Eva jednoznačne dáva na známosť, že to inak nebude ani tohto roku. Predzápasová schôdza v bufete kúpaliska Eva – kaviareň Srdiečko zmenila majiteľa a prebudováva sa na kasíno – sa niesla v duchu zvítaní sa po kratšej či dlhšej dobe, vinšovania si všetkého dobrého po sviatkoch a opäť s túžobným očakávaním niektorých starších členov. Tu je potrebné skonštatovať, že kúpalisko Eva už nie je počas roka miestom, kde sa mnohí z nás stretávali, kde sme spoločne strávili nezabudnuteľné chvíle voľného času, kde sa stretávali najkrajší chlapci z Piešťan a kde sa kádrovali a uvádzali do života pekné piešťanské dievčatá... Zrušením „arény“ odišlo z kúpaliska posledné zdravé jadro piešťancov, nakoľko aj vodné pólo začali hrávať v prevažnej miere len „legionári“ za peniaze. Zopár vyznávačov tenisu, so Samom Plintovičom a Vladom Chorvátom, ktorí hrávali na Eve kriket a ktorých možno nazvať poslednými mohykánmi na Eve, starú evovú atmosféru nespravia a neudržia...

Program predzápasovej schôdze bol tradičný a to prezentácia, čítanie zápisnice z posledného ročníka, písanie výrokov pred zápasom (bolo ich až 5 !!!), vyberanie členského vkladu, zostavovanie základných zostáv a ich oznámenie kapitánmi. Na našu schôdzu však žiaľ bohu prenikli opäť prejavy „slovenskej demokracie“ a to nedisciplinovanosť, každý člen chcel mať hlavné slovo bez prihlásenia sa, prítomní sa prekrikovali jeden cez druhého a tým sa stalo, že na schôdzi bolo rušno ako v Prahe na Václaváku cez obed a je možné, že niektoré dobré a dobre myslené nápady slušných a ticho hovoriacich členov zanikli v hluku nevypočuté... A tak sme sa s úsmevom a niekedy i s hnevom prepracovali cez schôdzu k II. časti ŠC – k samotnému stretnutiu.

Stretnutie sa začalo oficialitami určenými pre médiá – fotografovanie, rozhovory, autogramiáda atď. Zápas v úlohe diváka navštívil i Julo Turček ako čerstvý mladoženáč, ale priepustku od manželky dostal len na 10 minút ... Prvý polčas bol vzácne vyrovnaný a skončil nerozhodne bez gólov 0 : 0. V druhom polčase mali navrch Domáci a celý zápas získali vo svoj prospech, keď strelili tri góly a Exil len jeden. Domáci teda zvíťazili 3 : 1, gólmi Petra Berlanského, Dornhoffera a Grňa. Za Exil skóroval Divičan.

Priemerný vek základnej zostavy Exilu bol 50,09 roka, jedenásť hráčov Exilu má spolu 551 rokov, osemnásť prítomných exulantov má spolu 795 rokov, čo predstavuje priemer 44, 16 roka.
Priemerný vek základnej zostavy Domácich je 51,36 roka, keď jedenásť hráčov D má spolu 565 rokov. 32 prítomných hráčov Domácich má spolu 1.332 rokov, čo predstavuje priemer 41, 62 roka.

Po ozaj kvalitnom a vyrovnanom stretnutí, v ktorom každý chvíľku ťahal pilku, hráči svoje unavené a ubolené telá vyhrievali v horúcej vode po kolená napusteného vnútorného bazéna kúpaliska Eva. Smäd si hasili dobre vychladeným pivom a šumivým vínom. Atmosféru zápasu a následného relaxovania v bazéne možno hodnotiť ako nenapodobiteľnú a tento pôžitok a pohodu by nám určite závideli i najväčšie holywoodské hviezdy...

Žiaľ o tretej časti nášho dňa - pozápasovom posedení to už nemožno konštatovať. Kdeže sú tie časy, keď sme si vypili, zaspomínali si, zaspievali piesne z Hurvovho spevníka, vypočuli Otroka a Tuláka v podaní Gigi Rivu alias Bélu Kameníka a nadránom sme sa unavení ale spokojní a veselí rozchádzali do svojich domovov so slovami : "O rok sme tu znova !!!“ Večerné posedenie sa nieslo v duchu našej parlamentnej demokracie. Niektorí z nás si naše spoločné posedenie pomýlili so zasadaním vlády, parlamentu, ministerstva privatizácie alebo mestského zastupiteľstva a chceli si svoje ťažkosti a problémy vyriešiť na našom posedení... Kritika sa s pribúdajúcim alkoholom v krvi preniesla na všetko a na všetkých. Z tohto všetkého čo sa udialo a povedalo, mi vyplýva jeden záver, že za všetko zlé, čo sa v našej krajine deje, sme zodpovední my členovia Štefan clubu... Vzhľadom na to, že po večeri sa vytvorili debatné krúžky – hovoriť spoločne o pravidlách sa absolútne nedalo a preto bolo prijaté rozhodnutie, že z oboch mužstiev bude vytvorená komisia pre úpravu pravidiel Štefan Cup-u a jej rozhodnutie bude oznámené ostatným členom. A tak sa správcovi kúpaliska Eva do kancelárie pobrali za Exil Vestenický, Fabián a Bazala. Za Domácich Slávo Švorc, Bakši Štefka, Palo Učen a ja. Zasadnutie pravidlovej skupiny trvalo vyše jednu hodinu a po prehodnotení množstva návrhov boli prijaté nasledovné úpravy pravidiel, ktoré som následne prečítal i prítomným členom pozápasového posedenia v bufete kúpaliska Eva. Jedná sa o tieto pravidlá :

1. čestný výkop môžu absolvovať a ročník budú mať zarátaní len tí členovia, ktorí sa zúčastnia schôdze a zaplatia členský vklad
2. účasť na večeri je dobrovoľná a nepovinná
3. základná zostava na prvých 30 minút stretnutia sa určí na predzápasovej schôdzi podľa fyzického veku hráčov, ktorí môžu nastúpiť k stretnutiu plus jeden náhradník k hokejovému striedaniu, vekove nasledujúci v zozname hráčov, čo prakticky znamená, že na prvých 30 minút nastúpia voči sebe 11 vekove najstarší hráči z jednotlivých súpisiek
4. po základných zostavách, kde je uvedených už spomínaných 12 vekovo najstarších hráčov jednotlivých mužstiev, sa doplnia súpisky D a E podľa veku hráčov
5. aby malo každé mužstvo na zápas rovnaký počet hráčov, na vyrovnanie počtu hráčov, budú použití a presunutí pre daný futbalový zápas najmladší členovia ŠC z toho mužstva, ktoré má k dispozícii viac hráčov. Pri nepárnom počte účastníkov bude o jedného viac v tom mužstve, ktoré malo celkove viac hráčom na zozname (ktoré dopĺňalo súpera)
6. ročník bude členovi ŠC započítaný v tom mužstve, v ktorom odohral zápas
7. vzhľadom na to, že sa spoločenský život z kúpaliska Eva vytratil a členovia ŠC tvoria jeden klub, budeme sa raz týždenne dobrovoľne, kto môže, stretávať v kaviarni hotela Eden a to v piatok o 1.00 hod.
8. výnimky z bodu 1.) bude riešiť predzápasová schôdza – členské sa platí vždy

Po prečítaní vyššie uvedených úprav pravidiel Štefan Cup-u sa znova našli jednotlivci, ktorí vehementne protestovali voči takýmto zmenám, ktorých jediným cieľom bolo upraviť pravidlá tak, aby najmladší členovia ŠC dopĺňali vytrácajúci sa a starnúci Exil a aby najstarší naši členovia mali zaručených 30 min. zápasu voči seberovným partnerom ... Že sa nedá každému ulahodiť alebo urobiť po jeho vôli je jasné, ale prečo hľadajú niektorí členovia chyby tam, kde nie sú resp. keď lepšie riešenie nemajú a pre Štefanský futbal ako taký nie sú ochotní nič urobiť. Raz je nevyhovujúca miestnosť pre spoločenské posedenie, raz málo vína, raz chýba na zápase televízny štáb, inokedy je to zase zlý výber jedál a tak ďalej... Vzhľadom na to, že tej kritiky bolo na môj vkus priveľa a že počas celého roka – hlavne pred samotným zápasom – sa nikto neprihlásil pomôcť zoorganizovať pre nás tak vzácny deň, opustil som o 22.00 hod. kúpalisko Eva so zmiešanými pocitmi – nehovoriac o tom, že všetky moje písomnosti z dnešnej schôdze mi pri mojom odchode chýbali a nebolo toho, kto ich z môjho stola zobral... Našiel som ich nekompletné asi o dva týždne pohodené v letnej časti bufetu kúpaliska...

Na záver mi dovoľte vysloviť jedno želanie do budúcnosti : "Vianoce, kedy sa pravidelne stretávame sú sviatky pokoja, lásky odpúšťania si jeden druhému a vzájomného zbližovania sa. Preto aj my hľadajme medzi sebou to, čo nás spája a nezabudnime na heslo Štefan Cup-u, ktoré je živé už 41. rokov a žiadny politický systém ho nemôže poškvrniť a nahlodať. Politická nekultúrnosť politikov nech nás nerozdeľuje ale práve naopak viac zjednocuje, lebo Štefan Cup je večný a máme byť na čo všetci tu prítomní hrdí a ďalšími ročníkmi udržiavajme vatru priateľstva a vzájomnej úcty..."

41. ročníka sa zúčastnilo celkom 50 členov plus jeden fotoreportér J. A. Galo. Vklad nezaplatil Berlanský Laco a Šalo Kočvara, Toneno Grňa dal dvojnásobný vklad, t.j. 300.-Sk. Milan Čambor sa ako ďalší večný Domáci hlási ku Exilu, nakoľko pôsobí pracovne v Bulharsku.

42. ročník (rok 1995)
42. ročník (rok 1995)
Predzápasová schôdza sa koná opäť v priestoroch bufetu kúpaliska Eva. Jej atmosféra a program sa ničím nelíši od predchádzajúcich ... Žiaľ v tomto roku sme zaznamenali ďalšie úmrtie nášho člena a to Paľa Berlanského – odpočívaj v pokoji.

Výroky pred zápasom :

Rudko Bačík – stôl č. 4 – "Toto je tretí Štefan, čo je tak extrémne teplo. Kto si to pamätá?“
Džuso Gula : "Štyri koňaky = štyri : 0 pre Domácich"
Gento Zálešák : "To, že vyhrajú domáci je už teraz o 11.00 hod. SEČ jasné. Ja len prosím Hurva, aby aj po ďalšej prehre Exilu nazanevrel na Štefan Cup a pripravil na budúci ročník nový spevník."
Ivuško : "4 : 2 pre Domácich a konečne dám gól. Urá!!!"
Čipi Učen : "Málo ľudí v čase zahájenia schôdze, „Štefan“ je v ohrození ???"
Jeřábek Manas : "Doma je len doma – vyhrajú Domáci"
Bubenko Babič : "Treba oživiť Štefana – je treba predpísať uniformu... Nádej zomiera posledná – vyhrá zasa šport a spravodajstvo STV..."

14.05 – blatistá hracia plocha ihriska TJ Banka a teplota plus 2 °C víta účastníkov Štefanského futbalu. Rozcvička hráčov nasvedčuje tomu, že dnes to bude opäť súboj na ostrie noža ...
14.19 – po uvodných rituáloch rozhodca Rojko úvodným hvizdom začína 42. ročník Štefan Cup-u
14.24 – po páde Mira Učna na zem zaznamenali na Banke malé zemetrasenie
14.27 – Bary Baranovič sa predstavil v úlohe babky-naprávačky ako chiropraktik, keď sa podujal napraviť vyskočené rameno Ďusovi Matulovi
14.29 – pekná akcia Exilu, ale strelu Petra Berlanského Paľo Vrábel bez problémov chytá
14.32 – Julo Manas ako za starých čias – odkopáva loptu aj s Petrom Berlanským
14.35 – peknú individuálnu akciu zakončuje Chalupka strelou do žrde
14.37 – krásny brankársky zákrok Gulu na poste stredného obrancu E pred vlastným pokutovým územím
14.38 – priamy kop Borisa Glesu skončil tesne vedľa brány E
14.39 – lob Jožka Grňu padá tesne za bránu Exilu
14.46 – malá nepozornosť Paľa Vrábla v bráne Domácich, ale Gleso zachraňuje Domácich odkopom lopty z bránkovej čiary
14.49 – Exil sa ujíma vedenia 1 : 0 – vyrazenú loptu Paľom Vráblom prudkou strelou kopol do brány Domácich Hurvo Vestenický

Po 30. minútach hry, v mini-zápase starších členov ŠC, má Exil viac z hry a zaslúžene vedie 1 : 0 .

15.07 – útoky Exilu sú čoraz nebezpečnejšie
15.09 – po peknom centri Hausera triafa Palo Učen volejom brankára Exilu
15.11 – strelu Dorhoffera vyrazil brankár Exilu Hluch pred Hausera a ten bez problémov vyrovnáva stav stretnutia na 1 : 1 – tak končí aj prvý polčas.

15.15 – začiatok druhého polčasu
15.16 – minúta ticha
15.18 – Dornhoffer si miesto strely na bránu E udobruje svojho švagra Sámela v mužstve Exilu a prihráva mu loptu...
15.21 – iniciatívu pomaly ale iste preberajú mladší hráči Domácich – Sámel vidí príčinu tejto zmeny vo vývoji zápasu v rozhodcovi a posiela ho pískať „horskú ligu“
15.23 – Šaňo Benedikovič v bráne D vytláča strelu Jura Berlanského ml. očami na brvno
15.23 – "nedáš dostaneš" platí aj v našom futbalovom zápase – rýchly protiútok D a Hauser strieľa druhý gól D – D : E 2 : 1
15.27 – citeľná strata Exilu – z hry odchádza Hurvo Vestenický s konštatovaním, že pravú nohu má určite zlomenú...
15.30 – Exil opäť po dlhšom čase strieľa na bránu D, ale Šaňo znova strelu stačí vytlačiť očami na žrď
15.35 – krásna akcia D – Hauserova dlhá lopta na Grňu a ten následne nezištne prihral P. Učnovi a ten zvyšuje vedenie D na 3 : 1
15.39 – Hurvo s tvárou skrivenou od bolesti, odkryvkáva z ihriska do teplej liečivej vody kúpaliska Eva
15.40 – Máčekov výlet z obrany D do útoku skončil gólom – stav 4 : 1 pre Domácich. Tu je vidieť čo znamená pre Exil neprítomnosť Hurva na ihrisku...
15.43 – Stano Plák z rýchleho protiútoku znižuje na 4 : 2
15.50 – Pišta Hauser strieľa z diaľky piaty gól Domácich – 5 : 2
15.51 – na ihrisku je už iba jedno mužstvo ....
15.53 – Hauser opäť pri lopte a jeho pekná strela končí v bráne Exilu – stav 6 : 2
15.55 – Paľo Učen strieľa krásnou bombou z 30 m najkrajší gól zápasu – stav 7 : 2

Rozhodca Rojko upozornil prítomných, že Paľo tak trafil preto, že sú to jeho kopačky, ktoré celý rok zastreľoval na tréningoch Thermálu a Nealka ...

15.57 – Hauser hrá na neudržanie a strieľa ďalší gól D – stav 8 : 2
15.58 – Exil je na „lopatkách“ a prosí Pána Boha a rozhodcu o koniec zápasu
16.00 – Pán Boh a rozhodca Milan Rojko ich vypočuli a ukončili o 16.00 stretnutie 42. ročníka s výsledkom 8 : 2 pre Domácich

Dnešného dňa sa zúčastnilo 40 našich členov. Exil naposledy vyhral v roku 1987 v pomere 2 : 1, keď sa hralo na Starom štadióne. Že by sme uzákonili povinnosť hrať na Starom štadióne...

V roku 1995 zoznam Štefan club-u obsahuje už 135 mien a 4 sú uvádzaní ako čakatelia. Z tohto počtu 6 zomreli (Maťo Majerčák – 1972, Jozef Ondrášik – 1978, Gabo Horváth – 1989, Marián Benko – 1991, Juraj Berlanský – 1992 a už spomínaný Paľo Berlanský v tomto roku). 60 členov získalo titul „večný“. 13 zápasov sa hralo na Starom štadióne, 12 x na Banke, 9 x na novom štadióne, 4 x v Moravanoch a 3 x za Evou.

43. ročník (rok 1996)
43. ročník (rok 1996)
Na predzápasové "golfy“, ktoré sa začali 17.11. 1996 pozval všetkých Jano Hrmo plagátikom, na ktorom ponúkal za účasť na futbale v bufete kúpaliska Eva zadarmo pivo, kačací tuk s chlebom a ako kultúru premietanie videofilmu z ich cykloturistiky na Grossglockner ...

Schôdza sa koná v bufete kúpaliska Eva. Vzhľadom na to, že exulantov je pomerne málo, hoci ich z LA v USA prišiel posilniť Dano Valo, z Anglicka Pigo Štefka, zo susedného Rakúska Jožo Vojtko a zo SRN Bobs Bazala, budú podľa upravených pravidiel v dnešnom zápase hrať za Exil dlhoročné opory Domácich a to najmä kanonier Hauser a brilantný technik Gento Zálešák, nakoľko pri svojom veku 37 rokov sú najmladšími hráčmi Domácich na dnešnej súpiske ...

Výroky pred zápasom :

Hurvo : "Spevník nový nemám, ale chystám sa zaspievať Domácim na ihrisku. A po zápase bude naša hymna - We are the champions.“
Bobs : "Bez ohľadu na výsledok želám Hurvovi, aby sa konečne naučil spievať ..."
Sifón Cifra : "Tento rok som sa rozhodol, že dám konečne svoj prvý gól, keď nie súperovi, aspoň svojim..."
Bary : "Pomôžte Exilu – zavrite hranice, obnovte KSS, bude Exilu dosť! Doba Čenkovej sa vracia..."
Fabián : "Všetkým neprajníkom Štefan Cup-u odkazujem, že Štefan je a bude večný !"
Hipi Hrubý : "Štefan Cup je večný, aj keď som sa vrátil po 13 rokoch ..."
Domáň : "Prípad „Bosman“ otriasol aj večným Štefanom – treba voľnosť..."

Základné zostavy :
Exil
Gula – Valo, Vestenický, Sámel, Cifra – Pollák Maťo, Chalupka, Bazala – Vatrt, Hauser, Fabián
Domáci
Vrábel – Hrmo, Gleso, Pontes Boris, Boháč Miško – Hašek, Baranovič Boris,Učen Palo, Pollák Laco – Tomko, Učen Miro

Krásne slnečné počasie a desať cm nového snehu privítalo na ihrisku na Banke účastníkov Štefan Cup-u.

14.24 – výkop
14.26 – gól za Domácich strieľa Saly Pontes 1 : 0
14.29 – veľká šanca E – Hauserova samostatná akcia – strelu Hausera vyrazil brankár D a vyrazenú loptu z prázdnej brány vykopol Saly Pontes
14.31 – center Fabiána na bránu D skončil na prekvapenie všetkých i samotného strelca v sieti - stav 1 : 1
14.33 – Miro Učeň sa po 9. minútach pýta či už neuplynula prvá 30- minútovka...
14.35 – ďalšia samostatná akcia Hausera – strela končí tesne vedľa brány D
14.37 – hru Domácich neúnavne diriguje nestarnúci a stále dobrý Tapio Učen
14.38 – Hurvo potiahol akciu z vlastnej polovice – prihral pred 16-ku Hauserovi a ten bez problémov strieľa gól. Stav 2 : 1 pre Exil
14.39 – ďalšia prihrávka do 16-ky D, Hrmo neprikryl Hausera a ten dáva hlavou tretí gól Exilu – stav 3 : 1 pre E
14.45 – Tapio Učen sa po kritike upravených pravidiel so slovkom „Ďakujem!“ rozlúčil s futbalovou časťou dnešného ŠC...
14.54 – Exil strieľa tesne, tesne nad
14.54 – hromadné striedanie Domácich – dokonca ako hráč nastupuje aj náš šéf Šaňo Benedikovič – dlhoročná opora v bráne Domácich
14.59 – Gula bravúrne zachránil v bráne E
15.00 – pekná akcia E po osi Chalupka, Gento, Hauser – gól – stav 4 : 1
15.03 – Bejby Berlanský ml. strieľa ďalší gól Exilu – stav 5 : 1

POLČAS

15.13 – minúta ticha
15.14 – tlak Exilu neutícha ani po polčase – neuveriteľný zákrok Paľa Vrábla v bráne D, po strele koho iného ako Pištu Hausera...
15.16 – V Bazalovom tričku dáva Lasko Drahovský ďalší gól Exilu – stav 6 : 1. Hurvo kričí : “Bakši, zober si počítadlo !!"
15.26 – Ďuso v bráne E všetkých zvalil a následne bez problémov chytil loptu do rúk...
15.27 – Hurvo hrá opäť s veľkou chuťou – striela technicky, ale tesne nad bránu D
15.27 – Hauser strieľa a je to 7 : 1 pre Exil
15.32 – Fabián tvrdí, že Bobs odkopol loptu do vzdialenosti 10 m od seba, čím dosiahol svoj osobný rekord...
15.40 – Bobsa strieda Fabián
15.40 – ďalší gól Exilu strieľa Pišťa Duga – stav 8 : 1 pre Exil
15.48 – rozhodca už rozhoduje tento zápas zo striedačky Domácich – zápas však nemôže ukončiť, lebo mu zamrzla píšťalka ...
Domáci : Exil 1 : 8 ...

Zábava na Eve mala dobrú úroveň už aj preto, že Exil po dlhých rokoch opäť – ale úplne zaslúžene – vyhral, hoci za výdatnej pomoci kmeňových a už niekoľko rokov „večných“ hráčov Domácich...

44. ročník (rok 1997)
44. ročník (rok 1997)
Schôdza sa konala ako už tradične počas posledných ročníkov v bufete kúpaliska Eva a mala i štandardný priebeh. Zvítania, blahoželania, konštatovania kto koľko kíl pribral ako i zhodnotenie roka z pohľadu jednotlivých našich členov. Čo je veľmi smutné, v priebehu roka sme zaknihovali ďalšie úmrtie nášho člena a to Jara Pekaroviča – prezývaného „Pekar“ ...

Z udalostí, ktoré sa udiali v priebehu roka spomeniem iba niektoré - Martine Moravcovej prisúdili titul najlepšia plavkyňa Slovenska za rok 1996, cenu Osobnosť roka v kultúre dostal Béla Anderle za zhromaždenie historického materiálu o Piešťanoch vo fotografiách, z ktorých časť vystavil vo svojej publikácii História Piešťan vo fotografii, piešťanca a chalana z kúpaliska Eva Petra Fábera vo švajčiarskom Lausanne opäť zvolili za viceprezidenta Medzinárodnej nohejbalovej federácie – IFTA, mestské kino zmenilo svoj názov na kino Fontána, vo štvrtok 10. júla nariadil predseda Ústrednej povodňovej komisie Peter Baco evakuáciu časti obyvateľstva Piešťan do Vrbového, Šterús a Kočína-Lančára, v dôsledku nebezpečenstva roztrhnutia sa hrádze na kanáli Váhu, V Piešťanoch sa zastavil na svojej 10 000 km dlhej ceste z Ulanbátaru do Paríža francúzsky cestovateľ Franck Egraz – putujúci na koni, najmenej 67 rokov sa neobjavil sneh tak skoro, ako tohto roku – 26. októbra, zhodou okolností sa práve v tento deň skončilo obdobie „letného času“...

Výroky pred zápasom :

Hurvo : "HZDS – hovno zas domáci strelia, hrozne zbombardujeme domácich sráčov, hurvovci zas domácich sfúknu, hanebne zaplačú domáci svorne..."
Bary : "Neistota je opäť tu. Nevieš, kto proti tebe nastúpi a kde vôbec budeš – na ktorej strane ty sám !!! Koalícia pracuje aj tu!"

Je 14.00 hod., ihrisko TJ Banka ožíva, teplota plus 7°C, hracia plocha samá voda a blato, rozhodca Rojko sa rozvičuje viac ako samotní hráči ...

Základné zostavy :

Domáci
Šaňo Benedikovič – Boháč, Štefka, Gleso, Pontes Boris – Grňo, Baranovič Boris, Učen Tapio, Hašek – Učen Miro, Hauser Pišta

Exil
Pollák Laco – Grňa Toneno, Gula Ďžuso, Sámel Jaro, Cifra Dodo – Chalupka, Pollák Maťo, Drahovský, Vestenický Hurvo – Berlanský Peter, Legenza

14.15 – začiatok zápasu
14.20 – vzájomné oťukávanie sa hráčov
14.25 – Exil zásluhou Laska Drahovského sa ujíma vedenia 1 : 0
14.27 – dolu z hracej plochy sa ako prvý vypýtal Tapio Učen – nahradil ho Mandarín Máček
14.30 – prvé striedanie v mužstve Exilu – Maťo Pollák dolu – hore Jano Baranovič
14.40 – na ihrisko sa opäť vráti Tapio, prihráva Hauserovi a je vyrovnané 1 : 1
14.45 – prvý likvidačný zákrok Džusa Gulu na Pištu Hausera – vyzerá to na vážne zranenie ...
14.58 – peknou strelou z dobrých 20 m strieľa Dornhoffer vedúci gól Domácich 2 : 1
14.58 – gól priniesol do radou Exilu nepokoj a Jano Chalupka hreší tak vulgárne, že to sa nedá do zápisu napísať...

15.06 – druhý polčas začína minútou ticha
15.15 – Miško Boháč zachraňuje Domácich od istého gólu
15.20 – Maťo Pollák z voleja pekne vystrelil, ale Šaňo v bráne Domácich bravúrne chytá
15.25 – ďalšia strela na bránu Domácich od Genta Zálešáka – Exil neúnavne tlačí a snaží sa vyrovnať
15.30 – Exil v stálom tlaku – nedarí sa vyrovnať – Chalupka je z toho nanič a hreší ešte viac ...
15.40 – Božolé Ondrášik nezištne prihral Hurvovi, ale ten strieľa tesne vedľa
15.45 – Miro Učeň strieľa z ojedinelého útoku Domácich vedľa brány Exilu
15.50 – Tapio kričí do hľadiska : "Len aby bol už koniec !!“
15.56 – rozhodca Rojko ukončil dramatické a vzácne vyrovnané stretnutie. Domáci porazili Exil 2 : 1 ...

16.05 – náš člen – absentér Dušan Podhradský ako plavčík kúpaliska Eva, pripravil pre po uši zablatených aktérov stretnutia kvalitnú vodu vo vnútornom bazéne ...
16.10 – Toneno Grňa rozkázal za 200,- Sk malé čapované pivá priamo do bazéna ...
18.15 – po dobrej večeri si uvedomujem, že Slávo Švorc je k... Na schôdzu neprišiel, na zápase síce bol, ale teraz tu opäť nie je. Tak sa predsa kapitán nemôže správať... Vedľa mňa sedí najnovší debutant Adam Galo, ktorý sa po 30. rokoch nadobúdania sebadôvery odvážil nastúpiť (doteraz fungoval iba ako fotograf...) a Paľo Dornhoffer ma kopol do achilovky, lebo vedel, že som ako Achilles zraniteľný na päte. ...Hurvo
18.23 – práve sa skončilo fotografovanie, všetci sú ešte triezvi. Nálada výborná... Konštatujem, že po dlhom čase sa odohral zápas, ktorý mal výbornú úroveň a nezáleží kto bol víťaz... V tomto zápase jednoznačne zvíťazil futbal. ...Bakši Štefka
18.33 – pohodu narúša protest Exilu – Domáci striedali skôr ako to dovoľujú nové pravidlá ...
18.40 – konštatujeme, že Toneno Grňa bol po dlhšom čase jediný pravý exulant na zápase.
18.55 – je pravda, že som sľúbil dať tri góly, ale nie sú každý deň hody, ale aj tak som rád, že za zeleným stolom sme to vyhrali... Hurvo dobre si to spravil !!! ...Legenza
19.05 – hlas ľudu – hlas Boží – PS 1 : "Vďaka za všetky „golfy“ – účasť impozantná ...", PS 2 : "Kto chce prehrať v najbližších 10 rokoch, nech si berie do mužstva Petra Berlanského ... zvaného to Pietra manekýna ..."
19.15 – opäť mám papier pred sebou, začína ma opantávať lyrika a preto začínam spievať. ...Hurvo
19.45 – najväčiu zásluhu na tom, že Domáci dnes vyhrali má jednoznačne Dumi Hrmo – a to jednak preto, že ma napil a jednak preto, že on sám za Domácich nenastúpil. ...anonym
20.30 – zábava naberá grády a nemá chyby ...
22.50 – práve sa vraciam od Šaňa z kancelárie v "starých garážach" a všetci mi závidia perá a suveníry pre moje dcéry ... Obaja sme prišli „tango krokom“ t.j. dva dopredu, jeden dozadu...
00.10 – pomaly sa tvorí záverečná zostava.... Tapio Učen nás volá do Magnólie. Hurvo s Dumim majú oveľa hlbšie myšlienky ...
00.15 – sedíme, pijeme, zo života sa tešíme ...

45. ročník (rok 1998)
45. ročník (rok 1998)
Od 09.45 začali účastníci - členovia Štefan clubu zapĺnať bufet kúpaliska Eva. Jediné čo pribudlo na schôdzi boli šediny na hlavách našich členov... V kuloárnych debatách sa hodnotil odchádzajúci rok a spomínalo sa na udalosti, ktoré sa udiali v tomto roku :

• v januári na MS v plaveckých športoch v austrálskom Perthe získala plavkyňa nášho plaveckého oddielu Martina Moravcová dve strieborné a jednu bronzovú medailu a na hrách Dobrej vôle v New Yorku dve zlaté a jednu striebornú medailu
• 10. februára dostal cenu primátora mesta Piešťany, za aktivity v oblasti kultúry, otec našich členov Ladislav Ľ. Pollák
• na začiatku jarnej časti II. futbalovej ligy sa v piešťanskom drese po prvý raz objavil futbalista čiernej pleti Hubert Ondua z Kamerunu
• v noci z 11. na 12. marca namerali v Piešťanoch najnižšiu teplotu pripadajúcu na tento deň za posledných 42. rokov a to mínus 9,6°C
• extrémy v počasí, ktoré sa vliekli celým rokom, neobišli ani 1. apríl – v tento deň boli Piešťany nielen najteplejším miestom na Slovensku, ale vďaka hodnote 21,2°C sa postarali o nový teplotný rekord po 50-tich rokoch
• vo výprave slovenských horolezcov, ktorá 19. mája dosiahla vrchol najvyššej hory sveta Mount Everestu (8.848m) bol aj Piešťanec a náš priateľ Vlado Plulík, ktorý ako jediný z vrcholovej skupiny absolvoval výstup bez kyslíkového prístroja
• k 31. júlu došlo k likvidácii Chirany Piešťany a tým prišli o robotu niektorý naši členovia
• Piešťany navštívila topmodelka Claudia Schiffer
• nadnárodná spoločnosť Motorola kúpila bývalý závod na výrobu integrovaných obvodov Teslu Piešťany
• za prezidenta Slovenského tenisového zväzu bol zvolený náš priateľ Tibor Macko
• v komunálnych voľbách tesne pred Vianocami sa o funkciu primátora mesta Piešťany uchádzal náš člen a kapitán mužstva Domácich Bakši Štefka. So ziskom 676 hlasov sa umiestnil na 6. mieste, za primátora mesta Piešťany na najbližšie štvorročné obdobie bol zvolený spoločný kandidát koalície KDH, DÚ, DS, SDSS, SZS a SDĽ Juraj Csontos so ziskom 3070 hlasov.

Tieto vyššieuvedené udalosti nás určite v priebehu roka viac alebo menej zaujali, ale čo nás nesmierne zarmútilo a prinieslo žiaľ do našich sŕdc, boli dve úmrtia našich členov, ktorí svojim spôsobom písali históriu nášho spoločného športovo-spoločenského podujatia a to 13.3.1998 Rudka Bačíka a 1.7.1998 Laca Stankovského. Z ich stratou sa len ťažko vyrovnáme ...

Výroky pred zápasom :

Bazala : "Dokedy budeme my seniori dávať za mladých exulantov góly ?"
Fabián : "Odpoveď Bobsovi - dovtedy, kedy Bobs prezradí, kedy dal gól v Štefan Cup-e. On totiž nedal ešte v celej histórii ani jeden !"
Igor Vestenický : "Vatrt došiel v ťavej koži, dúfam, že nebude behať jak smannná ťava. S Chalupkovým vysokým tlakom zlisujeme Domácich a s Božovým šusterským kopytom ich udupeme."
Julo Štefka : "Exil utrpel v poslednom ročníku prehru vo vyrovnanom zápase. Všetko je otvorené. Terén je tvrdý, bude nepríjemný pre obe mužstvá. Výsledok - tesné víťazstvo Domácich."
Peter Berlanský : "Áno, niekoľkokrát nás Domáci dostali, no myslím si, že po vyrovnanom zápase (v spokojnosti, že všetci v zdraví dohrali) Exil tesne zvíťazí."

Na záver schôdze ohlásili kapitáni tieto základné zostavy :
Domáci : Benedikovič – Boháč, Gleso, Štefka, Pontes B. – Učen Palo, Grno, Máček, Hašek – Hauser, Učen M.
Exil : Pollák L. – Berlanský P., Sámel J., Polák P., Cifra – Chalupka, Vestenický, Bazala, Pollák M. – Vatrt, Fabián

Na kameň zamrznuté ihrisko TJ Banka pokryté 1 cm vrstvou snehu, mínus 8°C, zima zachádzajúca až pod kožu, to je stručná charakteristika miesta zápasu 45. ročníka Štefan Cup-u.

14.05 – Šaňo odmieta doping vo forme pálenky od Genta – Gento hovorí to nie je doping, to je na zahriatie ...
14.10 – veľké bojové porady oboch mužstiev
14.18 – zahajovací výkop
14.20 – Domáci využívajú už v úvode stretnutia nekoncentrovanosť hráčov Exilu a po prihrávke Grňu strieľa Hauser prvý gól Domácich 1 : 0
14.23 – prejavuje sa slabá kondícia M. Učňa – už v 5. minúte dostáva kŕče
14.24 – Mandarin Máček „sviecou“ pri odkope prisvietil aktérom dnešného stretnutia... "Bolo by potrebné aj prikúriť" – ozýva sa od našich verných fans v hľadisku...
14.30 – akcia Hauser-Grňo-Hauser-Máček – gól v sieti Exilu – stav 2 : 0 pre Domácich
14.32 – pekná bratská spolupráca bratov Učňovcov – funguje im to i na ihrisku...
14.45 – za Exil nastúpil po prvý krát Pepo Novotný, niekoľkonásobný najlepší volejbalista ČSFR, ktorý sa počas pôsobenia v ČH Bratislava v Piešťanoch oženil, niektorí jeho kamaráti z RH Praha tu nechali len deti...
14.47 – Sámel perfektnou strelou vymietol pavučinu brány Domácich a upravuje stav stretnutia na 2 : 1
14.56 – nevídané od Legenzu – krásnou hlavičkou strieľa tretí gól Domácich – stav 3 : 1 pre Domácich – tak končí aj prvý polčas

15.17 – všadebol "šuster kopýtko“ Božo Ondrášik – prihráva do gólovej šance Dornhofferovi a je 4 : 1...
15.22 – pekné akcie sa striedajú na oboch stranách – nestarnúci Peťo Polák nezištne prihráva Petrovi Učňovi – Mirovmu synovi - a ten strieľa druhý gól Exilu
15.30 – tlak Exilu narastá
15.32 – Chalupka strieľa kontaktný gól Exilu a upravuje stav stretnutia na 4 : 3 – dráma na ihrisku vrcholí – obecenstvo je vo vare ...
15. 40 – Exil sa snaží vyrovnať zo všetkých síl – je sa na čo dívať...
15.47 – snahu o vyrovnanie Exilu ukončil po peknej akcii Pala Učňa strelením piateho gólu Domácich Dornhoffer – stav Domáci – Exil 5 : 3
15.54 – rozhodca Rojko končí pekné a dramatické stretnutie, v ktorom zvíťazili Domáci nad Exilom v pomere 5 : 3

17.30 – protest Exilu prostredníctvom svojho kapitána Hurva Vestenického :

• hráč Bary Baranovič nastúpil v zápase napriek svojej neúčasti na predzápasovej schôdzi a to nikým neospravedlnenej
• hráči D nastúpili v zostave v rozpore s pravidlami ŠC t.j. starí nehrali
• Dornhoffer mal neprípustné štuple
• Gento dopoval Domácich pred, počas a možno aj po stretnutí
• ďalšie protesty by boli tiež veľmi významné, avšak prokurátor Bakši z pozície svojej odbornosti ma totálne dezorientoval...

19.50 – ďalšie protesty a návrhy Exilu predniesol Bobs Bazala, ktorý sa na prekvapenie prítomných správal celkom netradične – z abstinenta sa stal priateľ opilosti, z vegetariána sa stal mäsožravec a zo starého mládenca záletník a lámač ženských sŕdc - navrhuje nezapísať ročník tomu, kto v zápase nehral resp. ani na hracej ploche nevykonal čestný výkop a ďalej žiada, aby Bejbi spätne zaplatil vklady za všetky predchádzajúce ročníky v ktorých už ako známy neplatič tieto neplatil...
20.10 – Hurvo, Božo a Rado Suchánek rozmnožili pre prítomných v kancelárii na Eve „Hurvov spevník“
20.15 – Boris Pontes odskočil s Petrom Polákom pre harmoniku...
20.20 – Hurvo ako autor textov začína spolu s prítomnými spievať – bufet i Peťova harmonika ide prasknúť – nálada vynikajúca – nemá to žiadnu chybu – tí, čo nie sú medzi nami môžu lutovať ...
21.45 – Peťko Polák venuje zmes ľudových piesní partnerke Bobsa Bazalu, ktorý na ňu akosi pozabudol a venoval sa viac priateľom a alkoholu – samozrejme našli sa i náhradníci za Bobsa po tej telesnej stránke..

46. ročník (rok 1999)
46. ročník (rok 1999)
Predzápasová schôdza, ako je pre posledné ročníky typické, sa vyznačovala značnou nedisciplinovanosťou prítomných a množstvom rôznych nápadov k úpravám pravidiel Štefan Cup-u. Je fakt, že platné pravidlá je potrebné vzhľadom na určitú krízu Exilu v posledných ročníkoch inovovať, ale pri úpravách pravidiel je potrebné mať na mysli, že Štefanský futbal má už určitú tradíciu a jeho povesť sa šíri i za hranicami Slovenska. Náš Štefan Cup má svoje nezmazateľné postavenie a mnohí nám ho závidia... A tak je pri úprave pravidiel potrebné rešpektovať a myslieť na základnú myšlienku zakladateľov Štefan Cup-u, ktorá je : "Nie bojovať a vyhrať, ale nastúpiť a hrať bez ohľadu na roky a kilá !“, z čoho vyplýva, že pravidlá majú mať takú podobu, aby sa zápas vždy na Štefana odohral a aby znenie pravidiel priťahovalo medzi nás našich starších členov a nie odradzovalo ! A to zvlášť v dnešnej dobe, keď život z kúpaliska Eva určitým spôsobom odišiel... Silný a kamarátsky kolektív, ktorý okrem súťažného plávania a vodného póla na Eve hrával longo, futbal, vodný nohejbal a pod. už v podstate neexistuje. Nájsť piešťancov na Eve mimo tréningových hodín plavcov a vodných pólistov je skoro nemožné... A práve Štefanský futbal by mal byť tým miestom, kde sa stretneme a strávime spolu niekoľko krásnych chvíľ a kde sa stretnú i tri generácie ľudí, ktorých spája jedna spoločná myšlienka Štefanského futbalu... Niekedy sa mi zdá, že myšlienku Štefanského futbalu a jeho tradíciu si viac vážia naši fanúšikovia a naši obdivovatelia ako my sami, o čom svedčí i účasť na predštefanských „golfoch“ v posledných rokoch, hoci možno povedať, že počasie bolo priam ideálne na futbal. To sa týka najmä nás piešťancov. Ako príklad a vzor vernosti by sme si mali zobrať Igora Vestenického, ktorý sa golfov zúčastňuje pravidelne z Topolčian, odkiaľ dochádza skoro pravidelne na bicykli a napriek rôznym zraneniam Štefanský futbal vždy odohrá s nasadením sťa lev..

Bobs Bazala navrhol takú úpravu pravidiel, že keď je niekto zranený, môže mať čestný výkop, ale nasledujúci rok však už musí hrať, čo znamená, že medzi dvoma čestnými výkopmi musí mať člen jeden zápas odohratý. Bobsovi sa zdá, že niektorí naši členovia sú práve len na Štefana zranení. Návrh bol v pléne väčšinou hlasou zamietnutý. Ďalší návrh na úpravu pravidiel, ktorý predniesol štátny tajomník ministerstva hospodárstva Peter Brňo, aby sa v zápase zrušilo pravidlo o ofsajde, takisto v pléne neprešiel. Záverom je potrebné povedať, že na to, aby sme v zápisniciach z jednotlivých ročníkov mohli pre našich nástupcov zaznamenať nejaké perličky alebo nejaké osudové situácie je potrebné, aby hráči, ktorí z nejakých dôvodov nemôžu nastúpiť k zápasu, sa venovali písaniu stručného a vtipného zápisu z priebehu schôdze ako i spoločného pozápasového posedenia. A samozrejme od všetkých očakávame aktívnu účasť na našom pozápasovom posedení a aby len nečakali, čo nové si pripraví do programu Hurvo alebo s akou kočkou prídu medzi nás naši kočkoši Dušan Vatrt a Bobs Bazala. Z tohto dôvodu navrhujem, aby na predzápasovej schôdzi boli určení zodpovední zapisovatelia.

Na predzápasovej schôdzi dňa 26.XII.1999 bolo odsúhlasené nasledovné znenie pravidiel Štefan Cup-u :

1. podmienkou nastúpenia v zápase resp. vykonania čestného výkopu je účasť na povinnej predzápasovej schôdzi, ktorá má začiatok vždy o 10.00 hod. a čakacia doba je 30 min. Hráč, ktorý príde na predzápasovú schôdzu z akýchkoľvek dôvodov po 10.30 hod., musí zaplatiť pokladníkovi vždy dvojnásobný vklad
2. ročník sa započíta od roku 2000 bez výnimky len tým členom, ktorí : a) sa zúčastnia pravidelnej predzápasovej schôdze, b) zaplatia na predzápasovej schôdzi povinný vklad, ktorého výšku stanoví a odsúhlasí predzápasová schôdza. Predmetný vklad sa použije na úhradu prenájmu miestnosti na schôdzu a posedenie, prenájmu kúpaliska, prenájmu ihriska, večere, občerstvenia... c) zúčastnia sa zápasu buď ako aktívni hráči v zápase alebo vykonajú čestný výkop
3. v prípade, že jedno z mužstiev nemá k dispozícii ku hre 15 hráčov (nepočítajú sa tí hráči, ktorí vykonávajú čestný výkop) doplnia ho do tohto počtu vekovo najmladší hráči súpera, ktorí nemajú titul "večný". Ak je k zápasu pripravených hrať menej ako 30 hráčov v oboch mužstvách, títo sa rozdelia na polovicu podľa predchádzajúcej vety v tomto pravidle.
4. ročník sa každému hráčovi zaeviduje do štatistík za to mužstvo, za ktoré Štefanský futbal skutočne odohral
5. hráč základnej zostavy má právo hrať bez vystriedania prvých 30 minút stretnutia t.j. kapitán ho skorej nemôže vystriedať. Hráč základnej zostavy však môže na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia požiadať svojho kapitána o vystriedanie. Ďalšie striedania v zápase sú už ľubovoľné bez nejakých obmedzení, čo sa týka počtu odohratých ročníkov alebo veku, t.j. vyložene záleží na kapitánovi, ktorého náhradníka pošle na hraciu plochu
6. upúšťa sa od povinnosti, aby nový člen – čakateľ - povinne odohral minimálne jeden predštefanský „golf“
7. výnimku z pravidiel Štefan Cup-u musí prerokovať a odsúhlasiť väčšina prítomných na predzápasovej schôdzi

Výroky pred zápasom :

Šaňo Benedikovič : "Napriek tomu, že tohto roku bol odohraný len jeden „golf“, už pevne verím, že ŠC prežije rok 2000, čo veľa našich členov neverilo... Po 45. ročníkoch je skóre vzácne vyrovnané - 21 víťazstiev má Exil, 21 víťazstiev majú Domáci a 3 zápasy sa skončili remízou. Takáto vyrovnanosť by mala byť i po 100. ročníku... Preto dnes tipujem remízu."
Maťo Pollák : "V tomto ročníku navrhujem, aby sme sa dohodli na remíze a tak by sme do ďalšieho tisícročia nastupovali s vyrovnanou bilanciou."
Brnco P. : "Dva roky som nehral. Myslel som si, že budem mať tento rok silu za troch. Ale po cvičnom 50 metrovom behu som zistil, že to nie je pravda. Nezostáva mi nič len hrať rozumovo-takticko-stacionárny futbal. Úprimne povedané, ak prežijem tento rok, už ma nič nezastaví..."
Š. Duga : "Exilu chýba P. Berlanský – Exil má šancu vyhrať !"
Fabián : "Som rád, že zvyšujúcim sa počtom ročníkov mám miesto v základnej zostave."
Chalupka : "Konečne vyhrá Exil, nakoľko kapitán Domácich Bakši sa nezúčastnil schôdze – asi preberá od Rada Suchánka funkciu vedúceho Evy a Domáci sú už pred zápasom dezorientovaní. Možno sa tieto riadky už nebudú čítať, lebo prax je taká, že ak niekto "z nás" preberie funkciu vedúceho Evy, vždy niečo dobré a zaužívané zruší !"
Sifón Cifra : "Vzhľadom na vekový priemer hráčov obidvoch mužstiev sa otvára v roku 2000 priestor pre Hurva ako agenta Prvej životnej. Pomaly sa prepracúvame za členov výpravy na Paraolympiádu, Domáci budú tvoriť základ."
Hurvo : "Našťastie Vatrtove auto chodí lepšie ako jeho nohy a tak sme sa šťastne prebrodili cez Havran. Jak sa budeme brodiť na ihrisku to sa bojím odhadnúť, zvlášť keď Šaňo sústavne inovuje pravidlá jak sa to hodí Domácim."

Ihrisko FO Banka, rozhodca Miloš Košinár, počasie mínus 6 °C, nevídaná snehová fujavica, 15 cm snehu na hracej ploche...

Základná zostava Exil :
Laco Pollák – Maťo Pollák, Jaro Sámel, Peťo Polák, Cifra – Chalupka, Grňa, Peter Brňo, Vestenický – Fabián, Vatrt
Základná zostava Domácich :
Šaňo Benedikovič – Hrmo, Máček, Gleso, Boris Pontes – Hauser, Hašek, Grňo, Tapio Učeň – Miro Učeň, Boháč.

Predslov k zápasu : Na ihrisku bola 15 cm vrstva snehu. Zima jak hovädo... Sneh šľahá údatným futbalistom do tváre. Niektorí hráči chcú zápas odohrať pri zelenom stole. Boris Gleso má veľkú náladu a hovorí, že Exil nedokopne loptu ani po pólku...

Samotný zápas sa začal presne o 14.25 hod. Neskoro ale začal.

2 min. – Gento nezištne prihral M. Učňovi a ten strieľa úvodný gól stretnutia – 1 : 0 pre Domácich
5 min. – Exil nebol za polkou ihriska a Maťo Pollák si držal protézu
7 min. – Miro Učeň sa potkol na lopte ...
10 min. – Sali Pontes krásne nahral súperovi do šance, Fabián však netrafil loptu...
12 min. – Brncovi rozhodca zapískal ofsajd – Brnco je evidentne nasraný
15 min. – počasie sa zhoršuje, ale všetkých futbal baví...
20 min. – stalo sa niečo nečakané, prvá strela na bránu Domácich – Exil pritlačil Domácich pred vlastnú bránu ale bez efektu
23 min. – Božo Ondrášik nevídané sólo ukončil pádom dolu nosom do snehu
25 min. – Šaňo bravúrne vytlačil Hurvovu strelu na tyč
28 min. – Šaňo v bráne Domácich doslova čaruje
33 min. – Šošona zrazil na zem Chalupka a Šošon krváca z úst. Dr. Sali Pontes konštatuje, že je to určite na štich
35 min. – Exil v stálom tlaku, ale nič ...
41 min. – Hurvo strieľa z 30 m a Šaňo nemá šancu – stav 1 : 1
45 min. – rozhodca končí polčas

Druhý polčas otvára Exil. Domáci sa snažia dať hneď v úvode gól, ale všetci sú akosi primrznutí...

5 min. – Dornhofer hlavičkuje vedľa brány Exilu
10 min. – Máček vystrelil z 20 m a čo sa nestalo, je z toho gól – stav 2 : 1 pre Domácich.
20 min. – prestáva snežiť, ale zima je ukrutná ...
25 min. – Sali opäť nahral súperovi
30 min. – Šaňo je v bráne neprekonateľný
33 min. – Hauser strieľa a 5 min. sa hľadá lopta za plotom
37 min. – Maťo Pollák spálil svoju tretiu 100% šancu
39 min. – rozhodca končí zápas – konečný výsledok 2 : 1 pre Domácich

Dodatok k zápasu : Najlepší hráč zápasu Šaňo, najsurovejší muž na ihrisku suverénne Chalupka. Asociácia hráčov tvrdí, že Chalupka by nemal na budúci ročník nastúpiť, ale Jano tvrdí, že Šošonovi spravil len novú mladšiu tvár... Pamätník Fabián tvrdí, že takéto počasie nebolo aspoň posledných 100 rokov... Džuso Gula zhodnotil zápas slovami : "Exil bol dobrý, ale vyhral ešte lepší ..."

47.ročník (rok 2000)
47.ročník (rok 2000)
Je svätého Štefana, druhý sviatok vianočný a v bufete kúpaliska Eva je nezvyčajný uvítací výbor, ktorý sa skladá z policajtov Kúpeľnej ochrany ako i štátnej polície. Až neskôr sa vysvetlilo, že tam neboli ako uvítací výbor, ani nečakali žiadneho z našich členov, ale že počas vianočných sviatkov navštívili bufet kúpaliska zlodeji, ktorí si ako vianočný darček z priestorov bufetu zobrali pri vlámačke osem kartónov cigariet, tri litre alkoholu a asi 1000,-Sk v hotovosti z pokladne...

Ako sa blížila 10.30 hod. miestnosť sa pomaly zaplnila. Presne o 10.30 bola zahájená schôdza oficiálnym privítaním všetkých prítomných a čítaním zápisnice z predchádzajúceho ročníka, kde okrem iného predzápasová schôdza odsúhlasila novú úpravu pravidiel Štefan Cup-u. Ako to už býva u nás zvykom, opäť sa našli členovia, ktorí mali k schválenej novele pravidiel výhrady, ktoré sa týkali najmä povinnosti zúčastniť sa predzápasovej schôdze, niektorí kritizovali prílišnú byrokraciu a papierovanie, dokonca odzneli návrhy, aby sa predzápasová schôdza vôbec nekonala a aby sa Štefanský futbal začínal futbalovým zápasom a končil spoločnou večerou. Väčšina prítomných však upravené pravidlá prijaté v minulom roku považovala za správne a vzhľadom na posledné účasti za optimálne a tak bez hlasovania boli plénom tieto nové návrhy zamietnuté. Po prečítaní zápisnice sa rozvinula rušná ale nekontroľovateľná diskusia. Adam Galo začal predávať fotografie z posledného ročníka. Spomínalo sa i na udalosti, ktoré sa udiali v priebehu roku 2000 a to najmä na úmrtie našej fanynky, účastníčky niekoľkých našich pozápasových posedení a jednej z posledných legiend kúpaliska Eva Božky Bačíkovej ako i krst knihy Paľa Učňa s názvom "Prvý a posledný", kde okrem iného spomína i Štefanský futbal a je v nej zverejnená i jedna predzápasová snímka z nášho Štefanského futbalu. Ďalej sme zaznamenali zmenu na poste správcu kúpaliska Eva, kde Rada Suchánka vystriedal Bakši Štefka. Vcelku za pekného počasia sme odohrali niekoľko kvalitných „golfov“. Medzi stabilných účastníkov týchto predštefanských zápasov patrili najmä na bicykli prichádzajúci Hurvo z Topoľčian, Dodo Cifra, Miško Boháč, Adam Galo, Jaro Sámel, Roman Berlanský, Mišo Lehuta a Šaňo Benedikovič. Na základe žiadosti Igora Vestenického a Petra Brňu, som dostal na predzápasovej schôdzi za úlohu preveriť správnosť počtu ich odohratých zápasov v oficiálnej štatistike. Po kontrole údajov oznamujem, že vinou tlače došlo u týchto dvoch členov skutočne ku štatistickým chybám v počte odohratých ročníkov a to v tom, že Hurvo mal v štatistikách uvádzaný o jeden ročník naviac a Brnco o jeden ročník menej, čím dosiahol v roku 2000 titul "večný". Palo Dornhofer prišiel za mňou s oznámením, že Boris Gleso je v práci a že sa nemôže zúčastniť schôdze, ale že na zápas príde. Na to som mu odpovedal, že ja nie som kompetentný udeliť mu výnimku z upravených pravidiel a že výnimku môže udeliť iba plénum predzápasovej schôdze a že by bolo lepšie, keby si Boris na desať minút z práce v kúpeľoch odskočil na našu schôdzu a tak sa jej zúčastnil. Boris sa napokon schôdze zúčastnil ale so značnou nevôlou a poriadne nahnevaný. Vzhľadom na to, že bol presvedčený o tom, že ja som za všetko vinný, ešte na druhý deň vykrikoval v pivárni "U Andela" na mňa, že mi raz za to rozbije hubu a ja nebudem rozhodovať o tom či on bude hrať futbal alebo nebude a nedal si vysvetliť, že ja som len ten, kto z pozície predsedu vedie schôdzu, evidenciu a dodržuje členmi prijaté pravidlá... Ako dokumentuje predmetná situácia, funkcia predsedu Štefan Cup-u sa pomaly ale iste stáva značne riziková, ale na druhej strane dobre „platená“ a preto sa to aj pri tomto riziku oplatí robiť... Ale vrátim sa späť k dianiu na predzápasovej schôdzi. Pre neľudské počasie, všade voda a bahno, stály dážď, vznikol problém s miestom zápasu. Hoci som mal už dávno vopred vybavené ihrisko na Banke, nebol som si istý, či nám hospodár a výbor FO Banka dovolí zápas na ich ihrisku odohrať, keď i tam skoro na celej ploche stála voda o čom som sa ráno sám presvedčil. A tak som o 10.45 hod. zavolal hospodárovi FO Banka p. Babišovi aká je momentálne situácia na ihrisku a či nás vôbec pustí na ihrisko hrať. On mi na môj dotaz odpovedal, že ide ešte raz ihrisko skontrolovať a že mi obratom zavolá. A tak v očakávaní na telefón sme pripravovali alternatívne riešenie, kam pôjdeme 47. ročník ŠC odohrať. V podstate boli len dve alternatívy a to hracia plocha za Evou na „golfe“ alebo mestská hádzanárska hala tzv. nafukovačka. Našu debatu o 11.00 hod. prerušilo zvonenie môjho mobilu, ktorý som zdvíhal s veľmi malou dušičkou. Keď sa mi ozval hospodár s otázkou : "Máte kde ísť zápas odohrať ?“, prepadla ma totálna beznádej. Ja som mu odpovedal, že veru nie, nemáme. A on na to povedal : "Snáď takúto krásnu tradíciu neprerušíte – prídite – nejak rozbité ihrisko na výbore FO obhájim !“ A tak nám vďaka pochopeniu p. Babiša padol hlavný kameň zo srdca, lebo rozhodcu sme mali zabezpečeného, loptu sme zásluhou účasti našich futbalových olympionikov na olympiáde v Austrálii mali tiež a o našom odhodlaní pobiť sa o víťazstvo v každom počasí netreba vôbec pochybovať. Večeru sme spolu s Dodom Cifrom tiež vopred zabezpečili a tak sa dá povedať, že nič nám nebránilo tomu, aby sa posledný ročník ŠC v druhom tisícročí uskutočnil. Maťo Polák medzitým vyberal povinný vklad. I tu sa vyskytli určité problémy a to že Bejbi Berlanský tradične nazaplatil vklad a Jardo Hašek zase opačne hoci zaplatil vklad, nezúčastnil sa vôbec futbalového zápasu, na základe čoho mu nemôže byť ročník zarátaný. Bejbi má pri svojich štatistických údajoch vytvorenú len pre neho novú rubriku pod názvom „neplatič“. Pri rozchode po povinnej schôdzi, keď Dodo Cifra pozýval ku sebe na obed svojho kapitána Hurva, sme spoločne s Dodom zistili, že predsa sme na niečo zabudli... A to na zakúpenie vína k pozápasovému posedeniu. Keď aj toto Dodo Cifra po schôdzi zabezpečil, bolo skutočne všetko pripravené a rozišli sme sa spokojne domov k obedu ...

Od 13.20 hod. nás pred vstupom na Evu očakával filmový štáb, ktorý pod vedením slečny Mikolášikovej z Piešťan natáčal v priebehu roka film o významných osobnostiach piešťanského plávania a vodného póla, ako i o živote na kúpalisku Eva. Vzhľadom na to, že kúpalisko Eva a Štefanský futbal sú nerozlučne a navždy spolu spojené, nemohli v jej filme o kúpalisku Eva chýbať i fragmenty z nášho štefanského dňa. Zápis zo stretnutia sa tentoraz nepísal rukou na papier, čo by v takom lejaku nebolo ani prakticky možné, ale vďaka Janovi Chalupkovi sa významné momenty zápasu zaznamenávali na jeho diktafón. Tu mi nedá nespomenúť ľahostajnosť a nezodpovednosť našich členov, ktorí zápas nehrali, nakoľko ani to málo čo mohli a mali pre zdarný priebeh 47. ročníka ŠC urobiť – zaznamenať na diktafón zopár zaujímavostí zo zápasu – nezaznamenali, lebo po zápase som zistil, že na diktafóne je zaznamenaný iba I. polčas nášho zápasu... Obzvlášť po tom, v akom počasí a na akom teréne sme odohrali dnešný zápas (všetci sme boli durchom-durch premočení a od päty až po uši zablatení) nemám k takémuto nezodpovednému postoju niektorých našich nemenovaných členov žiadnych ďalších slov...

Základná zostava Exilu :
Dodo Cifra – Maťo Pollák, Laco Pollák, Jaro Sámel, Igor Vestenický – Grňa, Chalupka, Bazala, Fabián – Vatrt, Peťo Polák
Hurvo poriadne poprehadzoval zostavu ...

Základná zostava Domácich :
Benedikovič – Boháč, Máček, Gleso, Boris Pontes – Dornhofer, Grňo, Tapio Učeň, Zálešák – Miro Učeň, Hauser
Už skoro stabilná zostava ...

V ďaždivom počasí a na ťažkom blatistom teréne ihriska zvíťazilo mužstvo Domácich nad mužstvom Exilu v pomere 4 : 1, po polčase 2 : 0. Oba góly prvého polčasu strelil za Domácich Hauser. Po prestávke, počas ktorej bol povolený doping – alkohol - zvýšili Domáci vedenie na 4 : 0, gólmi Legenzu a Dornhofera. V závere zápasu zaznamenal čestný gól Exilu Jaro Sámel. O víťazovi stretnutia rozhodlo lepšie premienanie šancí hráčmi Domácich a najmä obranná hra Domácich, v ktorej dominovali Boris Gleso a Mandarín Máček. Po zápase nás čakala horúca termálna voda vo vnútornom bazéne kúpaliska Eva a niekoľko pív a fliaš sektu ... Takúto labuž a pohodu nám môže závidieť celý svet... Večera podávaná o 17.30 hod. bola už tradične na kúpalisku Eva vďaka p. Eliášovej a Paľovi Strelcovi kvalitne a chutne pripravená a naservírovaná... Po večeri panovala medzi účastníkmi dobrá nálada a pohoda. Keďže všetky svetové asociácie vyhlasovali ku koncu roku 2000 hráčov a osobnosti storočia i my sme vyhlásili na slávnostnej večeri hráča storočia v histórii Štefan Cup-u. Stal sa ním Miloš Fabián, ktorý je verejnosti v poslednom období známy predovšetkým z nohejbalových ihrísk, a to najmä za vernosť k našej peknej tradícii, nakoľko odohral už 40. ročníkov Štefan Cup-u. O 19.50 hod. prišla na rad chvíľka poézie, ktorú nepripravil nikto iný ako kapitán exilu Hurvo Vestenický. Aj túto chvíľku poézie narušil Dumi Hrmo nemiestnymi až vulgárnymi výrokmi na adresu Tonena Grňa, jedného z mála našich členov, ktorý hoci je pravý exulant, udržuje počas svojej letnej dovolenky život na kúpalisku Eva a chodí zo Švajčiarska pravidelne i na Štefanský futbal. Dumi pokazil týmto svojim správaním a výstupom nielen Tonenovi ale aj nám ostatným náladu... Posedenie však pokračovalo ďalej, hoci to už nebolo celkom ono, až do 23.00 hod. Niektorí zdatní a dobre trénovaní jednotlivci však ešte touto hodinou nekončili a tak sa premiestnili do dalších miestnych lokálov... Poprávka sa konala na druhý deň v Budvarke a U Andela a opäť do záverečnej... A tak možno záverom konštatovať, že 47. ročník Štefan Cup-u bol úspešný a hodný svojej tradície s množstvom nezabudnuteľných zážitkov...

48. ročník (rok 2001)
48. ročník (rok 2001)
Štedrým dňom sa začíňajú najkrajšie sviatky roka - Vianoce - ktoré sú pre kresťanov symbolom nového života a nádeje. Ak k sviatočnej atmosfére neodmysliteľne patrí vianočný stromček, tak k atmosfére druhého vianočného sviatku, zasväteného prvému mučeníkovi svätému Štefanovi, pre jednu malú skupinu ľudí – členov Štefan clubu – neodmysliteľne patrí Štefanský futbal, ktorý sa stal pre nich tradičným vianočným zvykom, trvalou súčasťou Vianoc a o jeho obľube svedčí i to, že dňa 26.12.2001 si zapísal do análov už svoj 48. ročník...

Povinná predzápasová schôdza, ktorá má svoj začiatok stanovený na 10.00 hod., sa koná ako už tradične v bufete kúpaliska Eva. Pre členov Štefan clubu je už od 9.45 hod. k predzápasovej schôdzi otvorený zimný vstup na kúpalisko Eva. Pred desiatou hodinou prichádzajú do bufetu prví účastníci Štefanského futbalu. Všetko najlepšie do nového roku si želajú pravidelní účastníci ale objavujú sa medzi nami i staronové tváre, keď medzi nás po dlhých 16. rokoch zavítal Peter Soukup, po 8. rokoch Maroš Švorc, po 7. Paľo Kočvara, po 6. Laco Babač, po 5. Ďuso Matula. Ale najväčší rozruch v miestnosti nastal a hviezdou dňa sa svojim príchodom po 10. rokoch jednoznačne stáva bývalá opora Liverpoolu v mestskej lige, mužstva Condors v aréne a československého školstva Jimi Kočvara, so svojimi dvoma synmi Ondrom a Maťom z USA. Po 6. rokoch sa medzi nami objavil aj Julo Manas alias Jeřábek, ale pretože sa nezúčastnil zápasu a nezaplatil ani členské, tento ročník sa mu do štatistiky neráta.
Prítomní členovia Štefan clubu medzi sebou debatujú a v miestnosti je kriku ako na školskom dvore alebo v tureckom bazáre... Je 10.30 hod. a tak začínam oficiálnu časť schôdze. Medzi prítomnými je v v bielom pracovnom oblečení i kúpeliar Boris Gleso, ktorý si utiekol z práce splniť svoju predzápasovú povinnosť, čo svedčí o jeho láske a vzťahu k Štefanskému futbalu. Po niekoľkých okríknutiach nastáva v miestnosti ticho. Pri čítaní zápisnice zo Štefanského futbalu hraného v roku 2000 je však na moje prekvapenie ticho absolútne. Vrava nastáva opäť po jej prečítaní, kedy sa ukončila i prezentácia do prezenčnej listiny a kedy začal Maťo Pollák vyberať povinný vklad. Hurvo svojim prísnym pohľadom po miestnosti hľadal svoje ovečky a začal ich zahánať do Exilového košiara a na papier postupne písal základnú zostavu. Horšie je to tento krát s Domácimi... Domácim chýbajú obaja kapitáni Slávo Švorc i Bakši Štefka a tak všetky starosti okolo základnej zostavy a hosťovaní hráčov Domácich zostávajú na mne. Je štvrť na dvanásť a je potrebné riešiť prvý problém dnešného dňa a to hráčska príslušnosť syna Čipiho Učňa - Petra. Hurvo vehementne zaňho bojoval, nakoľko si myslel, že Peter študuje vysokú školu riadne na dennom štúdiu, ale keď zistil, že školu navštevuje diaľkovo a tak prevažnú časť roku žije v Piešťanoch, čo mu potvrdil otec Miro ale aj sám Peter, hundrajúc chtiac nechtiac musel od svojho zámeru ustúpiť... V miestnosti je opäť kriku ako na trhu. Polovičke členov, ktorí ešte počúvali, som oznámil, že zápas sa odohrá o 14. hodine na ihrisku FO Banka, že šatne kúpaliska Eva budú cez „malú“ bránku sprístupnené od pol druhej a že slávnostná večera bude podaná o pol šiestej v miestnosti, kde sa uskutočnila i predzápasová schôdza. Po tomto sa prítomní rozišli domov k obedu a ja som ešte určil podľa prezenčnej listiny základnú zostavu Domácich. Vzhľadom na to, že aj my starneme a vyzliekanie nám trvá tak dlho ako obliekanie t.j. 15 + 15 minút (v minulosti sme boli v prípade potreby vyzlečení aj s babou za 5 sekúnd...) a k tomu treba prirátať 10 minút fačovanie a 15 minút cesty na bananské ihrisko, čestný výkop 48. ročníka Štefanského futbalu vykonali pod taktovkou rozhodcu Peťa Poláka (rozhodca Košinár v deň zápasu dostal vysoké horúčky a zápasu sa nemohol z tohto dôvodu zúčastniť) Bejbi Berlanský, Motelo Pontes, Gento Zálešák a Ziegler Soukup až o 14.32 hod.

14.33 – začal sa veľký zápas ...
14.34 – prvý luft Legenzu. Rozhodca z Exilu Peter Polák začal úradovať ... Hneď v prvej minúte odpískal faul proti D, ktorý určite nebol – komentátorom tohto zápasu do diktafónu, ako ste si mohli už hneď v úvode všimnúť je hráč Domácich – Gento Zálešák
14.38 – Exil sa dostal prvý raz za vlastnú polovicu ihriska
14.39 – hroznú pecku vypálil Hurvo – lopta však zastala pred bránou Domácich... V tej istej minúte Chalupka strieľa a prvý zákrok Šaňa v bráne Domácich. Ďalšia akcia Domácich – fantastický únik po ľavom krídle podnikol šuster kopýtko Božolé - po 22 m šprinte dobehol pred šestnásku Exilu, kde totálne vyčerpaný spadol na zem... Rozhodca z Exilu úraduje ďalej... Opäť podvod na Domácich. Čo mu brat povie to píska ... Prvá vážna šanca Domácich – zachraňoval Jaro Sámel, ktorý si však dal skoro vlastný gól ... Prvá šanca Exilu – Hurvo sa svojim typickým spôsobom predral cez hráčov Domácich, ale strelou trafil len bočnú sieť brány Domácich
14.45 – Mandarin nasadil čistý bodiček Hurvovi a na prekvapenie všetkých Polák opäť píska proti Domácim
14.46 – Hurvo fauloval ako brutálny Nikita – rozhodca samozrejme nič – viacerí neveríme, že by sa Božo ešte postavil na vlastné nohy...
14.48 – priamy kop Exilu z hranice 16-ky a po hlavičke Hurva lopta skončila pri žrdi Domácich. Prvé striedanie Domácich – odchádza Paľo Dornhofer a Legenza, prichádza Pišta Hauser a Džuso Gula. Strieda aj Exil – odchádza valstrítžurnál Jimi a nastupuje štátny tajomník ministerstva hospodárstva Peter Brňo ...
14.51 – začalo veľmi husto snežiť...
14.53 – prvá strela Domácich na bránu Exilu – Jožkovu Grňovu strelu Ríbezla v bráne Exilu bez problémov chytá
14.54 – Džusko jemným pohybom ľavej paže zlikvidoval Sifóna Cifru... Za 2-3 sekundy opäť, čo už ale rozhodca nevydržal a odpískal
14.56 – Sámel Jaro chytil na 16-ke loptu rukou – Domáci kopú priamy kop. Hrozne nebezpečná situácia pre Exil, no Pišta Hauser strieľa 1 m nad bránu ... Roman Berlanský mal vzápätí veľkú šancu, ale zabudol za sebou loptu... Ďalšia pekná strela Jožka Grňu na bránu Exilu – Ríbezla s prehľadom opäť chytá. Diváci skonštatovali, že štátnemu tajomníkovi sa hrá preto ľahko, lebo tu má svojich bodygardov ...
14.59 – Gól Exilu – Hurvo po nenápadnej akcii z ľavej strany dostal loptu na 16-ku a k ľavej žrdi strieľa prvý gól Exilu - Exil vedie 1 : 0. Ihneď po góle sa Hurvo ako správna hviezda pýta dolu z ihriska a posiela za seba náhradníka...
15.02 – strašná šanca Domácich – Palo Dornhofer nastrelil však v 16-ke súpera...
15.05 – druhý gól Exilu, za pomoci amerických imperialistov strieľa Lasko Drahovský – s Domácimi to vyzerá zle nedobre...
Zo striedačky Exilu je počuť : "Dobre je, už ich máme na pekáči !“, ale my Domáci hovoríme ešte nie je koniec... Šanca Domácich – Burdej prestrelil bránu
15.10 – Jasná jedenástka v prospech Domácich – všetci čakajú čo vyvedie rozhodca. Vyzerá to tak, že nedaj Bože odpískal 11-ku proti Exilu. Neveríme tomu až keď sa tá 11-ka uskutoční, lebo sú tam obrovské hádky... Háda sa Jaro Sámel, Laco Babač, Jano Chalupka a Maťo Pollák. Chcú prepichnúť loptu... Je tam veľká strkanica, exulanti hádžu sneh na vlastného rozhodcu.... Jasná inzultácia rozhodcu, Domáci môžu žiadať ukončenie zápasu a kontumáciu. Sú ale čestní a hovoria, že o výsledku sa má v duchu pravidiel ŠC rozhodnúť na ihrisku, nie za krčmovým stolom... Rozhodca nakoniec pod ťarchou dôkazov a svojho svedomia musel 11-ku odpískať... Ďalšia vadenica... a nakoniec definitívne rozhodnutie rozhodcu – jedenástka to nie je. Peter to vyriešil šalamúnsky – faul priznal ale vytiahol ho zo 16-ky von a tak sa kopal len priamy voľný kop .... Jožko Grňo má postavenú loptu – múr je od neho 3 m a 2 cm, no Jožko prestreľuje bránu...
15.15 – Jožko Grňo sa zbavil Maťa Polláka a krásnou strelou prekonal Ríbezlu v bráne Exilu – D : E 1 : 2.

Obecenstvo si vyžiadalo nezabudnuteľného hráča Estudiantes, ktorý do tajov futbalu zasvätil jednu celú generáciu futbalistov počnúc Dornhoferom, Oliverom Ladickým a končiac Jančom Verešom, spasiteľa Bóža Ondrášika –momentálne jediného šustra v Piešťanoch, ktorý nastupuje na posledné dve minúty prvého polčasu. Početná divácka kulisa kričí : "Božo na hrad !“

15.17 – Ribezla Pollák opäť skvele chytá Dornhoferovu strelu a prudká strela Petra Učňa zastala v hlbokom snehu 3 m pred bránou Exilu...
15.18 – Rozhodca končí prvý polčas za stavu 2 : 1 pre Exil ...

15.21 – SEČ – druhý polčas začína minútou ticha a obrovským tlakom Domácich
15.25 – Exil ešte nebol na polovici Domácich – Pišta Hauser z ľavej strany perfektnou strelou triafa tyčky Exilu
15.23 – opäť krásny zákrok Ríbezlu v bráne Exilu – Únik Jožka Grňa po krídle no Hauser opäť zahadzuje – Domáci hrozným spôsobom drvia Exil ...
15.25 – Exil ešte stále nebol za polkou – Šaňo v bráne Domácich je bez práce a totálne premrznutý. Čoraz viac sa ozýva z obecenstva pokrik : “Rozhodca je kúpený !“
15.30 – neodpískaná najjasnejšia ruka na svete a obrovský tlak Domácich pokračuje... gól Domácich – po centri Petra Učňa strelil gól Dušan Burdej – pre objasnenie zakladajúcim členom a členom budúcim – centroval Mirov Učňov syn a Tapiov synovec – zástupca nastupujúcej generácie... D : E stav 2 : 2
15.32 – Exil má prvú šancu dostať sa prvý krát v druhom polčase na polku Domácich – nakoľko zahráva výkop po góle .... Naša predpoveď sa splnila na 100% - Exil sa dostal asi 5 m na polku Domácich, ale trvalo to všetko asi 13 sekúnd a opäť sa valí lavína Domácich na bránu Exilu ...
15.36 – Exil sa dostal hlboko na polku Domácich – asi 15 m... po jednom z osobných súbojov o loptu Boris Gleso padá na zem ako podťatý – priaznivci Exilu z hľadiska kričia : "Šošon, čo si neobedoval ?“. Hrozný faul Hurva na doktora Pontesa, väčšinou prítomných to bolo kvalifikované ako pokus o vraždu ... Peťo Polák, hoci to znie neuveriteľne, zapískal faul ...
15.38 – Hurvov únik po krídle ale Šaňo loptu chytá ...
15.39 – Ríbezla Polák vyráža na tyč krásnu strelu Pištu Hausera. Jimi ani v tej Amerike nezabudol klamať – vymyslel si a vyhádal ruku. Exil kope priamy voľný kop zo vzdialenosti 72 m a 27 cm ... Huvo sa následne zmocnil lopty – unikol po krídle viacerým hráčom Domácich, ale na strelu mu nezostalo dostatok síl a tak s jeho slabou strelou nemal Šaňo problémy ... Exil akoby chcel zobrať taktovku zápasu do svojich rúk, ale ako ukázal ďalší vývoj zápasu, boli to len ich posledné kŕče...
15.43 – Jožko Grňo sa síce uvoľnil ale strieľa až k rohovému praporku. Miro Učeň na striedačke skonštatoval, že okrem jeho nôh sa všetko oteplilo... Pišta Hauser sa pekne prekľučkoval pred bránu Exilu, ale nakoniec to pokazil – stratil loptu ...Jožko Grňo odcentroval a Dušan Burdej dáva hlavou gól Domácich – ale opäť nastali hádky a rozhodca sa ide presvedčiť na bránkovú čiaru, či ju lopta prešla celým objemom – chvíľa napätia ... každý čaká na verdikt rozhodcu ... Tapio kričí z lavičky náhradníkov : "Poďte sem, je to predsa jasný gól !“. Ďalší podvod spáchaný na Domácich ... čistý gól rozhodca z Exilu opäť neuznal... Z hľadiska sa ozýva : "Chrapúni ... ! Keď je Boh spravodlivý toto sa musí na konci zápasu ukázať..."
15.49 – hráč Exilu mladý Jimi Kočvara odkopol loptu skoro až do teplého ramena ... nútená prestávka, lebo sa hľadá lopta ... "V bráne Exilu Pollák Laco, v obrane Exilu Pollák Maťo a rozhodca Polák Peťo – ako môže tento zápas skončiť ?“ – pýta sa Džuso Gula. Po krásnej akcii ľahkonohého 108 kg Mira Učňa, Dušan Burdej z voleja prekonáva Ribezlu a na veľké prekvapenie a počudovanie Domácich, rozhodca gól uznáva – stav zápasu 3 : 2 pre Domácich... Jeden z mála útokov Exilu – štátny tajomník Brnco na zlú prihrávku spoluhráča zareagoval slovami : "Kam do čerta prihrávaš, šak sme tu sami ?!“ a všetci pritom dobre vieme, že tu má bodygardov...
15.55 – práve prebieha súboj titanov – Jimiho s Božom. Peter Berlanský sa po samotnej akcii presadil voči brankárovi, ale na bránkovej čiare loptu odkopol do bezpečia jeden z hráčov Domácich ... Opäť sa lopty zmocnili Domáci ... publikum je vo vare a kričí :“Ježiš – Mária, Legenza daj tú loptu do ohňa, dorazte Exil !". Legenza kopol loptu presne tam kde nikto nebol ...
16.02 – najtvrdší strelec Domácich Boris Gleso – je samá kosť a koža – páli z trestného kopu, ale Ríbezla je opäť na mieste
16.05 – Roman Berlanský (Relov syn) zachováva tradíciu rodu Berlanských na Štefanskom futbale a strieľa gól, ktorý definitívne rozhodol o víťazovi dnešného stretnutia – stav 4 : 2 pre Domácich
16.06 – najväčšia šanca Exilu v druhom polčase po veľkej chybe Mandarína, ktorý malú domov Šaňovi kopol rovno na nohu hráča Exilu, ale Šaňo vrhnutím pod nohy loptu získal pod kontrolu ...

Zápas sa skončil – víťazom je mužstvo Domácich, ktoré porazilo Exil v pomere 4 : 2, najmä zásluhou hry a obrovského tlaku v druhom polčase... Exil nebol prvých 22 minút na polovičke Domácich...

Po tomto nasledovalo dlho očakávané a tak jedinečné kúpanie v 42°C teplej termálnej vode, napustenej do výšky asi jedného metra v hlbšej časti vnútorného bazéna kúpaliska Eva... Vyhrievanie kostí s pitím zaroseného piva a šampanského trvalo cca jednu hodinu... Zablokované stavce na chrbtici naprával a stuhnuté svalstvo na chrbáte záujemcom masíroval masér Americo alias Dušan Vatrt, ktorý sa okrem iného zúčastňuje v priebehu roka ako invalidný dôchodca na plaveckých súťažiach veteránov, kde dosahuje pozoruhodné a kvalitné výsledky... Na týchto súťažiach nás veľmi dobre a úspešne reprezentujú aj Hurvo Vestenický a Motelo Pontes ... Plánovaná večera nezačala o pol šiestej ako bola naplánovaná, ale o trištvrte na šesť, lebo niektorým sa z horúceho bazéna nechcelo a niektorí hráči museli ešte pred večerou stihnúť jedno – dve pivká v Budvarke. Keď sme sa dobre najedli, začali sme debatovať nie o budúcom ročníku, ale o organizácii 50. – jubilejného ročníka v roku 2003... Tapio Učeň navrhol vydať k tomuto peknému jubileu knihu a zábavu urobiť na vyššej spoločenskej úrovni ako slávnostný banket resp. ako slávnostnú párty. Ale hráči Exilu, ktorým sa v posledných ročníkoch nedarí Domácich poraziť, nemali náladu oslavovať najväčšie sviatky roka, ani na stretnutie s priateľmi, ba zabudli i na hlavnú myšlienku Štefanského futbalu ako i na atmosféru Vianoc a vôbec ešte nepomýšľali na prípravu jubilejného ročníka, ale začali prostredníctvom svojho kapitána Hurva Vestenického narúšať pokojnú atmosféru Vianoc v srdciach Domácich ... Vyvrcholením ich demokratického správania bolo podanie nasledovného protestu :

1. Peter Učeň je študent v Bratislave a tak mal hrať za Exil
2. Dušan Burdej mal byť čakateľ, ale je aj sporný, lebo robí v zahraničí v Bolzáne
3. Mnohí Domáci hráči prišli na schôdzu neskoro a neplatili dvojnásobný vklad
4. Domáci svojim plačlivým správaním deformovali organizáciu hry Exilu

Tento protest podpísalo jedenásť hráčov Exilu ...

K jednotlivým bodom protestu som sa podrobne, jasne a v duchu prijatých a platných pravidiel ŠF vyjadril. Pre ozrejmenie Vám to stručne zrekapitulujem :

• K bodu 1.) Peter Učeň je síce študent, ale študuje diaľkovo a do školy dochádza len jeden krát za týždeň a aj celé prázdniny je v Piešťanoch, kde je aj zamestnaný vo firme Slovtel a kde každý deň nastupuje do práce, čo znamená, že prevažnú väčšinu roka strávi v Piešťanoch
• K bodu 2.) Dušan Burdej mal právo nastúpiť, lebo funkcia čakateľ sa z titulu nedostatku hráčov Exilu v minulých ročníkoch zrušila a hráči ihneď po účasti na predzápasovej schôdzi a po prijatí za člena plénom schôdze, majú nárok nastúpiť k poobednajšiemu zápasu. V minulosti to využili viacerí hráči, v roku 1999 Pepo Novotný nastúpil takto za Exil, v minulom roku Tomáš Habánik, ktorý sa stal ako hokejista ihneď oporou takisto Exilu. A čo sa týka Dušana Burdeja a jeho mesačného pobytu v Bolzáne, kde bol na „slovenskej dovolenke“ oberať jablká, k tomu niet absolútne čo dodať ...
• K bodu 3.) O tom, že niekto prišiel na schôdzu z Domácich neskoro neviem a pokiaľ tak aj bolo, pokladníkom je hráč Exilu Maťo Pollák a ten si mal plniť svoje povinnosti a oznámiť to na predzápasovej schôdzi mne ako predsedajúcemu schôdze a požadovať takto od oneskorencov zaplatenie dvojnásobného vkladu ...
• K bodu 4.) Tu ozaj už nemám čo povedať, lebo v posledných ročníkoch "vyplakával“ len Exil a Domáci vždy súhlasili s úpravou pravidiel ŠF tak, aby boli spokojní hráči Exilu a ktoré sa v poslednom období upravujú len v prospech Exilu.... Napr. pravidlo, že keď hráčov Exilu nebude 15 pripravených a schopných nastúpiť k zápasu (nerátajúc nehrajúcich hráčov Exilu, ktorí vykonajú len čestný výkop), doplnia ho do tohto počtu najmladší hráči Domácich, je každému zrejmé, že mladí hráči sú najbehavejší a do budúcna si svojimi štartami za Exil získajú titul "večný" práve za Exil, hoci teoreticky nemuseli opustiť Piešťany. Domáci hráči pritom prirodzene starnú ...

Samozrejme debata a vysvetľovanie okolo protestu bolo dlhšie ale v princípe som svoje konanie zdôvodnil vyššie uvedenými argumentami. Keď ani po tomto vysvetlení útoky zo strany Exilu na adresu Domácich a na moju neprestávali, môžem povedať, že som tomu vôbec od počiatku nerozumel a cítil som sa v danej chvíli veľmi zle a pred Jimiho synmi, Hurvovou dcérou, ktorí boli medzi nami po prvý krát ale aj pred Marošom Švorcom a ostatnými veľmi trápne a vôbec netuším čo si o nás myslia oni... Musím ďalej poznamenať, že v čase, keď sme už po iné roky spievali a bavili sa, sme sa stále nezmyselne hádali... Nálada u väčšiny Domácich klesla po týchto zvadách na bod mrazu ... Aby som tomu urobil koniec, dal som o proteste hlasovať s pripomienkou, že ak čo len jeden hlas bude po mojich argumentoch za prijatie protestu, odstupujem skoro po 20. rokoch z funkcie predsedu ŠC a stávam sa radovým členom. Hráči Exilu hlasovaním potvrdili svoj nemenný postoj k protestu a trvali na kontumácii výsledku v prospech Exilu. Domáci nevidiac logiku v proteste celé hlasovanie z princípu odsabotovali. Keby boli hlasovali, samozrejme Exil väčšinou prehlasujú ale stáli za mojim vyjadrením.

Po tomto hlasovaní som vstal, poďakoval sa prítomným za niekoľkoročnú dôveru vo funkcii predsedu, vzdal som sa funkcie predsedu a ponechal ďalší osud 48.ročníka a ďalších ročníkov v rukách hráčov Exilu... Po tomto akte však okamžite vznikli štyri menšie skupiny. Prvú, najmenšiu, tvorili členovia, ktorí trvali na kontumácii, druhú skupinu tvorili členovia, ktorým bolo jedno ako to dopadne, tretiu a najväčšiu tvorili tí, ktorí tvrdili : "Dobre si urobil, že si sa vzdal, vykašli sa na nich, nech si to robia sami !“ a štvrtú skupinu Exulantov, najmä Miloš Fabián, Ďuso Matula, Jimi Kočvara, Toneno Grňa, Peter Brňo a niektorí ďalší, ktorí ma už oblečeného v kabáte na chodbe prehovárali, aby som zostal s argumentáciou, že od roku 1984, čo som prevzal funkciu predsedu Štefan clubu, som to robil dobre a pre Štefanský futbal od tejto doby aj veľa dobrého urobil... Po dlhých rozhovoch, ktoré som absolvoval v kabáte na chodbe vnútorného bazéna, som sa vrátil späť do bufetu, čo sa stretlo s priaznivým ohlasom väčšiny prítomných a mohutným potleskom a skandovaním : “Šaňo, Šaňo alebo Šaňo na hrad, Šaňo na hrad ..!!“. Neviem však čo by som tam medzi tými bolševikmi na hrade robil... Aký je osud 48.ročníka Štefan Cup-u však skutočne neviem, viem len jedno, že na ihrisku vyhrali Domáci regulárne 4 : 2.

Posedenie v bufete na kúpalisku Eva trvalo cca do 23. hodiny a hoci sa osadenstvo bavilo a spievalo, napätie ktoré vyvolalo podanie protestu a s tým spojené ďalšie dôsledky, jednoznačne narušilo pokojnú atmosféru Vianoc a 48. ročníka Štefanského futbalu...

Vedzme, že zo všetkých ľudských schopností je najdôležitejšia schopnosť hovoriť. A preto sa dobre nauč umeniu reči a zvykni si, aby tvoj jazyk vždy hovoril len to, čo skutočne chceš povedať, pretože sa vraví : “Lepšie slová, viac priateľov. Aj keď budeš majstrom reči, usiluj sa zakaždým hovoriť slová, ktoré by boli namieste, ak totiž povieš niečo krásne, ale nevhodné, bude to škaredé... Pred zbytočnými slovami daj prednosť mlčaniu, pretože slovo bez úžitku je len na škodu. Múdri prirovnávajú slovo k vínu, ktoré dokáže vyvolať ako lahodné opojenie, tak aj hanebnú opilosť ...“

A celkom na záver len dva výroky slávnych :

• Človek má dve uši a len jeden jazyk. Mal by teda dvakrát toľko počúvať ako hovoriť.
• Keď niekto chce vykonať niečo dobré, nesmie čakať, že ľudia mu odstránia z cesty všetky balvany, ale naopak, že mu dajaké do cesty prikotúľajú.

Toto je záver mojej zápisnice zo 48. ročníka Štefan Cup-u, svoj záver ako i výsledok nech si urobí každý sám... Nezabúdaj ale, že Vianoce sú aj o odpúšťaní ...

49. ročník (rok 2002)
49. ročník (rok 2002)

Štefan cup 2002– základné faktografické údaje :

Ihrisko :XXXXXFC Havran Banka
Rozhodca :XXXMiloš Košinár
Počasie :XXXX - 6,5 °C, hracia plocha pokrytá 10 cm vrstvou snehu, drsný – do kostí zachádzajúci vietor
Výsledok :XXX 4 : 3 (4 : 0)
Góly :XXXXXXD – Pišta Hauser, Roman Berlanský Jožko Grňo a Palo Dornhofer
XXXXXXXXXE – Jaro Sámel, Peter Brňo (je to jeho prvý gól na Štef. futbale) a Peter Učeň

Základná zostava EXILU :
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxLaco Pollák

xxxxxxxxxxMaťo PollákxxxxxxxxxPeťo PolákxxxxxxxxxxxxJaro SámelxxxxxxxxxxxxDodo Cifra

xxxxxxxxxxxxxxxTony GrňaxxxxxJano ChalupkaxxxxxxxxIgor VestenickýxxxxxxPeter Brňo

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxDušan VatrtxxxxxxxxxxxxMiloš Fabián

Náhradníci hrajúci :
Rudo Bačík ml., Peter Berlanský, Laco Babač, Miro Grňa, Petr Učeň, Tomino Habánik, Andrej Štefka, Vlado Škarka ml., Viktor Vjatrák, Tony Hoevenaars a Fero Štanc.

Základná zostava DOMÁCICH :
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxŠaňo Benedikovič

xxxxxxxxxxBoris BaranovičxxxxxxxxxLaco MáčekxxxxxxxxxxxxBoris GlesoxxxxxxxxxxxxĎžuso Gula

xxxxxxxxxxxxxxxDušan LegenzaxxxxxJožko GrnoxxxxxxxxPalo UčenxxxxxxPišta Hauser

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxMiro UčenxxxxxxxxxxxxPalo Dornhofer

Náhradníci hrajúci :
Roman Berlanský, Boris Ondrášik, Pišta Duga, Dušan Burdej, Ján Galo, Ján Baranovič a Maroš Sámel
Nehrajúci Domáci :
Peter Pontes, Janko Tomko, Gento Zálešák, Saly Pontes a Slávo Švorc

Medzi divákmi boli i ďalší naši členovia ako Jano Babič, Bejbi Berlanský, Relo Berlanský, Bakši Štefka, Laco Šiška ako i naši najvernejší fandovia ako Mira Poláková s rodinou, Magda Kalnická – Habániková s manželom, Ferko Smolka, Mário Janiska a pod.

Štefan Cup 2002 - zápisnica

Vianoce sú predovšetkým sviatkami radosti a pokoja. Je to i čas na hodnotenie práve končiaceho sa roka. K desaťročnici štátnej existencie obdaroval osud Slovensko štedrými nádielkami. Po novembrovej pozvánke do NATO prišla decembrová do EÚ. V zrkadle desiatich rokov sú obe pozvánky z Prahy a Kodane nesporne obrovským úspechom. Bol to rok, v ktorom s vonkajšou integráciou prišla vnútorná prázdnota ...
Bol to i rok parlamentných a komunálnych volieb. V komunálnych voľbách na funkciu primátora Piešťan neúspešne kandidoval náš člen Čugino Grék (zo štrnásť kandidátov vyhral nezávislý kandidát Remo Cicutto) a na funkciu poslanca v mestskom zastupiteľstve kandidovali neúspešne Jano Chalupka a Jaro Sámel.
Druhý sviatok vianočný - sviatok sv. Štefana - je však pre jednu skvelú partiu priateľov i dňom neodlučne spojeným s konaním Štefanského futbalu. Sv. Štefana je deň, kde sa stretnú a strávia spolu niekoľko krásnych chvíľ minimálne tri generácie ľudí, ktorých spája priateľstvo, láska k športu, túžba opäť spoločne prežiť jeden nezabudnuteľný deň ...
I 26.12.2002 to nie je inak. Hoci nám výstavba golfového ihriska za Evou zabránila odohrať zopár predštefanských „golfov“ o to viac sme trénovali v miestnych pivárňach. Pišta Sýkora prezradil na svojho švagra Doda Cifru, že Dodo má vypracovaný individuálny tréningový plán priamo trénerom MU Fergusonom a že podľa neho sa poctivo pripravuje na 49. ročník ŠC. Týždeň pred sviatkami sa objavil i Futro Bačík zo SRN, ktorý sa bez mučenia priznal, že tiež je v plnom tréningu a že D tento rok dostanú poriadnu nádielku. Operáciu v apríli podstúpil stabilný účastník ŠC Dušan Vatrt a mozgová príhoda na lôžko pripútala vo veľmi zlom zdravotnom stave Dumiho Hrma...
Tesne pred schôdzou na kúpalisku Eva sme sa „Pod Edenom„ stretli Toneno Grňa so synom, Tapio Učen a Dušan Burdej. Všetci sme boli plný očakávania a to najmä na to, kto posilní mužstvo Exilu z pravých Exulantov ...
Schôdza v reštaurácii kúpaliska Eva sa už tradične začína o 10:30 hodine, ale pre účastníkov Štefan cupu je zimný vchod na kúpalisko otvorený už od 09.45 hod., kedy i prichádzajú prví účastníci. Nasledujú zvítania, objatia a samozrejme i prvé debatné krúžky. O 10.30 hod. zahajuje Šaňo Benedikovič oficiálne predzápasovú schôdzu 49.roč. ŠC. Hurvo Vestenický ako kapitán Exilu si pohľadom po miestnosti zaháňa do svojho košiara svoje „ovečky“. Predseda ŠC všetkých prítomných oboznámil so zápisnicou z posledného ročníka ako i so štatistickými údajmi za posledných 48. ročníkov. Po tomto akte, ktorí si prítomní členovia so záujmom vypočuli, nastala v miestnosti vrava ako na trhu. Mnohí si obzerali nové neznáme tváre a zisťovali kto je to a za koho nastúpia. Medzi nás priviedol po prvý krát svojho syna Maroša Dodo Sámel, Peťo Polák priviedol svojho nádejného zaťa Tonyho Hoevenaarsa z Holandska, Dušan Legenza priviedol nádejného manžela svojej netere Viktora Vjatráka z Prahy. Medzi nás po prvý krát zavítal i zať dlhoročnej opory v bráne Domácich Paľa Vrábla Fero Štanc zo Švajčiarska. Na otázku kapitána E Hurva Vestenického, kto nemôže z Exulantov dnes z nejakých príčin hrať, Dušan Vatrt bez váhania odpovedal : „Ja môžem hrať, ale nemôžem behať !“, čo rozosmialo celú miestnosť. O 11.10 sa pred vstupom do reštaurácie objavili syn Bakšiho Štefku Andrej ako i vnuk Dr. Škarku a zároveň syn Vlada Škarku tiež Vlado – obaja súčastní vodnopóloví hráči Piešťan. Vzhľadom na to, že sa dostavili na predzápasovú schôdzu po jej oficiálnom zahájení, muselo sa o ich prijatí za členov ŠC verejne hlasovať. V hlasovaní boli ako za bývalej éry na straníckych schôdzach jednohlasne prijatí za nových členov ŠC s možnosťou nastúpiť k dnešnému stretnutiu za Exil. O 11.30 hod. zvoláva Hurvo bojovú poradu Exilu. Následne po plodnej diskusii a rôznych debatách oznámil predseda ŠC, že 49.roč. ŠC sa odohrá na ihrisku v obci Banka a zahajovací výkop je stanovený na 14.00. hodinu. Malá bránka kúpaliska Eva bude otvorená ako i šatňa kúpaliska Eva nám bude k dispozícii od 13.30 hod. Po tomto sme sa rozišli domov k obedu ...
Predzápasová nálada v staručkej šatni kúpaliska Eva je výborná, bojová a plná očakávania ... Niektorí hráči sa zahrievajú a zaháňajú nervozitu glgom – dvoma - dobrej pálenky ...

26.12.2003 14.00 hod., ihrisko OTJ Banka, mínus 6,5 °C, 10 cm snehu, zima ako v Rusku, rozhodca Miloš Košinár.

1 min. – Legenza centruje z pravej strany, ale rozhodca Miloš Košinár prezývaný „Koško“ sa už hneď prejavuje a odpískal neuveriteľný ofsajd proti DOMÁCIM (ďalej D)
2 min. – Mandarin (Laco Máček) kopol Tonena Grna. Toneno je grogy ..., rozcvičuje sa, robí strečing, znamená to, že žije
6 min. – EXIL (ďalej E) podnikol vynikajúci útok, ale dostal sa asi 3 m za polku
7 min. – faul Jara Sámela na svojho švagra Drndu Dornhoffera, ktorý odchádza striedať a nahrádza ho Bari Baranovič mladší
10 min. – opäť striedanie v mužstve D – odchádza Tapio Učen a prichádza šuster kopýtko Božolé Ondrášik. Je tak nervózny, že rozlišovačku si dáva na nohy. Prvý kontakt Boža s loptou sme nezaznamenali, lebo sa uhol prihrávke od spoluhráča
11 min. – E sa frontálne vrhol do útoku a musíme poznamenať že úspešne, lebo sa dostal až pre šestnásku D, kde však boli odzbrojení
12 min. – E strieda – na ihrisko sa dostáva „rakúšan“ Laco Babač, jeho nasadenie je obrovské ...
13 min. – Mladý Bari uniká po ľavom krídle, centruje do pokutového územia E, ale Laco Babač v poslednej chvíli hlavou loptu poslal do bezpečia
15 min. – hrozná mela v 16-ke E, lopta sa odráža od hráča k hráčovi, do šance sa dostáva šuster kopýtko – striela na bránu E, ale Laco Pollák – zvaný Ríbezla bez problémov loptu chytá. Exulatov vyzýva k väčšiemu nasadeniu štátny tajomník Brco Brňo slovami :“Všetci biely do boja, všetci biely pome na nich !“Na ihrisku nastáva neprehľadná situácia, bielych je na ňom 18 a s nimi aj Futro Bačík s pólistickou čiapkou ... nikto nevie kto hrá a čo hrá ... Exil je po veľkom tlaku D totálne dezorientovaný
19 min. – Božov prienik po pravom krídle, závar v 16-ke E, no nakoniec sa lopty zmocnili lopty exulanti a loptu zo 16-ky odkopli aspoň na chvíľu do bezpečia
20 min. – rýchly protiútok E – mladý Čipi Učen (Mirov syn) útočí, hra sa vyrovnáva, útoky sa striedajú na jednej i druhej strane. Zvrat v stretnutí do stretnutia priniesli mladí junci z E. D sa ich ale neboja. Loptu prevzal „mladík“ z mužstva D Adam Galo, ktorý čaŕuje s loptou, s ktorou sa dostal až na polovicu E. Jožo Grňo centruje do 16-ky, lopta sa odráža od jedného z hráčov E do vlastnej brány, ale Ribezla v bráne E zázračne chytá ... Opäť narastá tlak D, Hurvo Vestenický - kapitán E povzbudzuje svojich hráčov. Exulanti sa dostávajú pred bránu D len sporadicky a tak Šaňo Benedikovič v bráne D je totálne premrznutý – z brady mu vytŕčajú cencúle ...
25 min. – Pišta Hauser využil zaváhanie Ribizlu v bráne E a strelou z dobrých 30 m dáva prvý gól D. E – D 0 : 1. Po strelení gólu odchádza na striedačku a odmieta „doping“ v podobe whisky, údajne preto, že berie penicilín ...
33 min. – prvá strela na bránu D, ale Šaňo s prehľadom a bez problémov loptu chytá
34 min. – mladý Škvarka opäť vystrelil na bránu D, ale výborný zákrok Šaňa zabránil E streliť gól. Opäť nejaký exulantský diabol strieľa na bránu D, ale Šaňo musí opäť vytiahnuť jeden zo svojich zázračných zákrokov
35 min. – Božo mení svoje postavenie na hracej ploche ako holandskí futbalisti, hrá totálny futbal – totálne zle ... Nasleduje prvý roh E. Po obdržanom góle Exil neuveriteľne ožil a posledných 5 minút sa stále hrá pred 16-kou D. Hurvo kričí : “Pome von celá jedenástka, vystiedajme celú 11-ku. Ale Exilu je boja schopných už iba 14, aj z tých štyria odmietajú hrať pre zranenie (alebo lenovisť ?). Striedajú aj D, odchádza mladý Bari a útok domácich prichádza posilniť Miro Učen. Hurvo vymýšľa na domácich rôzne záľudnosti a to napr. že ohlásil striedanie ale na ihrisku ostali všetci pôvodný hráči ale i tí čo striedali a tak je na ihrisku nespočetne veľa exulantov ... V radoch E vládne totálny chaos, určite je na ihrisku viac ako 11 exulantov. Pravda je pravdou, že E vyvíja veľký tlak na bránu D. Majú tam samých mladých juncov ako Hurva, Chalupku, Maťa Poláka a to sme vymenovali len tých najmladších. Hurvo sa rozhodol mužstvo ešte viac omladiť a tak dal pokyn na striedanie a na hraciu plochu nastúpil Sifon Cifra.
37 min. – priamy voľný kop z hranice 16-ky proti D. Pripravený Sámel, Chalupka ale nevedia sa dohodnúť ktorý signál zahrať (naposledy signály trénovali pred 12 rokmi z čoho vyplýva, že nie že sa nevedia dohodnúť ktorý signál zahrať, ale nemôžu si na žiadny signál spomenúť ...). Všetci okolo nich stojaci sú už od zimy premrznutí
a domáci v múre už odpadávajú ako cencúle po oteplení ... Konečne sa niečo deje, rozbieha sa Jaro Sámel, triafa múr a odrazenú loptu strieľa Hurvo tesne vedľa brány domácich. Opät akcia Exilu. Peter Berlanský však asi zabudol, že hrá za E, lebo ideálne prihral D a založil im gólovú akciu. Lopta sa po prihrávke od mladého Bejbina dostala k Mandarinovi ten nezištne prihral Romanovi Berlanskému a ten sám po 50 metrovom šprinte prekonal Ribezlu v bráne E. Stav E – D 0 : 2.Bol to klasický rýchly protiútok na ktorý z E nikto nestačil ani zareagovať. Možno by potrebovali nejaký taxik alebo ratrak, čo by ich previezol zo 16-ky D-ich, pred vlastnú 16-ku. Hurvo je z toho úplne nešťastný a bezmocne rozhadzuje rukami. Tlak Exilu ktorý trval nejakých 5 – 6 minút sa tak skončil gólom v ich sieti a tým pádom ako keby uťal, opäť sa hrá na polovici Exilu. D začínajú hrať ťukes a la Brazília. Sem tam to niekto preruší ako napr. Jaro Sámel keď sa pokúsil svojim zákrokom uspať Čipiho Učna na večné časy. Za takýto zákrok sa nedáva červená karta ale rovno 25 rokov nepodmienečne bez možnosti prepustenia. Čipi ktorý sa z tohto zákroku dlho spamätával, len neveriacky krúti hlavou. Hurvo ho povzbudil slovami : „Hraj šak si živý !“. Dlhé ticho na komentátorskom stanovišti, nakoľko bol pokus o výmenu komentátorov ale Sali Pontes sa vyhovoril slovami : “Ako môžem robiť komentátora keď nepoznám všetkých hráčov ?“. A tak sa opäť ujal slova hráč D podľa komentátorov z radov E neobjektívny Gento Zálešák. Možno neobjektívny ale určite jediný ochotný túto ťažkú a zodpovednú prácu vykonávať.
40 min. – 11 – ka proti D. Dlhá úprava terénu exulantami. Loptu si postavil Čipi Učen mladší ale Šaňo fantastickým zákrokom vystihol smer strely a 11-ku zneškodnil. Nedáš dostaneš. Hneď z rýchleho protiútoku, ktorý založil exulant Jaro Sámel, keď nezištne pred vlasatným brankárom prihral Jožkovi Grňovi, ktorý nezaváhal a bez poďakovania za prihrávku dáva tretí gól D. Stav stretnutia E : D 0 : 3 a zdá sa, že o víťazovi stretnutia je rozhodnuté. Exil je totálne v koncoch, absolútne dezorganizovaný. Plačú na striedačke – od sĺz je tam už zamrznuté veľké jazero. Exil sa pokúša o nemožné a opäť sa vracia na ihrisko legenda štefanského futbalu Miloš Fabián, ktorý má 66 rokov a 240 dní. Pri dohadovaní sa o jeho veku tak medzi početným obecenstvom niekto utrúsil poznámku: “Len o niečo menej ako má číslo na drese a tam má číslo 159 !“. Je to asi posledná tajná zbraň kapitána E Hurva. Ale mýlili sme sa, lebo ešte jeden tromf Hurvo vytiahol. Posiela SMS-ku Janovi Babičovi Bubenkovi, ktorý sa pred štyrmi rokmi rozhodol hrať a išiel si domov pre kopačky, ale od vtedy ho nikto nepočul, nevidel ani nenašiel. Opäť krásny útok E, Fabián s Chalupkom štrikovali pred 16-ou domácich dostali sa do šance, ale Šano je na svojom mieste. Hned na to protiútok D, ktorých zastavuje vymyslený ofsajd. Rozhodca „Koško“ sa už na to utrpenie E nemohol pozerať a tak zastavil D v rozlete. Diváci na neho kričia :“Kam kukáš ty truľo ?! Absolútne žiadny ofsajd nebol ! Aj svätý Vendelínklo na Banke sa tomu čuduje !“.
43 min. - Palo Dornhofer v súboji o loptu s Jarom Sámel na polovici ihriska je úspešnejší, sám sa rúti na bránu E, švagor Sámel ho nestíha a je z toho štvrtý gól Domácich. Stav E - D 0 : 4.
V tomto momente skončila páska na diktafóne ale neobjektívny komentátor domácich Gento si to nevšimol alebo v predtuche zlého tušenia z druhého polčasu celý druhý polčas komentoval do prázdna. Fakt je ten, že Exil nastúpil do druhého plčasu ako vymenený a Domácich nepustil vôbec na svoju polovicu.
Prvý gól Exilu - Futro prudko z 20 m vystrelil, Šaňo loptu vyráža ale Jaro Sámel dorazil loptu do brány. Stav E : D 1 : 4.
Druhý gól E padol po aute z ľavej strany. Sifon si vymenil loptu s Chalupkom, poslal do predu Petra Učna ml. a jeho pekný center dorazil štátny tajomník Brnco za chrbát bezmocného Šaňa v bráne D. Stav E : D 2 : 4. Zo svojho prvého gólu na Štefanskom futbale mal Brnco obrovskú radosť a tak všetkým okolo seba sľúbil rôzne licencie a dobré zamestnanie na ministerstve hospodárstva. Druhý gól ešte viac vyburcoval Exil a D nevedeli kde im hlava stojí až vyrobili druhú jedenástku v zápase, ktorú najprv Peter Polák premenil ale rozhodca kúpený od D ju dal opakovať údajne pre nedanie pokynu na zahratie. Druhú penaltu odkrokoval brankár D Šaňo, čo je v histórii profesionálneho futbalu neslýchané a unikát. Pri krokovaní tak Šaňo naťahoval kroky, až si natiahol triesla. Jedenástka sa tak kopala z asi 13-14 m, ale Peter Polák ju nádherne kopol - no nad bránu D. Exil to však nezlomilo a ten pokračoval v zúfalom tlaku.
85 min. päť minút pred koncom vhadzoval aut Chalupka na Petra Učňa ten si loptu posunul pred 16-ku D a krásnou strelou pod brvno nedal Šaňovi, ktorý sa snažil končekami prstov loptu vytlačiť nad bránu, žiadnu šancu. Stav E : D 3 : 4.
Ostávali ešte 3 min. do konca stretnutia, Exil mal obrovskú šancu na vyrovnanie, ale všetci Domáci aj s náhradníkmi a fanúškami stáli v bráne a bránili víťazstvo. Profesionálny rozhodca Košinár za absolútneho chaosu v 16-ke D, kde sa tiesnilo okolo 70 ľudí ukončil zápas, v ktorom Domáci pokorili tesným výsledkom jedno z najlepších futbalových mužstiev na svete, mužstvo Exilu v pomere 3 : 4. Prvý polčas komentoval hráč D Gento Zálešák, druhý polčas zo svojej pamäte okomentoval hráč Exilu Jano Chalupka.

Vo vnútornom bazéne kúpaliska Eva nás po stretnutí čakala 40 °C termálna voda, niekoľko fliaš šampanského a dve bedničky piva. Polouvarený sme sa presunuli na slávnostnú večeru do reštaurácie kúpaliska EVA, ktorá bola naplánovaná na 17.30 hod. ...

17.37 hod. – všetci čakáme pri vkusne upravených stoloch s prípitkom len na Hurva – z pléna sa ozýva : „Asi si v šatni fénuje vlasy, preto mu to tak dlho trvá !“
17.42 hod. Hurvo prichádza - na vyčítavé pohľady prítomných reaguje slovami : „Veď je len pár minút po pól šéstej, čo ste nervózny !?“
Kapitán Exilu Hurvo Vestenický zdvíha času – gratuluje kapitánovi Domácich Paľovi Učňovi k vítazstvu a zároveň zahájil slávnostnú večeru. V krátkom príhovore Hurvo zhodnotil zápas nasledovne : „Domáci boli kopavejší, Exil futbalovejší.“ Po protestoch hráčov Domácich Hurvo svoje tvrdenie vysvetlil nasledovne : „ Domáci do čoho kopli, to bol gól v sieti Exilu.!“ Po kvalitnom jedle sa rozprúdila zábava, ktorá však nemala tú správnu atmosféru ako v minulých rokoch... Časť hráčov obsadila barový pult a pokračovala v boji – nie však už so súperom o loptu – ale s alkoholom. Časť sa pridala k Hurvovi, ktorý opäť nesklamal a na známe ľudové melódie zložil niekoľko textov so štefanskou tématikou. O 19.00 hod. už prítomní v plnej paráde spievali Hurvove pesničky ... Okolo 20.00 hod. sa medzi prítomnými začala debata o nasledovnom – jubilejnom 50. ročníku Štefan cupu. Po plodnej debate boli okrem iného prijaté najmä tieto závery :

• jubilejný 50. ročník by mal mať dôstojnú úroveň a malo by sa ho zúčastniť čo najviac členov najmä zo zahraničia (mladí exulanti prešustrovali náskok Exilu, ktorí im praví exulanti pred emigráciu vytvorili, treba opäť posilniť Exil ...)
• bol zvolený prípravný výbor na prípravu jubilejného ročníka v zložení : Miloš Fabián, Peter Polák, Maťo Polák, Palo Učeň, Dodo Cifra, Jano Chalupka a Šaňo Benedikovič
• prípravný výbor založí v banke účet na zasielanie účastníckeho poplatku
• účastnícky poplatok bol odsúhlasený vo výške 800,- Sk
• Jaro Sámel prisľúbil k slávnostnej večeri dve malé prasiatka
• Fero Štanc prisľúbil vytvorenie Web stránky Štefan cupu - www. stefan-cup.sk

Po prijatí vyšeuvedených záverov, debata medzi prítomnými pokračovala na rôzne témy ... Exil hľadal príčiny prehry a po dôkladnej analýze zistili, že prehru zapríčinili Miloš Fabián s Viktorom Vjatrákom, nakoľko nastúpili v palubovkách, čo je pri tak dôležitom futbalovom stretnutí vrcholne nezodpovedné, nakoľko nemali v obuvi bez štuplov potrebnú stabilitu a tak Domáci prichádzali ľahko k loptám, ktoré mali skončiť v bráne Domácich ... Dodo Cifra prisahal, že v jubilejnom ročníku, keď sa mu nepodarí dať gól Domácim, tak si dá vlastný gól, aby sa dostal do streleckých tabuliek, nakoľko za 28 ročníkov ešte nestrelil žiaden gól ... Paľo Učeň prisľúbil, že o Štefan Cupe vydá knihu ... Mnohí prítomní uzatvárali medzi sebou stávky o tom, či stály neplatič štartovného Bejbi Berlanský - zaplatí štartovné. Väčšinou tipujúcich tipovala že nezaplatí ani pri jubilejnom 50. ročníku ... Medzi tým niektorí účastníci odchádzali domov (zanedbateľné množstvo) a väčšia časť pokračovala v spanilej nočnej jazde po miestnych Pub-och ( Indians, Irish, Béčko, Budvarka, Pipo ...) tešiac sa na na jubilejný ročník Štefan cupu ...

50. ročník (rok 2003)
50. ročník (rok 2003)

Druhý sviatok vianočný, známy aj ako deň svätého Štefana, prvého mučeníka i deň sviatku nositeľov tohto mena, vítala kedysi na dedine s radosťou najmä mládež. Chlapci a dievčatá sa od rána pripravovali na večernú Štefanskú zábavu, ktorá na starej dedine patrila doslova k "udalosti roka" a stretávali sa na nej mladí ľudia z celého okolia.

Druhý sviatok vianočný je udalosťou roka aj v Piešťanoch. Nečakajú naň však len mladí ľudia z titulu konania štefanských diskoték v miestnych puboch ale hlavne členovia Štefan clubu, ktorí s neopakovateľnou pravidelnosťou hrávajú v tento deň Štefanský futbal o Štefan Cup a pre nich je to tiež udalosť roka, na ktorej sa stretávajú priatelia nie z celého okolia ale celého sveta. Nebolo to tomu inak ani 26.12.2003, kedy sa konal jubilejný 50. ročník tohto významného športovo-spoločenského podujatia.

Príprava na tento jubilejný ročník začala prakticky už na slávnostnej večeri 49. ročníka, kde sme sa dohodli aký priebeh by mal mať jubilejný ročník a určil sa prípravný výbor. Prípravný výbor v zložení Miloš Fabián, Peter Polák, Palo Učeň, Dodo Cifra, Jano Chalupka a Šaňo Benedikovič sme sa prvý krát stretli 8.júla 2003 "Pod Edenom“. Odvtedy sme sa stretávali na základe mojich telefonických pozvánok cca každé dva týždne.

Prvé, čo prípravný výbor urobil, bolo založenie účtu v Tatra banke a následné schválenie textu pozvánky. Po tomto sme si medzi sebou rozdelili jednotlivých členov Štefan clubu a týmto sme doručili pozvánky. Samozrejme doručovanie pozvánok nebolo také jednoduché, lebo o niektorých našich členov sme nemali žiadne informácie a nie to ešte adresy. Ďalej sme sa s majiteľom hotela Eden p. Kubánom dohodli na konaní schôdze a večerného slávnostného posedenia v jeho zariadení. Takže jesť a piť sme mali kde, ešte bolo potrebné dojednať prenájom futbalového ihriska. Na prípravnom výbore padlo niekoľko návrhov na miesto stretnutia. Jano Chalupka zastával názor, že takéto významné športové jubileum by sa malo hrať na dôstojnom futbalom štadióne a preto navrhol za miesto zápasu štadión PFK Piešťany. Ja s Dodom Cifrom sme zastávali názor, že tradícia je tradícia a že najlepšie sa cítime na ihrisku v Banke, kde nás vždy a za každého počasia pritúlili a je i najbližšie ku kúpalisku Eva. Nakoniec naše argumenty a nekompetentnosť ľudí v PFK, ako i na Technických službách, ktoré sú správcom štadióna, rozhodli o tom, že zápas sa bude hrať na štadióne na Banke.

K zápasu sme k rozhodovaniu špeciálnou pozvánkou pozvali Števa Hanica, Milana Rojka a Miloša Košinára, ktorí naše pozvanie ochotne prijali. Na prípravnom výbore sme sa zaoberali aj otázkou premietnutia filmu z roku 1973, ktorý vlastní Koldo Kolárik. Keď nám však Dodo Cifra povedal, že Koldo kazetu zo svojich rúk nedá a že keď ju chceme vidieť on nám ju príde osobne sám prehrať na pripravené video, tak sme od tohto zámeru upustili. Ďalšou záležitosťou, ktorú sme riešili, bolo zabezpečenie zápasových dresov – tričiek pre obe mužstvá a nápisu na nich. Aj túto záležitosť sme bez problémov zvládli a tričká vo farbe bielej pre Exil a vo farbe modrej pre Domácich sme objednali u pána Slávika vo Vrbovom.

Samozrejme každý prípravný výbor sme sa zaoberali otázkou účasti a zháňania kontaktov na členov, ktorých sme ešte neoslovili. Nemôžem však zabudnúť i na skutočnosť, že od 10.09.2003, bola vďaka Ferovi Štancovi žijúcemu vo Švajci, uvedená do života na internete naša Web stránka, ktorú postupne dopĺňame o ďalšie fragmenty z kroniky Štefan Cupu. Táto stránka sa stala hitom medzi našimi členmi a oslovila najmä našich členov žijúcich ďaleko v zahraničí, ktorí sa z rôznych dôvodov už dlhší čas nezúčastňujú nášho pekného podujatia.

Vďaka určitej nedisciplinovanosti našich členov, ktorí nezaplatili vklad do stanoveného termínu, sme dlho nevedeli, koľko tričiek a akej farby máme objednať. Táto záležitosť sa uzavrela vďaka trpezlivosti a ochote výrobcu tričiek až týždeň pred Štedrým dňom a ako sa nakoniec ukázalo ani toto množstvo nebolo presné ...

Vďaka Slovenskej pošte, vklad našich členov zaplatený poštovou poukážkou na pošte prišiel na náš účet do Tatra banky ako jedna suma a celkom anonymná (bez mena platiteľa) a tak vznikol problém, akej farby tričko objednať pre anonymného platcu vkladu. Aby sme náš významný deň mali zaznamenaný i na kameru, objednal som k natočeniu nášho jubilea kameramana Maroša Brezovana. Na základe výpisu z účtu zo dňa 22.12.2003 sme vedeli orientačný počet účastníkov, ktorý sme nahlásili riaditeľke hotela Eden p. Kumpánovej a trojica Cifra, Chalupka a Šaňo Benedikovič, sme dojednali v tento deň slávnostné menu a organizačné detaily týkajúce sa schôdze a nášho večerného posedenia. Janovi Chalupkovi som ešte doniesol domov náš putovný pohár určený pre víťaza, ktorý som mal u seba doma, nakoľko som poprosil nášho priaznivca Ruda Rosinského, aby mi na pohár vypálil víťazov chýbajúcich ročníkov, čo Rudo promtne a bez nároku na odmenu pre nás urobil. Jano Chalupka na našom pohári urobil kozmetické úpravy, aby aj on vyzeral pri našich oslavách dôstojne.

Musím tiež konštatovať, že u pani riaditeľky Kumpánovej ako i prevádzkarky pani Vatranovej sme sa stretli s veľkou ochotou a snahou zorganizovať náš deň čo najlepšie a čo najdôstojnejšie. Zároveň sme sa dohodli, že prípravný výbor zabezpečí pre účastníkov zápasu včetne našich verných fans počas zápasu podávanie vareného vína a že Jaro Sámel ako sľúbil pri poslednom ročníku, doručí do Edenu 2 malé prasiatka, ktoré budú podávané ako prémia o polnoci, počas nášho večerného posedenia. Keď sme však všetky náklady dali do kalkulačky vyšlo nám, že bude chýbať niekoľko tisíc Sk a tak som poprosil majiteľa spoločnosti BK Group Piešťany pána Belmechriho o sponzorský príspevok na zakúpenie tričiek. Vzhľadom na to, že je to schopný a úspešný podnikateľ, ktorý má rád šport a futbal zvlášť, sponzorský príspevok mi prisľúbil. Keď mi Bakši Štefka oznámil, že k dispozícii nám bude na prezlečenie a vykúpanie kúpalisko Eva, od radosti sme sa dohodli, že prípravný výbor z vkladu zabezpečí do bazéna 100 pív. Dodo Cifra ešte dva dni pred Štedrým dňom zabezpečil u Jana Balaja výrobu plagátu a jeho inštaláciu Pod Edenom vo vinárni.

Deň pred Štedrým dňom som priviezol z Viedenského letiska do Piešťan mediálnu hviezdu zápasu, hráča Exilu a redaktora Hlasu Ameriky Jimmyho Kočvaru s jeho dvoma synmi Ondrom a Maťom. V podstate všetko bolo zo strany prípravného výboru pripravené a tak sme netrpezlivo čakali na deň D, ktorý prišiel 26.12.2003.

Je druhý sviatok vianočný 9,45 hod. a pri mojom príchode k hotelu Eden vidím na ceste od nemocnice kráčajúceho kameramana Maroša Brezovana, ktorý si pre úvod nášho filmu bol natočiť symbol Piešťan barlolamača a Kolonádny most. V kaviarni hotela Eden už bolo všetko pripravené na konanie sa slávnostnej predzápasovej schôdze. Vzhľadom na to, že už dlhší čas sme poznali mená účastníkov, nepozerali sme na vstup do kaviarne so zvedavosťou kto prichádza, ale so záujmom sme sledovali na mnohých našich členov ako vyzerajú, nakoľko sme sa niekoľko rokov nevideli.... Parket v kaviarni sa po 10.00 hodine rýchlo zaplnil prichádzajúcimi členmi. Medzi jednotlivými účastníkmi sa rozprúdila neformálna diskusia a v miestnosti to vyzeralo ako na trhu. Každý člen Štefan clubu je pre mňa rovnako vzácny, ale keď som zbadal vchádzať do miestnosti Ivana Markoviča, Laca Bačíka, Piga Štefku, Tomina Ocelku, Jimmyho Kočvaru so štyrmi junákmi z USA, Maroša Švorca a ďalších našich členov, ktorí medzi nami určitú dobu neboli, srdce mi podskočilo od radosti.... Do začiatku oficiálnej časti schôdze som si u niektorých členov podľa ústrižkov z poštovej poukážky identifikoval všetkých šesť anonymných platiteľov vkladu. Maťo Pollák medzi tým robil prezentáciu, vyberal peniaze od tých čo ešte nezaplatili a ako potvrdenie účasti každému odovzdal účastnícke tričko podľa klubovej príslušnosti.

O 10.35 som poprosil prítomných o usadenie sa a zároveň i o pozornosť. Všetkých som srdečne na jubilejnom ročníku privítal, zaželal som im bohatý športový zážitok a príjemnú zábavu až do skorého rána. Všetkým som prečítal ospravedlnenie od našich členov z USA a to Pala Benku, ktorý zaplatil aj vklad, Jura Majerčáka a Dana Valu, ktoré sme dostali e-mailom 19.12.2003, 21.12.2003 resp. 24.12.2003. Po tomto nasledovalo oboznámenie sa prítomných so štatistickými údajmi ŠC, kde som žiaľ musel konštatovať úmrtie troch našich členov v tomto roku a to Vlado Chorváta, Ivana Sarinca a Ernesta Mitošinku ako i nášho priaznivca a účastníka niektorých našich posedení, bývalého vedúceho kúpaliska Eva pána Tomku.

Po rekapitulácii štatistických údajov som prítomných oboznámil so zápisnicou zo Štefanského futbalu hraného v roku 2002. Táto schôdza bola výnimočná aj tým, že počas čítania vyššieuvedených písomností bol v miestnosti relatívne kľud a že ani na moju výzvu o diskusné príspevky nikto nereagoval – všetci boli asi so všetkým spokojní... Kapitáni mužstiev Hurvo Vestenický a Tapio Učeň si po prezentácii obiehali svojich jednotlivých hráčov, aby zistili, ktorí z nich nastúpia na hracej ploche do hry a ktorí vykonajú len čestný výkop. Keď sa im tieto skutočnosti podarilo zistiť, pristúpili k určovaniu základných zostáv a ich náhradníkov. Ja som následne všetkých prítomných oboznámil s organizačnými záležitosťami týkajúcimi sa prezliekania na Eve, začiatku zápasu ako i večerného posedenia. Kapitáni medzi tým určili základné zostavy a oznámili ich prítomným. To bola zároveň bodka za povinnou predzápasovou schôdzou a rozišli sme sa, aby sme sa opäť o 13.30 hod. stretli na Eve...

Hlasy pred zápasom :

Jano Chalupka : "Tento jubilejný ročník bude hrať Exil pod známym Couberténovým heslom : "Nie je dôležité zúčastniť sa, ale vyhrať !“ Takže víťazstvo bude patriť Exilu".

Tomino Ocelka : "Pri 75. ročníku treba uvažovať o bezbariérovom prístupe na ihrisko pre večných exulantov".

Peter Soukup : "Pri pohľade na účastníkov nie je potrebné hlasy pred zápasom – treba šetriť pajšle na vzdychy pri zápase a po zápase. Každý ročník asi by mal byť jubilejný, aby sa zúčastnili účastníci v takom počte a zostave ako dnes".

Maroš Švorc : "Skutočnosť, že už hráme 50 rokov, tlačí do pozadia športové súperenie, takže výsledok aspoň z môjho pohľadu je druhoradý. Bolo by pekné Domáci – Exil 8 : 8".

Peter Brňo : "Prítomných je požehnane veľa, ale zrejme pripravených hrať málo. Osobne som na sebe pracoval a medzinárodné skúsenosti mi dávajú šancu vsietiť. Či to využijem sa len uvidí".

Dodo Cifra : "Podľa Šaňa mal mozgovú príhodu len Hrmo. Podľa mňa je nás tu takých viac, len mnohí tomu nechcú veriť, ale prejavy sú jednoznačné. Dnes som sa rozhodol pretrhnúť smolu, čo sa týka strelenia môjho prvého gólu, minimálne jedno mužstvo si to odnesie, vzhľadom na počet hráčov to bude krásna manifestácia futbalu".

Ďuso Matula : "Podobne ako Štefanský futbal i ja mám cca. 50 – ročné výročie, čo som vyletel z rodného hniezda (1957). Celý život sa však cítim Piešťancom a som rád, že som súčasťou týchto osláv".

Ivuško Kollár : "V chrípkovom ošiali zase raz urobím slávnostný výkop. Ten urobím sám, vynesú ma dúfam dobrí kamoši. Samozrejme vyhrajú Domáci".

Anonym : "Môj výkop je limitovaný novou 3 – mesačnou endoprotézou, preto sa cítim iba na čestný výkop".

Julo Manas : "Teší ma, že som mohol oslavovať Štefan Cup 2003. Verím vo víťazstvo priateľstva a zachovania Evových tradícií".

Pigo Štefka : "Už sa nedá kúpiť košela z tesilu, ale dnes drží počasie Exilu".

Julo Štefka : "Som rád, že ako účastník 50. ročníka si kopnem do lopty. 31. ročníkov ma opotrebovalo natoľko, že dnes budem hlavne fandiť vydarenej akcii. Dnes na výsledku nezáleží. Nech žije Štefan Cup".

Miro Učeň : "Som rád, že napriek svojmu mladému veku, som sa tohto dožil. Verím, že opäť vyhráme".

Miloš Fabián : "Čože je to päťdesiatka ... ? Opäť sme vo svojom živle, ktorý to Domácim natre ! Vivat Štefan Cup !"

Laco Pollák : "Päťdesiatku som mal vlani, ale sme nevyhrali. Dúfam, tento rok to vyjde !"

Hurvo Vestenický : "Vatrt urobil zas pekný trt a tak Domácim zostane prd. Škoda, že nemám dynamit v nohách, ale vo vtáku. Keď moje nohy vydržia, tak Domácich postihne dnes veľký žiaľ, keď mi nožky už prestanú poslúchať, to si už budem môcť hneď dopriať ..."


O 13.30 hod. nás čakal na Eve službukonajúci plavčík - náš člen Dušan Podhradský, ktorý nám sprístupnil šatne k prezlečeniu. Z Evy sme sa presunuli na bicykloch, peši a autách do miesta zápasu – na futbalište na Banke. Už po ceste na ihrisko sme stretali celý rad našich priaznivcov, ktorí sa ponáhľali chytiť si dobré miesta v hľadisku... Na ihrisku nás čakal aj náš dlhoročný rozhodca Pišta Hanic, ktorý prišiel odpískať úvod zápasu až z ďalekého Hamburgu, napriek tomu, že má už svoj vek (82 rokov) a vymenené oba bederné kĺby. Po úvodných taktických pokynoch, fotografovaní a losovaní zahájil už spomínaný rozhodca Pišta Hanic jubilejný 50. ročník Štefan Cupu.

Základné zostavy nasvedčovali tomu, že v úvode stretnutia by mali mať loptu pod kontrolou Domáci, nakoľko ich vekový priemer bol podstatne nižší ako u hráčov Exilu, čo bolo spôsobené tým, že starší hráči u Domácich pre zdravotné problémy nemohli nastúpiť k zápasu a vykonali len čestný výkop. Domáci podľa očakávania začali zápas na značne nerovnom teréne ihriska v Banke lepšie. Loptu mali pod kontrolou a hralo sa prevažne na polovici Exilu. Ich hru zo stredu poľa rozumne usmerňoval kapitán mužstva Paľo Učeň, na pravej strane stredu poľa bol veľmi aktívny Slávo Švorc a v útoku bol nebezpečný najmä strelecky dobre disponovaný Jožko Grňo. V 14. min. stretnutia brankár Domácich vykopol loptu na Jožka Grňa, ten ju v strede hracej plochy hlavičkou prihral Dušanovi Legenzovi, ktorý mu ju ideálnou prihrávkou rovno do behu vrátil a Jožko po krátkom šprinte na bránu, z asi 23 m lobom prehodil proti nemu vybiehajúceho brankára Exilu Laca Polláka. Bola to pekná rýchla útočná akcia na tri dotyky ako z veľkej učebnice futbalu...

Po góle sa hra vyrovnala a postupne prevzali iniciatívu hráči Exilu, ktorých akcie na hrote útoku ťahal najmä nestarnúci Ďuso Matula a Tony Grňa, ktorý si však po tvrdom nešetrnom zákroku Laca Máčeka a po nebezpečnom páde na zamrznutú zem zranil ľavé rameno a pravú nohu. Po ošetrení Dr. Salym Pontesom musel však za pomoci športového lekára Ivuška Kollára a Jula Štefku opustiť hraciu plochu, čím pre neho ako hráča, futbalový zápas skončil. Mužstvo Exilu v druhej polovici I. polčasu prestriedalo, poslalo na hraciu plochu mladých behavých hráčov, ktorí svojou dravosťou dostali mužstvo Domácich pod tlak. Do zápasu dobre nabehol najmä Palo Kočvara junior, ktorý získal v strede poľa veľa lôpt a v útoku Vlado Škarka jn, ktorý pripravil pre svojich spoluhráčov niekoľko dobrých streleckých príležitostí, ktoré však trestuhodne pozahadzovali (najmä už tradične Peter Berlanský ...). Domácich v týchto fázach hry podržal v bráne dobre chytajúci Šaňo Benedikovič a dlhoročná opora ich zadných radov Boris Gleso, ktorý v 28. minúte zdvihol hlavou nad bránu loptu, ktorá po peknej strele Petra Brnu smerovala už už do brány. Domáci sa najmä zásluhou rýchlonohého Petra Učňa a brilantného technika Genta Zálešáka dostávali po ojedinelých útokoch tiež do dobrých streleckých príležitostí, no tak isto ani jednu nedotiahli do gólového zakončenia. V prvom polčase tak početná divácka kulisa, ktorú zahrieval nielen dobrý futbal ale aj organizátormi podávané varené víno, videla len jeden gól v sieti Exilu. Polčas - Domáci vs. Exil 1 : 0.

Do druhého polčasu nastúpil Exil po bojovej porade vedenej Marošom Švorcom odhodlaný zvrátiť stav stretnutia vo svoj prospech. Na hracej ploche sa v ich dresoch objavilo to najlepšie čo mali k dispozícii – skúsenosť a futbalové umenie, doplnené mladými behavými ale futbalovo slabšími junákmi ... Napriek tomu mali lepší vstup do II. polčasu Domáci, ktorí si v úvode vytvorili miernu prevahu.Hra sa však postupne vyrovnala a akcie sa striedali na oboch stranách. Táto časť hry sa vyznačovala najmä mnohými nepresnosťami. Bola to vysoká hra na nízkej úrovni... Domáci sa po tomto zamerali na dobre prepracovanú defenzívu, z ktorej vychádzali do rýchlych a nebezpečných kontier, čo im prinieslo úspech. Po výkope brankára Domácich spracoval hlavičkovanú loptu Roman Berlanský, túto bleskurýchle potiahol pred pokutové územie Exilu, tam sa peknou zasekávačkou do protipohybu zbavil Doda Cifru, nezištne ju prihral voľne stojacemu Jožkovi Grňovi do pokutového územia a ten bez váhania zo vzdialenosti 7 – 8 m strelil pod padajúceho brankára Exilu druhý gól Domácich. Po tomto góle sebavedomie hráčov Domácich ešte viac vzrástlo. V strede poľa kombinačne dobre hrajúci Exil mal jasnú prevahu ale jeho útočné akcie Domáci riešili s rozvahou a čakali na svoju ďalšiu príležitosť. Objektívne je potrebné však povedať, že pri niektorých šancách Exilu Domácich opätovne podržal najmä včasným vybehnutím Šaňo Benedikovič alebo ich zachránila strelecká nemohúcnosť hráčov Exilu – šance najmä Petra Berlanského, Ondra Kočvaru a Pepa Novotného boli čisté gólové ... Ich útočné akcie však zväčša končili buď na neprechodnom obrannom vale Domácich, ktorý vystužoval už spomínaný Boris Gleso a nekompromisne hrajúci Laco Máček... Veľa útočných akcíí ťahaných najmä po krídlach, končilo väčšinou po nepresných centroch za bránou Domácich.
V druhom polčase jednoznačne najnebezpečnejším hráčom Exilu bol na ľavom krídle aktívne hrajúci Pepo Novotný. Exil vsadil v závere stretnutia všetko na útok a posily z USA, keď v útočnom štvorzáprahu hrali bratia Sullivanovci, Maťo Učeň a Kočvara Maťo, ktorí boli zo stredu poľa podporovaní a burcovaní Jimmym Kočvarom, Janom Chalupkom a Hurvom Vestenickým. Snaha o zvrátenie výsledku zo strany Exilu v II. polčase bola enormná, o čom svedčí i tá skutočnosť, že v určitých fázach hry sa na hracej ploche a to nie jeden krát, objavili 12 i 13 hráči Exilu naraz... Výbornú streleckú produktivitu Domácich potvrdil v 81 min. stretnutia dobre hrajúci Roman Berlanský, keď po jednom z rýchlych protiútokov lobom cez brankára zaznamenal tretí gól Domácich. Po treťom góle hráči Exilu evidentne stratili chuť do hry a rezignovali, čo prinieslo Domácim celý rad gólových príležitostí, ktoré však Hauser, Duga ani Dornhofer nevyužili na strelenie ďalšieho gólu a tak sa jubilejný ročník skončil víťazstvom Domácich v pomere 3 : 0, po polčase 1 : 0. Domáci zvíťazili v tomto stretnutí vďaka lepšie zvolenej taktike, futbalovejšiemu hernému prejavu, výbornej streleckej potencii a v neposlednej miere aj vďaka lepšiemu kaučingu (organizácii striedania). Mužstvo Exilu hoci sa snažilo hrať kombinačný futbal a malo loptu častejšie pod kontrolou. O lepší výsledok sa pripravilo najmä neefektívnou útočnou fázou bez zakončenia a zlým kaučingom mužstva, hoci treba povedať, že striedať cez tridsiatku hráčov, z ktorých každý chcel čo najdlhšie hrať, by bolo obtiažne aj pre tak skúseného coacha ako je Fergusson z ManU.... Hoci pri 50. ročníku Štefan Cupu nebol určite výsledok najdôležitejší, Domáci po konečnom hvizde rozhodcu Rojka, ktorý v 10. min. vystriedal Števa Hanica, mali evidentnú radosť z víťazstva a v očiach hráčov Exilu bolo badať obrovské sklamanie ...

Základné zostavy :

Domáci :
Benedikovič – Gula, Gleso, Máček, B.Pontes – S.Švorc, J. Štefka, Tapio Učeň, M.Učeň – Grňo, Hauser

Exil :
Domáň (od 2. min. L.Pollák) – M.Švorc, Markovič, P.Polák, J.Kočvara – Ocelka, Fabián, Pigo Štefka, Bazala – Vatrt, Matula

Po zápase sme sa odobrali k regenerácii síl na Evu, kde nám Dušan Podhradský pripravil skutočnú labuž.... Detský i vnútorný bazén boli napustené 41°C teplou termálnou vodou a podávalo sa zachladené pivečko s niekoľkými fľašami šumivého. Nálada v oboch bazénoch bola neprekonateľná... Náhodné debatné krúžky medzi sebou spomínali na zážitky z minulosti i súčasnosti, ba na podnet Peťa Poláka, Jimmiho Kočvaru a Maroša Švorca zborovo zaznela vo vnútornom bazéne pieseň "Zahučali hory, zahučali lesy, kdeže sa podeli, kdeže sa podeli, moje mladé časy ... ". V bazéne sa debatovalo, spievalo ba aj súťažilo. Jimmy Kočvara mal uzatvorenú stávku s Tonenom Grňom v gymnastickým prvkoch predvádzaných na madle schodíkov do bazéna. Vzhľadom na to, že Toneno sa nemohol pre zranenie zo zápasu súťaže zúčastniť, nahradil ho Maroš Švorc. Súťaž bola veľmi napínavá a skončila spravodlivou remízou. Na prvý pohľad boli obaja aktéri spokojní, ale Jimmy bol predsa len trocha sklamaný, nakoľko Maroš už predsa patrí do vyššej vekovej kategórie ... Od ťažkého a náročného zápasu sme si ubolené telá prehriali až do špiku kosti a bolo nám fajn.... Na niektorých hráčov doľahla ťarcha zápasu až po zápase v bazénoch resp. niektorým našim priateľom teplá voda viditeľne uškodila, nakoľko sa nemohli dostať z bazéna resp. odchádzali do šatne "tango krokom", t.j. krok dopredu, dva kroky dozadu... Niektorí mali navyše problém s orientáciou a obliekaním, nakoľko po kúpeli sa opäť obliekli do teplákov a tak šli aj domov ... Z tohto dôvodu zostalo v šatni na Eve po zápase niekoľko vakov, rifiel a pod. Okolo 17.30 hod. sme sa pobrali domov, pripraviť sa na vyvrcholenie nášho dňa a to slávnostný gala večer v hoteli Eden.

Winterova ulica so symbolom Vianoc – veľkou jedličkou – pred 20 hodinou na chvíľu ožila, nakoľko väčšina z nás sa po nej ponáhľala plní očakávania výbornej zábavy do hotela Eden. Vďaka pani riaditeľke Kumpánovej a jej personálu boli priestory na I. poschodí v hoteli Eden špeciálne pripravené pre nás – musím však jedným dychom poznamenať, že dôstojne a na úrovni...

Krátko po dvadsiatej hodine som všetkých prítomných – najmä naše nežné polovičky a priateľky - srdečne privítal a požiadal Maroša Švorca o laudácio. V slávnostnej reči, ktorej inšpiráciu Maroš čerpal z biblie, vyzdvihol najmä hlbokú myšlienku Štefan Cupu a jeho krásnu tradíciu, ktorú neprerušili ani silní mocipáni bývalého režimu .... Svoje vystúpenie Maroš ukončil slovami pána Hrabala "a neuvěřitelné se stalo skutečností !", po ktorých všetci zaspievali pieseň "Glóri, glóri, alelúja ..." Otvárací ceremoniál bol ukončený odovzdaním putovného pohára kapitánovi víťazného mužstva Domácich Tapiovi Učňovi a tradičnou štefanskou chvíľkou poézie v podaní kapitána Exilu Hurva Vestenického, ktorý zarecitoval vlastnú báseň o histórii Štefanského futbalu...

Po slávnostnej večeri okolo 21.30 hod., sa ako prvý na tanečnom parkete objavil Maťo Pollák so svojou priateľkou Milkou, ktorý spoločne s Marošom Švorcom, Lacom Babačom a Tominom Ocelkom patrili počas celého večera k parketovým levom... Melódie zo 60. a 70. rokov zapĺňali pernamentne parket, rozospievali prítomných, čo vytváralo medzi nami skvelú atmosféru a náladu, o čom svedčili i ich usmiate tváre .... V priestoroch Bar clubu sa hovorilo väčšinou anglicky, nakoľko bol obsadený rodinou Kočvarovou a Maťom Učňom, ktorí všetci až na Pala Kočvaru, žijú v USA. Ani tento rok nechýbali medzi nami naši sympatizanti a priaznivci ako Mira a Horst Nowákovi so svojou dcérou, Táňa Jantová, Karol Kuník, Budha Jurga a očakávaná hviezda večera Béla Kameník, ktorý však zjavne nebol v starej forme... Pod zámienkou, že majú veľký problém s personálom ma ku baru zlákali naši elévi Tomáš Habánik, Peter a Maťo Učňovci a Vlado Škarka jn, kde ma už čakala naliata borovička... Problém bol hneď vyriešený a oznámil som im, že takéto problémy im pomôžem vždy vyriešiť a že takéto zvyky si môžu zachovať i naďalej a nielen na Štefana ... O 22.20 hod. náš klubový fotograf Janko Galo odfotil v spoločenskom oblečení na pamiatku mužstvo Domácich i Exilu. Keď nám Jimmy Kočvara oznámil, že pred odchodom do kraja, nahral pre spravodajstvo rádia Hlas Ameriky reportáž o Štefanskom futbale a táto bude práve na Štefana i odvysielaná, okamžite som zariadil na pódium ku kapele inštaláciu rádia s naladenou stanicou Twist, kde o 23.00 hod. bývajú správy rádia Hlas Ameriky odvysielané. Žiaľ práve na Štefana toto spravodajstvo nebolo odvysielané a tak sme prišli o veľký zážitok ... Predmetné spravodajstvo je však možné si prečítať na našej Web stránke v úvodníku... Náladu nám to však nepokazilo, nakoľko parket bol stále plný a z každého kúta zneli rôzne piesne... Béla Kameník, po niekoľkých debatách s priateľmi zhodnotil atmosféru v Edene slovami : "Takúto parádu nezažil ani Las Vegas !“ a zaspomínal si na časy, keď sa Štefanskej zábave podávala klobása a pivo...

O polnoci sa na parkete podávala chutne pripravená slovenská špecialita - pečené prasiatko – ktoré všetkým veľmi chutilo a neodolali mu ani niektorí vegetariáni... Viacerí sa tak napráskali, že sa nemohli hýbať a prosili Pána Boha, aby muzika nezačala hrať ... Po krátkej pauze zábava nabrala opäť plné obrátky až do 03.00 hodiny, kedy sme sa pomaly začali rozchádzať každý svojou cestou, niekto do Irish pubu, niekto do Indians pubu, niekto do Pipa baru, niekto aj tam aj tam, no a niekto spokojný domov... Pred Edenom sa Maroš Švorc rozčuloval, "kde je ten taxík ???" Keď na to zareagovali ostatní slovami : "Ako poznám Maroša, taxíkom pôjde manželka Janka a on pôjde peši, lebo chce ušetriť !“ O 03.15 hod. som zavítal na kontrolu do Indians pubu, kde pokračoval v zábave HSV (Legenza, Grňo s manželkou, Džuso Gula, Gento Zálešák a Laco Babač).

Na záver možno konštatovať, že svojou prítomnosťou v hoteli Eden sa každý z cca 140 ľudí zaslúžil o pompéznu oslavu nášho jubilea a že podľa môjho názoru, sa niektorým zakladajúcim členom, dnešným dňom splnil jeden z jeho veľkých snov ....

51. ročník (rok 2004)
51. ročník (rok 2004)

Opäť tu máme najkrajšie a najčarovnejšie sviatky v roku. Naše príbytky a tiež výklady obchodov sú opäť vyzdobené vianočnými motívmi. V čase Vianoc je odvšadiaľ počuť koledy, z našich príbytkov sa šíri vôňa všelijakých dobrôt, najmä tých, ktoré jednoducho nezabudnuteľne patria k vianočným sviatkom. Toto všetko sa zvykne robiť rok čo rok a predsa sa vždy nanovo necháme okúzliť čarom Vianoc. Nikdy nám nezovšednejú. Vždy sa na ne tešíme a k mnohým vianočným zvykom našich predchodcov sa radi vraciame ...

Kresťania si na Vianoce pripomínajú narodenie Božieho syna a pre členov Štefan klubu Piešťany je druhý sviatok vianočný i dňom konania pravidelného štefanského futbalu. 26.12.2004 odohrali jeho aktéri už 51. ročník. Je to o to vzácnejšie, že túto peknú tradíciu nenarušili žiadne prekážky a že všetkých 51. ročníkov bolo odohratých bez prerušenia v jednom slede...

Predzápasová schôdza sa konala v reštaurácii kúpaliska Eva, ktorej šéfuje Cilka Bartovicová. Schôdza, ktorej sa zúčastnilo 50 členov a 9 nováčkov, mala dôstojný priebeh. V spomienkach sme sa v krátkosti vrátili k jubilejnému 50. ročníku, ktorý sme spoločne oslávili v hoteli Eden. Všetci prítomní účastníci 50. ročníka skonštatovali, že jubilejný ročník mal vysokú spoločenskú úroveň a že k 100% spokojnosti chýbala len 100% účasť .... Našej schôdze sa zúčastnil i náš absentujúci člen Koldo Kolárik, ktorý nám prišiel oznámiť smutnú zvesť, že vo Švédsku zomrel Paťo Bodnár a že jeho sestra žijúca v Nemecku, organizuje medzi sviatkami na Žilinskom cintoríne v Piešťanoch rozlúčku a uloženie urny s jeho pozostatkami do rodinnej hrobky ...

Po tejto smutnej správe sa už schôdza zaoberala aktuálnym ročníkom. Kapitáni jednotlivých mužstiev Igor Vestenický a Palo Učen sumarizovali hráčske kádre, určovali základnú zostavu a pokladník Maťo Pollák vyberal účastnícky poplatok. Od účastníkov 50. ročníka po 50,- Sk a od nováčkov po 200,- Sk.

Hlasy pred zápasom :

Sifón Cifra : "Dnes jazdím na Johny Wolker, nie je možné aby som z tých 3 lôpt, čo budem vidieť aspoň jednu netrafil. Verím vo víťazstvo Exilu, nová mladá krv sa musí prejaviť."

Brnco Brňo : "Minulý rok s kondičkou a medzinárodnými skúsenosťami som hral zle. Tento rok po natrhnutej šľache nemám ani kondičku ani skúsenosti. Len zázrak ma môže posunúť do tabuľky strelcov. V podstate budem rád keď to v zdraví prežijem."

Pepo Novotný : "Odehrál sem několik MS, ME OH, ale atmosféra která panuje v Piešťanoch je úžasná. Proto sem do Piešťan rád jezdím. Dík !!!"

Tony Grňa : "Pripájam sa k Pepovi, je to super, že sme sa opäť v takom počte zišli. Hlavne, že prichádzajú mladí, mladá krv. Dnes vyhrá EXIL."

Maroš Domáň : "Som tu žijem - vyhrá EXIL."

Bary : "Na tých hráčov z Exilu máme hráčov na mieru. Postavíme to čo máme, na Exulantoch vykonáme Exitus !"

Tomáš Učeň : "Živ nás Boh."

Vlado Škarka ml.: "S tými Učňovcami sa tu pretrhlo vrece."

Peter Soukup : "Po vzornom priebehu minulého jubilejného ročníka tento rok na schôdzi účastníci prejavili nedisciplinovanosť a zlú morálku, čo iste ovplyvní priebeh zápasu. Športový výkon bude asi podpriemerný, ale Domáci i tak zvíťazia."

Miloš Fabián : "Tak už je to tu. Kopem za Exil len symbolicky. Ale ročníky ( aj roky ) pribúdajú..."


Vynikajúci a stále sa bozkávajúci rozhodca Milan Rojko zahájil na Bananskom ihrisku o 14 hod. a 14 min. futbalové stretnutie. Los vyhral kapitán Exilu a tak s podporou silného vetra hrali v I. polčase hráči Exilu.

Základné zostavy :

Domáci :
Benedikovič – Gula, Gleso, Máček, Sali Pontes – Slávo Švorc, Palo Učen (K), Grňo, Hašek – Dornhofer, Miro Učen

Náhradníci Domácich :
Ondrášik, Juraj Brna, Matuška, Zálešák, Škarka st., Roman Berlanský, Adamkovič, Burdej, Tomáš Sámel, Peter Učen, Tomáš Učen, Martin Brna a Maroš Sámel

Exil :
Laco Pollák – Maťo Pollák, Jaro Sámel, Rudo Bačík ml., Dodo Cifra – Tony Grňa, Jano Chalupka, Tirex Valo, Igor Vestenický (K ) – Petr Brňo, Pepo Novotný

Náhradníci Exil :
Marcinaka, Sadloň, Maťo Učen, Palo Kočvara ml., Peter Berlanský, Nosian, Škarka ml., Habánik, Miro Grňa,Tomáš Werner, Andrej Štefka, Michal Brna a Miťo Kubica

Čestný výkop vykonali :
Bobs Bazala, Miloš Fabián, Pigo Štefka, Domáň, Julo Štefka, Peter Soukup, Julo Manas, Peter Pontes, Jano Galo, Pišta Duga a Jano Hrmo

I.polčas

3 min. – prvý roh Domácich (ďalej D) skončil nad bránou Exilu (ďalej E)
4 min. – rýchla kontra E, súboj o loptu pred 16-kou D, malá domov skončila za bránkovou čiarou, prvý roh E
7 min. – Jaro Sámel vystrelil z dobrých 30 m, ale netrafil bránu D
10 min. – Miro Učen zakričal : „Idem dole! Nie že by som nevládal, síl mám na rozdávanie, ale nedávajú mi loptu .. „
11 min. – útočník D Peter Učen potiahol loptu po ľavom krídle, nezištne ju prihráva Palovi Dornhoferovi a ten strelil prvý gól stretnutia – D : E - 1 : 0
17 min. – dve utešené akcie D boli síce zakončené prudkými strelami, ktoré však nezastavil brankár E, ale silný vietor...
23 min. – Tirex Valo posila Exilu priamo z amerického L. A. – krásna strela a ešte krajší zákrok Šana v bráne D, ktorý vytlačil jeho strelu na roh
25 min. – Hurvo Vestenický nechytateľnou strelou vymietol ľavý roh Šanovej brány – D : E - 1 : 1
26 min. – od tohto momentu až do 40 min. stretnutia, Exil zobral zápas pod svoju taktovku. Loptu mal pod kontrolou, ale do nejakých gólových šancí sa aj vďaka dobrej obrane D, v ktorej dominoval Boris Gleso a ťažkému terénu nedostali
43 min. – krásna kontra D, Jožko Grňo krásnou prihrávkou našiel Petra Učna a ten strelil druhý gól D, D : E – 2 : 1 – tak sa skončil aj prvý polčas zápasu

II.polčas

47 min. – nevinná akcia Exilu a to čo sa Sifónovi Cifrovi nepodarilo za 30 ročníkov, jeho nádejný zať dosiahol hneď v prvom svojom zápase – Sadloň strieľa druhý gól E a vyrovnáva stav stretnutia – D : E - 2 : 2
49 min. – Domáci zachytili zlú rozohrávku Exilu, lopta sa dostala k Palovi Dornhoferovi a ten už vedel čo s ňou urobiť - D : E - 3 : 2
51 min. – konečne je vidieť na ihrisku i Jana Chalupku, ktorý po strele na bránu, do ktorej dal všetku silu, padol na zem ako mŕtvy – konečne aj on má zašpinený dres
52 min. – Palo Dornhofer bol blízko svojho hattricku...
54 min. – opäť v obrane D dominuje Boris Gleso – jeho neopakovateľné zákroky privádzajú Exil do zúfalstva – Boris niekoľko krát zachránil Domácich od istých gólov
55 min. – Džuso Gula tečovanou strelou a polepenou kopačkou striela štvrtý gól D – D : E - 4 : 2
61 min. – pre mnohých divákov neznámy ľahkonohý útočník Exilu Tomáš Werner strieľa gól a upravuje stav stretnutia – D : E - 4 : 3
64 min. – Sifonov nádejný zať je na neudržanie - strieľa svoj druhý gól v stretnutí a vyrovnáva stav stav stretnutia D : E - 4 : 4 – stretnutie je maximálne vyrovnané a dramatické, diváci sú vo vare – míňajú sa už aj posledné zásoby alkoholu ...
69 min. – Exil sa dopúšťa ďalšej veľkej chyby pri rozohrávke - loptu im zobral Roman Berlanský a strieľa gól – D : E - 5 : 4
73 min. – Domáci preberajú iniciatívu – Exilu dochádzajú sily – Peter Učen vydarenou a peknou strelou strieľa ďalší gól D – D : E - 6 : 4
76 min. – Exil nemá síl na zvrátenie výsledku – Domáci majú hru jasne pod kontrolou
85 min. – klinec do rakvy Exilu – Roman Berlanský lobom cez brankára strieľa gól Domácich, ktorým definitívne položil Exil do kolien – D : E - 7 : 4

Koniec zápasu : Domáci vo vyrovnanom stretnutí porazili Exil v pomere 7 : 4, po polčase 2 : 1.

Strelci gólov :
DOMÁCI : Dornhofer 2x, Peter Učen 2x, Roman Berlanský 2x, Džuso Gula 1x
EXIL : Sadloň 2x, Vestenický 1x, Tomáš Werner 1x.

Stretnutie malo napriek veľmi zlému počasiu a rozbahnenej hracej ploche dobrú úroveň. O víťazovi stretnutia rozhodli najmä nevyužité šance Exilu v prvej časti stretnutia a výborná efektivita útočníkov Domácich v závere stretnutia. Ešte šťastie, že po futbale bol k dispozícii horúcou termálnou vodou napustený vnútorný bazén kúpaliska Eva, kde sme sa rozmrazili a niekoľkými dúškami piva a šampanského zahnali smäd...

Slávnostná večera a posedenie v reštaurácii kúpaliska Eva malo požadovanú úroveň. K dobrej nálade výraznou mierou prispel i harmonikár Alino Krajčovič, len škoda, že starší členovia ŠC nemali na večer priepustky a museli sa ponáhľať za svojimi polovičkami a mladí členovia nepozvali priateľky na Evu, ale utekali za nimi a za zábavou do mesta. V minulosti sa všetky mladé a pekné dievčatá tešili na Štefanskú zábavu v našej spoločnosti a veru majú na čo spomínať. Zábava do rána a spoločné raňajky v Edene boli samozrejmosťou. Verím, že by každému z nás slúžilo na osoh, keby sme aj teraz spoločnému posedeniu po večeri prikladali väčšiu vážnosť...

Žijeme vo svete v ktorom stále vládne moc, zloba, egoizmus, nevraživosť a práve takéto akcie, ako je náš Štefanský futbal by nás mali opäť viac zbližovať a posilnovať do ďalšieho života. Preto je dôležité, aby sa každý z nás aktívne zapojil do večernej zábavy a tým prispel k nezabudnuteľnej atmosfére a k novým priateľstvám. Mnohí by sme pri mladých babách našli určite i novú inšpiráciu do nového roka...

Spestrením a milým prekvapením pre prítomných v reštaurácii na Eve bol o 21. hodine telefonát priamo z Bieleho domu od nášho člena Jimmyho Kočvaru, ktorý si prostredníctvom telefónu porozprával s viacerými účastníkmi posedenia. Na Eve sme sa zdržali do polnoci a potom sme pokračovali v exkurzii po miestnych lokáloch. Najviac sa nás stretlo v Indians Pube, kde sme robili o 4. hodine záverečnú. Za seba môžem povedať, že aj pre takéto dni sa oplatí žiť...

V Piešťanoch, 27.12.2004 Zapísal : L.A. Benedikovič

52. ročník (rok 2005)
52. ročník (rok 2005)

Prežívame najkrajšie a najradostnejšie sviatky roka Vianoce a spolu s nimi aj hlboký citový zážitok, ktorý so sebou prinášajú. Nemožno poprieť romantiku Štedrého večera a kúzla zhromaždenej rodiny okolo vianočného stromčeka. V takýchto chvíľach nás dojíma všetko – aj najmenšia pozornosť aj najnepatrnejší pozdrav. Vianoce sú dňom historického narodenia Ježiša Krista, Božieho Syna a v druhom rade pre jednu početnú športovú rodinu z celého sveta i časom konania Štefan Cupu. Inak tomu nebolo ani na druhý sviatok vianočný - 26.12.2005.

Je 3/4 na desať a v reštaurácii kúpaliska Eva sa objavujú prví účastníci 52. ročníka Štefanského futbalu. S pribúdajúcimi minútami je ich viac a viac. Ja ako predseda a spoluorganizátor tohto krásneho športovo-spoločenského podujatia vítam s úsmevom na tvári prichádzajúcich aktérov a teším sa na ďalší ročník Štefan Cupu. No pred necelou hodinou bola situácia celkom iná a vôbec mi do smiechu nebolo... V dostatočnom časovom predstihu sme síce zabezpečili reštauráciu kúpaliska Eva k predzápasovej schôdzi a slávnostnej večeri, vnútorný bazén s horúcou termálnou vodou k prehriatiu uzimených kostí po zápase, rozhodcu a iné drobnosti, ale kde budeme hrať, som ešte na Štefana o pol desiatej ráno nevedel... Futbalový výbor v obci Banka, kde sme pravidelne naše posledné ročníky hrávali, mi totiž koncom novembra oznámil, že hracia plocha v ich obci bude k dispozícii Štefanskému futbalu iba v tom prípade, že bude zamrznutá na kosť, alebo bude pod snehom. V prípade, že bude hracia plocha mäkká, zápas nám tam odohrať nepovolia a aby toho nebolo málo, oznámili mi ešte, že hracia plocha bude určite bez brán, lebo hraciu plochu posúvajú a staré brány už vykopali... Futbal sa však dá hrať i s použitím prenosných tréningových brán... Jedna prenosná brána na Bananskom ihrisku bola a druhú som na kamióne priviezol z futbalového ihriska v Piešťanoch. Samozrejme, že sme nemohli čakať na hodinu H a tak som pre istotu zabezpečil k odohratiu nášho futbalového zápasu, staré škvárové ihrisko v Piešťanoch, kde sme už niekoľko ročníkov odohrali. Naše nádeje hrať na Banaskom ihrisku sa menili so zmenou počasia... Deň pre zápasom ako i ráno v deň zápasu to vyzeralo vcelku beznádejne, o deviatej ráno sa situácia menila k lepšiemu a o 9.25 hod. mi správca ihriska telefonicky oznámil, že nám hrať na Banke povoľujú... A tak mi nič nebránilo vyškrtnúť si i posledný organizačný problém a skonštatovať, že všetko je pripravené k 52. ročníku Štefan Cupu.

Reštaurácia na Eve sa medzitým pekne zaplnila a o pol jedenástej som oficiálne zahájil povinnú predzápasovú schôdzu. Keď som v reštaurácii po boku našich verných a stabilných účastníkov Štefan Cupu zbadal ich synov a zaťov, srdce mi poskočilo od radosti... Bez obáv o budúcnosť Štefan Cupu som prítomným prečítal zápisnicu z minulého ročníka a pokladník Maťo Pollák začal vyberať povinné štartovné, ktoré bolo v tomto roku 250,- Sk. Žiaľ pri čítaní štatistických údajov som musel konštatovať i smutnú skutočnosť, že v októbri 2005, vo veku 58 rokov, prehral svoj zápas so zákernou chorobou člen Hipi Hrubý. Schôdza mala vcelku kľudný a až na pár zabávajúcich sa členov i nerušený priebeh. Kapitáni mužstiev Tapio Učen a Hurvo Vestenický si zaznamenali základné zostavy podľa fyzického veku prítomných členov a rozišli sme sa domov k obedu. Funkciu zapisovateľa zápasu opäť prijal nehrajúci hráč Domácich Štefan Duga, ktorému diktafón požičal Jano Chalupka. Zo zahraničia medzi nás prišli Maťo Učen z USA, Tony Grňa, Peter Brňo a Pepo Novotný zo Švajčiarska, Rudo Bačík ml. zo SRN, Vlado Škarka st. z Rakúska, Tomáš Werner z Francie a Jano Plánovský. Medzi vekovo najstarších, ale aj najaktívnejších jednoznačne patrili Miloš Fabián, Bobs Bazala, Milan Čambor , Slávo Švorc a Julo Manas.

Už približne o 13.30 hodine sa začali na Eve objavovať prví účastníci futbalového stretnutia – to boli asi tí, ktorým fačovanie trvá dlhšie ako samotný pobyt na hracej ploche. Napriek snahe vedenia ŠC začať zápas presne o 14. hodine, termín úradného začiatku sa opäť dodržať nepodarilo. Je nutné však povedať, že ako obvykle to bolo z objektívnych príčin.. O 14. hodine ešte neboli natiahnuté sitá na bránach, pretože bolo k dispozícii viac lôpt, bolo potrebné vybrať tú „pravú“ – každému vyhovovala iná – no a v pravej časti hracej plochy sa bez nájomnej zmluvy a bez povolenia nasťahovali krtkovia aj so svojimi domčekmi. Na odstránenie ich typických výtvorov – kopcov hliny – sa podujal Jaro Sámel. Vidieť v jeho rukách lopatu, vyvolalo u prítomných veľké rozčarovanie, lebo Jara ešte asi nikto robiť nevidel... Na slnkom zaliatu hraciu plochu nakoniec vbieha skupina našich opozdilcov a rohodca stretnutia Bico Rojko. V porovnaní s predchádzajúcim ročníkom bolo počasie priam ideálne. Bolo mínus 2°C, bezvetrie a slnečno.

Po úvodných rituáloch ako sú pozdravy divákov, rozcvičky, určovanie taktiky, fotografovanie a neodmysliteľná prísaha Exilu pod vedením ich kapitána Hurva Vestenického, nasledovalo ešte klasické občerstvenie alkoholickými nápojmi, o ktorých pôvode a zložení radšej netreba vôbec pátrať (ľudovo sa tomu hovorí slivka, domovina, lavórovica a pod.).

O 14.10 hodine hlavný arbiter stretnutia Milan Rojko zahájil zápas čestnými výkopmi, pričom nezabudol upozorniť prítomných, že ofsajdy a auty nepíska a góly uzná, len keď bude on chcieť... Po čestnom výkope nasledovala minúta ticha za našich zomrelých členov a následne začal neľútostný boj o každú loptu.

Základné zostavy :

Exil :
Laco Pollák – Maťo Pollák, Jaro Sámel, Hurvo Vestenický, Dodo Cifra – Tony Grňa, Jano Chalupka, Pepo Novotný – Dušan Vatrt, Peter Brňo, Miloš Fabián

Náhradníci Exilu :
Bobs Bazala, Pepo Novotný, Maťo Učen, Tomáš Habánik, Vlado Škarka ml., Maroš Sámel, Tomáš Werner, Pavol Sadloň, Peter Nosian, Michal Brna, Tomáš Marcinka, Viktor Marcinka, Jano Plánovský a Andrej Polák

Domáci :
Šano Benedikovič – Sali Pontes, Boris Gleso, Laco Máček, Džuso Gula – Palo Dornhofer st., Tapio Učen, Jožko Grňo, Boris Baranovič – Čipi Učen, Boris Ondrášik

Náhradníci Domácich :
Jano Adamkovič, Gento Zálešák, Pišta Hauser, Roman Berlanský, Martin Hauser, Dávid Hauser, Palo Dornhofer ml., Michal Straka, Martin Brna, Andrej Štefka, Tomáš Učen, Peter Učen, Jano Baranovič, Tomáš Sámel, a Juraj Brna
Čestný výkop vykonali :
Lasko Drahovský, Slávo Švorc, Rudo Bačík ml., Julo Manas, Pišta Duga, Milan Čambor, Vlado Matuška, Peter Pontes, Adam Galo, Jardo Hašek a Vlado Škarka st.

I. polčas
Domáci sa pustili do súpera o poznanie smelšie čo vyústilo v 2 min. prvou strelou na bránu Exilu vyslanú Božom Ondrášikom. Brankár Exilu nemal strach zo strely, lebo tá sa horko ťažko dokotúľala do 5-ky Exilu, ale z výzoru a kŕčovitého behu Boža, lebo to vyzeralo tak, akoby už odbíjali jeho posledné sekundy života...
5 min. – Exil ovláda hru. Obrana D mala problémy s kombinačnou hrou E na krátke prihrávky. Boris Gleso chcel hráčov E zmiasť výkrikom : "Prihraj to z prvej Gentovi !" Vôbec si však neuvedomil, že ten stojí na striedačke a v plnej paráde sa venuje občerstveniu, súpera však týmto manévrom pekne pomiatol...
9 min. – roh D zahrávaný z ľavej strany. Do vzduchu sa zavesil ľahkonohý Božo Ondrášik a hlavou strelil prvý gól stretnutia – ťažší hráči E nedokázali vyvinúť toľko sily, aby prekonali zemskú prítažlivosť a odlepili sa od zeme.
D : E 1 : 0.
12 min. – Jaro Sámel by asi chcel byť kapitánom Exilu – svieca z jeho kopačky je najvyššia v zápase.
20 min. – V 16-ke D došlo k tvrdému stretu medzi Mandarínom a Bobsom Bazalom. Obaja chvíľu sedia na zemi, už počuť výkriky : “Prineste truhlu !“, no napokon sa obaja nejako pozbierali a postavili sa na svoje bez pomoci doktorov so „živou vodou“. Darmo, stará škola vydrží aj nemožné...
20 min. – Dochádza k prvénu hromadnému striedaniu. Ako je vidieť, mnohí hráči ho s úľavou privítali. Na tento moment čakal kapitán hostí Hurvo ako indický roľník na monzúnový dážď. Starších skúsených hráčov nahradil omladinou a hnal ich vytrvalo pred bránu D.
26 min. – Po prestriedaní dostali hráči Exilu domácich pod tlak, ale všetky ich útočné akcie skončili na opore zadných radov D Borisovi Glesovi.
27 min. – D sa vymanili z tlaku E, potiahli útok po ľavej strane, na spätnú prihrávku od bránkovej čiary skvele nabehol Gento Zálešák, ale jeho krásna strela skončila na bočnej sieti. Spoza postrannej čiary si dokonca niektorí fanúškovia D zakričali cvične "Góóól..".
28 min. – Krásna akcia Exilu. Nezohratým mládežníkom v mužstve E ukázal ako sa to má hrať starý lišiak Jano Chalupka, ktorému však utešenú strelu z hranice pokutového územia chytil brankár D Šaňo Benedikovič.
29 min. – Domáci sa vo väčšom množstve vyrojili do útoku. Pri ich sľubne vyzerajúcej útočnej akcie zastavil vo vlastnom pokutovom území loptu rukou Jaro Sámel, za čo rozhodca správne nariadil penaltu. Exekútorom penalty bol Boris Gleso, ktorý ju bezpečne premenil v druhý gól D. D : E 2 : 0.
Domácich skóre zápasu uspokojilo, hráči stratili na dôraze a tak začalo pomaly ale iste iniciatívu preberať mužstvo Exilu. Hurvo opäť prestriedal a to sa mu oplatilo. Omladina v dresoch Exilu sa chopila šance a po niekoľkých streleckých pokusoch sa konečne dočkali gólu.
38 min. – Prvú strelu na bránu D, stačili ešte hráči Domácich zastaviť, ale opakovaná strela lišiaka z diplomatického zboru skončila v sieti D. Výkrikom „A je tam !“, Brnco ako strelec prvého gólu E, v doprovode omladiny víťazoslávne vyklusával na vlastnú polovičku ihriska. D : E 2 : 1. Najťažšie tento gól vo vlastnej sieti znášal Boris Gleso, no to ešte netušil, čo ho dnes v stretnutí čaká...

Výsledkom 2 : 1 pre Domácich skončil prvý polčas. Nasledovala prestávka s občerstvením, kedy niektorí hráči poskytli miestnym médiam krátke a ešte kratšie odpovede na dotieravé otázky novinárov. Prinášame ich v úplnom znení.

Bobs Bazala : "V mene Exilu žiadam, aby bol v druhom polčase biely kýbel v strede hracej plochy, zakrývajúci drevený kolík, vymenený za čierny, pretože biela farba priťahuje loptu – veľké množstvo našich akcií skončilo na tomto najlepšom hráčovi D."
Hurvo Vestenický : "Môžem sa Ťa spýtať, aký máš názor na priebeh I. polčasu ?" "Nóóó, spýtať sa môžeš, ale moc ti toho nepoviem, lebo môj pohľad by mohol byť skreslený. Ale keď ináč nedáš, poviem ti. Sudca nás obral o jedenástku, ale na druhej strane proti nám ju zapískal. Takže zatiaľ len toľko, dúfam že sa v II. polčase sudca otočí na našu stranu, a že nám ten pokutový kop vráti." "Stále máte na ihrisku omladinu, ale nejako im to nejde a sú akýsi nekoncentrovaní. Čo s tým robiť ?" "Nóóó, spoliehame sa na to, že prvý plčas sa len okukávali a hádam že ten druhý polčas už budú okukaný a volačo tam zavesá !"
Božo Ondrášik : "Hybaj s tým mikrofónom do svatého !"
Boris Gleso : "Je to strach a hrúza."

II. polčas
Z odpovedí hráčov, bolo možné vytušiť nasledujúci vývoj a priebeh zápasu. Na vývoj II. polčasu mala vplyv aj nesprávna taktika D, keď nezareagovali na skutočnosť, že Exil postavil už od úvodu na hraciu plochu len omladinu, ktorej Hurvo bezhranične veril a oni proti nim postavili až na brankára (Šaňo pustil prakticky po 30 rokoch do brány Hausera juniora) základnú zostavu z I. polčasu a tak na hracej ploche proti sebe hrali D s vekovým priemerom cez 60 rokov s hráčmi Exilu, s vekom priemerom tesne nad 20 rokov. Hurvom nabudený Exil sa vyrútil do útoku takou razanciou, že prebiehala ešte len druhá minúta II. polčasu a už sa menilo skóre stretnutia.

47 min. – Boris Gleso sa pri odkope lopty zo 16-ky pošmykol a tak centrovanú loptu namiesto odkopu ideálne prihral na nohu Tomáša Habánika a ten bez problémov strelil druhý gól Exilu a vyrovnal skóre zápasu. D : E 2 : 2. Po vyrovnávajúcom góle Exil úplne ovládol hru. Seniori v domácich dresoch evidentne nestačili na omladinu Exilu a akcia za akciou sa valili na preťaženú obranu Domácich.
51 min. – Barym tečovanú strelu stihol brankár D z vinkla ešte zázračne vyraziť, ale pri dorážke mu už Sadloň nedal šancu a tak sa Exil ujal prvý krát v stretnutí vedenia. D : E 2 : 3. Domáci sa nevzdávali a nepriaznivý vývoj stretnutia sa snažili zvrátiť. Ich kontra útoky boli síce sporadické, ale veľmi nebezpečné. Exil bránil výsledok zubami – nechtami a ich obrana vytiahla zo svojho arzenálu zbrane toho najsilnejšieho kalibru ...
57 min. – Sifón likvidačným zákrokom poslal na matku zem jedného z najobávanejších strelcov Domácich Pala Dornhoffera, ktorý sa s bolestivou grimasou v tvári odplazil za postrannú čiaru a stretnutie pre neho týmto zákrokom skončilo ...
60 min. – Sudcova píšťalka zostala nemá, keď nad slnko jasnú penaltu neodpískal v prospech D. Tu už asi úradovala zahraničná diplomacia Exilu ...
70 min. – Obrovská šanca D mohla znamenať vyrovnanie, no po vyšachovaní obrany Exilu aj s brankárom, Učen jr. netrafil do prázdnej brány. Hnacím motorom Domácich mal byť v tomto čase na hracej ploche Tomáš Sámel, ktorý však motor asi len zabiehal, lebo jazdil stále so zaradenou dvojkou ... Vzhľadom na to, že to bol jeho iba druhý ročník, možno predpokladať, že po zabehnutí motora niekedy v 70. ročníku ŠC naplní naše očakávania a bude našou oporou. Len aby sme sa toho dožili ...
73 min. – Pravidlo nedáš – dostaneš sa potvrdilo i v tomto zápase, Exil potiahol útok po ľavej strane, nasledoval center do 16-ky, na ktorý si ideálne nabehol Maroš Sámel a svojim gólom priniesol do radov Exilu evidentné ukľudnenie D : E 2 : 4.
Domáci sa síce snažili, ale Exil mal vývoj zápasu jasne pod kontrolou. Keď sa Exilu zdalo, že Domáci ožívajú, zakopli loptu za ohradu ihriska, nakoľko zistili, že náhradná lopta žltej farby Domácim evidentne nevyhovovala – povedal by som zavadzala... Aby Domáci nezostali Exilu nič dlžní čo sa týka tvrdosti, tak opäť nasadili do obrany pilčíka Džusa Gulu, ktorý zopár krát prebehol mladým hráčom Exilu po „fajkách“ a tak sa v závere zápasu začalo iskriť i v obrane Domácich... To však bolo zo strany Domácich v dnešnom zápase všetko a tak konečné skóre 52. ročníka Štefanského futbalu je: D : E 2 : 4 !!! Exil čakal na toto víťazstvo celých osem rokov...

Hlasy bezprostredne po zápase :

Hurvo Vestenický : "Nóóó, čo mám na to povedať ? Vyhrali sme a to je asi všetko. Je to velice dóležité víťazstvo a myslím si, že sme si ho aj po tolkých rokoch čakania konečne zaslúžili !! Mladá krv predsa len ukázala, že jej netrvá až tak dlho, kým sa dokáže rozkukat na tom ihrisku a ukázali, že oči majú ešte zdravé, vidá a dokázali to !!"
Tony Grňa : "Je to fantastické. Teší ma, že konečne sme ich rozbili. Už to bolo skutočne na čase. Oplatilo sa prísť !!"

To sa už všetci hráči aj s niektorými našimi sympatizantami ponáhľali na Evu, kde na nás čakal vnútorný bazén napustený horúcou termálnou vodou. Labuž v bazéne sa nedá slovami popísať. To je treba zažiť ... Viď fotografie ...

V reštaurácii kúpaliska Eva sme sa všetci stretli s malým meškaním, lebo niektorým účastníkom sa nechcelo z bazéna. Pred slávnostnou večerou som zagratuloval Exilu k víťazstvu, odovzdal putovný pohár kapitánovi Exilu Igorovi Vestenickému, predniesol prípitok a všetkým prítomným zaželal dobrú chuť. Vzhľadom na to, že taniere ostali prázdne, možno konštatovať, že večera bola dobre pripravená a všetkým chutila. Po večeri mi pripadla milá povinnosť zagratulovať Milošovi Fabiánovi k jeho uvedeniu do novozriadenej Siene slávy československého nohejbalu v Prahe, kde boli pri jej otvorení uvedené tri najväčšie nohejbalové osobnosti bývalej Československej republiky.

0 19.45 hodine požiadal Hurvo prítomných o chvíľu kľudu a zarecitoval nám vlastnú báseň, ako spomienku na v tomto roku zosnulého nášho člena a priateľa Hipi Hrubého :

Spomienka na Hipiho

S nami tu žil a vínečko pil,
futbal hral rád, bol jeden z nás.
Miloval on, svoj rodný dom,
tie Piešťany, nech je blažený.
Hipinko náš, veľmi chýbaš,
Štefan smúti, že nie si tu Ty.
Liverpool bol vždy Tvoj idol
a Inter zas jasným víťazom bol.
Tak sladko spi teraz Hipi,
posilnil si anjelov tím.

Aká je tu dnes noblesa, srdce moje hneď zaplesá,
veliká je to však chyba, že jeden dobrý kamarát nám tu chýba.
Hipi, Hipi, chýbaš nám Hipi.
Spolu sme futbal hrávali, aj na pivku sedávali,
pivečko veľmi miloval, často krát nám ho potom aj čapoval.
Hipi, Hipi, chýbaš nám Hipi.

Po tejto spomienke na Pala Hrubého nás drvivá väčšina mladých členov opustila a pokračovala v zábave v miestnych puboch a tak na Eve zostalo zdravé jadro, ktoré doslova a do písmena napĺňa myšlienku Štefana. O 20.00 hodine vytiahol Hurvo svoj spevník a začala sa neviazaná zábava. Niektorí s Hurvom spievali a niektorí sa zasa pri bare úctievali. O 21.00 hodine medzi nás zavítali naši členovia Milan Čambor a Šalo Kočvara. V bufetovej časti, ktorá slúžila ako fajčiarska miestnosť, si niektorí dokonca zahrali stolný tenis. Debaty v reštaurácii bežali v plnom prúde. Live motívom väčšiny debát bola výstavba plaveckého bazéna v Piešťanoch, ktorú sme na jeseň svojim podpisom na petičných hárkoch viacerí podporili. O 23.30 hodine končí zábava na Eve a rozchádzame sa. Niektorí idú domov, niektorí pokračujú v spanilej jazde po miestnych lokáloch. Kde sú tie časy, keď sme sa skoro všetci rozchádzali domov až nad ránom, resp. sme sa presunuli na raňajky do Edenu ...

V Piešťanoch, 27.12.2005 Zapísal : L.A. Benedikovič

53. ročník (rok 2006)
53. ročník (rok 2006)

Keď sa partia mládencov z kúpaliska Eva pred 53 rokmi na sviatok sv. Štefana stretla a zahrali si futbal, určite nikto z nich netušil, aké veľkolepé športovo-spoločenské podujatie založili a akú tradíciu si toto podujatie získa. Jednoznačne možno konštatovať, že Štefan Cup má dnes už svoje pevné miesto v termínovej listine u mnohých zanietencov a že veľa jeho priaznivcov si druhý sviatok vianočný, bez štefanského futbalu už nevie dobre predstaviť. Inak tomu nebolo ani 26.12.2006, keď pred desiatou hodinou rannou, reštaurácia kúpaliska Eva privítala účastníkov 53. ročníka Štefan Cupu. Po úvodných oficialitách a rozhovoroch som o 10.30 hodine, oficiálne zahájil predzápasovú schôdzu, prečítal zápisnicu a štatistické údaje z 52. ročníka. Po prečítaní zápisnice začal Maťo Polák vyberať štartovné 200,- Sk a kapitáni jednotlivých mužstiev písať súpisky jednotlivých mužstiev a rozmýšľať nad základnými zostavami. O 11.50 hodine oznámili kapitáni mužstiev Tapio Učeň s Hurvom Vestenickým základné zostavy a rozišli sme sa k obedu. Na schôdzi sa prezentovalo a štartovné zaplatilo celkom 53 účastníkov, z toho bol jeden nový člen a to Marián Tóth, ktorý rozšíril rady exulantov.

Hlasy pred zápasom :

Sifon : "Čas neúprosne plynie a čoraz pevnejšie sa usádzam v kategórii športovcov, u ktorých platí, čím menej trénujem, tým viac stojím ... Už aj tí Domáci idú ale dolu vodou, niekedy sa nabili aj sami, dnes ani na to nemajú ! Tretie víťazstvo za posledných 19 rokov by sme si zaslúžili. Bude to ťažké, ale verím vo víťazstvo Exilu 4 : 2."
Jeřábek : "Domáci ako obyčajne zase vyhrajú. Tešil by ma ale nerozhodný výsledok !"
Ríbizla : "Jeřábek tu asi vlani nebol ... ?"
Brnco : "Exil po dlhých rokoch okúsil chuť víťazstva. Tento fakt len potvrdzuje, že zázraky sa dejú ... Ešte väčší zázrak bol, že som to v zdraví prežil a dokonca aj skóroval. Aj tento ročník cítia exulantskí predátori pach domácej krvi."
Fabián : "Konštatujem, že tento ročník asi nerozhodnem v poslednej minúte ... Hrám len prvých 5 minút ! A ten gól v 3. minúte nám nepomôže ..."
Bazala : "Ešteže po ňom nastupujem ja !"
Čambor : "Tohtoročný Štefan Cup bude pamätný. Vymetieme Exil a budúce ročníky už budú iba exibičné akcie Domácich."
Hurvo : "Tento rok idem so Sifónom do útoku. Sifon si dá svoj prvý a ja zas benefičný, na počesť narodenia môjho vnuka budúceho likvidátora Domácich Šimona I. (prvého)"

V šatni kúpaliska Eva bolo rušno už pred 13.30 hodinou a všetko nasvedčovalo tomu, že zápas by mohol začať v plánovanú hodinu. Niektorí hráči Exilu si pri obliekaní športového výstroja v šatni kúpaliska Eva dávali chrániče holení zo zadu na lýtka, aby si hráči Domácich mysleli, ako sú dobre trénovaní a aké ich majú svalnaté a vypracované ... Domáci takéto finty nepoužívali a radšej sa posilňovali tuhšími nápojmi... Presun na ihrisko na Banke prebiehal individuálne, každý hráč ako mohol. „Občerstvenejší“ poklusom, bicyklom a majetnejší s dobrými kontaktami na políciu aj keď „občerstvení“ autami...

Tento rok sa krtince z ihriska neodstraňovali a preto pred početnou diváckou kulisou prebiehala rozcvička aktérov zápasu, cvičná streľba, vzájomné hecovanie, tankovanie povzbudzujúcich „pohonných hmôt“... Niektorí hráči už pózovali vo víťazných figúrach pred zbehnuvšími sa divákmi a fotografmi. Kapitán Exilu poskytol rozhovor ešte pred zápasom a vôbec nemal problém, aby niečo pred Domácimi utajoval a ako sa neskôr ukázalo, fakticky ani nemal čo ...
Otázka Hurvovi : "Igor, aj keď sa posledný zápas hral už pred rokom, použije Exil rovnakú taktiku ako minulý rok, alebo si už nepamätáš akú ste použili, ale bude opäť víťazná ?"
Odpoveď : "Vítazná bude jednoznačne a pamätať si ju nemusím, lebo aj tak bude tento rok iná, pretože sme prehodili útok s obranou !“

Pred lavičkou Domácich ponúkal Milan Čambor zo súdka označeného červeným krížom ako prvú pomoc povzbudzujúci nápoj, ktorý sa domácim hráčom zapáčil do takej miery, že kam sa Milan pohol, tam ho domáci hráči nasledovali a Šaňo musel všetkých vrátiť naspäť so slovami, že na zápas sa nastupuje od postrannej čiary a nie od Milanovho súdka... Na pokyn hlavného arbitra Milana Rojka sa teda oba mužstvá pobrali ležérnym krokom na stred ihriska, odkiaľ hráči oboch mužstiev klasickým spôsobom pozdravili divákov v hľadisku. Po pozdrave nasledovalo fotografovanie a tradičná prísaha Exilu, po ktorej niektorí naši členovia vykonali čestný výkop. Tentokrát bola prísaha Exilu dlhšia ako obvykle a Hurvo obklopený omladinou ako maršal Rokosovski pred ofenzívou na Done, pôsobil na Domácich tak sebaisto, že pri spomienke na minuloročnú prehru, niektorí mladší členovia Domácich si okamžite vykonali kontrolu vnútornej časti svojho výstroja, s obavou či sa netreba prebaliť... Po týchto oficialitách bolo všetko pripravené na zahájenie zápasu, ktorého začiatok bol už tradične naplánovaný na 14-u hodinu, ale už tiež tradične začal neskôr...Tento raz to bolo síce v tolerancii, nakoľko úvodný hvizd zápasu zaznel o 14 hod. 14 min.

Základné zostavy :

Domáci :
Benedikovič (51) – Adamkovič (43), Gleso (53), Máček (48), Pontes Sali (52) – Dornhoffer st. (49), Grňo (49), Hauser st. (47), Zálešák (47) – Učeň Čipi (57), Ondrášik (56).
(Domáci mali spolu 552 rokov, t.j. priemer 50,18/hráč)

Náhradníci Domáci :
Hauser D+M, Dornhoffer ml., Burdej, Sámel Tomáš, Berlanský Roman, Štefka Andrej a Učen Peter.

Čestný výkop Domáci :
Učen Tapio, Švorc Slávo, Čambor, Manas, Gula, Galo, Hašek, Škarka st. a Duga.

Exil :
Pollák Ríbezla (54) – Brňo Peter (51), Sámel Jaro (55), Marcinka Viktor (52), Pollák Maťo (57) – Bazala (70), Chalupka (57), Grňa Toneno (58), Fabián (70) – Vestenický (56), Cifra (56).
(Exil mal spolu 636 rokov,t.j. priemer 57,82/hráč - rozdiel je 7,64 roka)

Náhradníci Exil :
Drahovský Lasko, Sámel Maroš, Nosian Peter, Polák Andrej, Marcinka T., Kočvara Palo ml., Škarka ml., Grňa Miro, Tóth Marián, Učen Tomáš, Habánik Tomáš a Verner Tomáš.

Čestný výkop Exil :
Učeň Maťo a Kubica Miťo.

Po úvodnom hvizde sme si minútou ticha úctili tých našich členov a priaznivcov ŠC, ktorí už nie sú medzi nami... Zápas sa však začal naozaj z ostra... Najmä Exil vyrukoval na Domácich nekompromisne a tvrdo... Ako prvý pritvrdil Hurvo, verný duchu prísahy Exilu a už v druhej minúte ležal Boris Gleso po osobnom súboji s ním na zemi ako mŕtvy. Previnivší Hurvo len poznamenal : „Šak to bola čistá hra telom!“. Bola to však taká rana, že Gento Zálešák to komentoval slovami : "Veď bol patnást sekúnd v kóme a už hladel do tunela na konci ktorého bolo vidieť len svetlo a zubatú !“.

V 3. minúte sa zrejme slabo rozcvičená obrana Exilu len obzrela po Bóžovi alias Šustrovi Kopýtkovi, ktorý z pravej strany prudko vnikol do šestnástky, ale ako je u neho zvykom, loptu zabudol pred ňou.
V 12. minúte si pekne loptu narazili Pišta Hauser s Paľom Dornhoferom st. Gól z toho síce nepadol, ale všetkým dali na vedomie, že sa tu rodí úderná dvojica zápasu, na ktorú je potrebné dávať si pozor.
V 15. minúte Šaňo dobre čítal hru a včasným vybehnutím prekazil brejk Exilu, ktorý bol v týchto fázach hry veľmi nebezpečný a snáď aj lepším mužstvom.
V 17. minúte sa po peknej kombinačnej akcii Exilu v šestnástke dostával do šance Dodo Cifra, ale Jano Adamkovič ho excelentným šlabikárovým krosčekom poslal na rodnú zem, no napriek tomu píšťalka rozhodcu Bica Rojka zostala nemá, čím odpustil Domácim čistú penaltu.
V 18. minúte po peknom prieniku do šestnástky si Dodo Cifra „odpratal“ z cesty Jana Adamkoviča, čím mu odplatil predchádzajúci faul a technickou strelou obstrelil Šaňa a dal prvý gól Exilu, ale aj svoj v bohatej štefanskej histórii. Stav stretnutia D : E – 0 : 1. Za tohto stavu to začalo vrieť na oboch striedačkách a omladina sa nevedela dočkať 25 minúty, kedy bolo naplánované prvé povolené striedanie.

No dovtedy sa ešte udiali veci... Pri chybnej rozohrávke Exilu na vlastnej polovici sa Domáci veľmi rýchlo zorientovali, lopta sa dostala z pravej strany do šestnástky Exilu, tam si ju spracoval Pišta Hauser a strelou, ktorá bola jemne tečovaná Jarom Sámelom vyrovnal stav stretnutia na 1 : 1. D : E - 1 : 1.
Neubehla ani minúta a už sa znova rútil útok Domácich stredom ihriska do odokrytej obrany Exilu a opäť Pišta Hauser po narážačke s Paľom Dornhoferom st. strelou na bránku, ktorú opäť tečoval Jaro Sámel, dáva svoj druhý gól zápasu . Stav D : E - 2 : 1. V tento moment sa už oči starších členov Exilu zbožne upierali na lavičku náhradníkov. Zdalo sa akoby mali tisíc chutí, ale ani jednu na futbal... Ešte tesne pred veľkým striedaním v 24. min. sa opäť Domáci zmocnili lopty na polovici ihriska, jednoduchou kombináciou sa táto dostala k Paľovi Dornhoferovi st. a ten zakončil utešenú akciu D peknou strelou, ktorá znamenala tretí gól D. D : E - 3 : 1. Vzápätí sa ozval od postrannej čiary výbuch svetlice, ktorú odpálil hlavný časomerač zápasu Miťo Kubica, čo bol signál, že uplynula 25 minúta zápasu a tým pádom bolo povolené striedanie hráčov.

Na ihrisko vybehla v oboch mužstvách nadržaná omladina. Na jednej strane so snahou zvrátiť výsledok a na strane druhej vedenie D zvýšiť. Splnilo sa však len želanie D. Domáci hrajúci v pohode, s chuťou a s väčším odhodlaním, vyslali na hraciu plochu to najlepšie čo mali k dispozícii a o góly v sieti Exilu nebolo núdza. V priebehu necelých 20 min. padli 4 góly do brány Exilu, čo zapôsobilo na nich ako studená sprcha. Ešteže bolo príjemné a relatívne teplé počasie...Prvý za omladinu skóroval nagelovaný švihák lázenský Tomáš Sámel a Domáci viedli 4:1, potom sa blysol dvoma parádnymi gólmi po sebe statný mládenec Andrej Štefka (5 : 1 a 6 : 1), ktorý sa veľmi dobre zorientoval v šestnástke a dravým spôsobom zakončil, čím dal jednoznačne Exilu na vedomie, že Domácim vyrastajú skvelí nástupcovia a že Exil sa má na čo v budúcnosti tešiť...Katastrofu Exilu v prvom polčase zavŕšil v otcových šľapajách kráčajúci Roman Berlanský, ktorý upravil polčasové skóre na 7 : 1 v prospech D. Mladým hráčom D skutočne patril záver prvého polčasu, ale poklona patrí aj hráčom Exilu, ktorí sa ani za nepriaznivého stavu nepoložili a stále sa snažili o zvrat v zápase - nikto z nich nestál, boli v stálom pohybe a hralo sa hore-dole, čo určite potešilo celkom slušnú divácku návštevu, ktorá sledovala pekné futbalové predstavenie...

Polčasový stav nútil Exil k okamžitému vytriezveniu a preskupeniu radov, pretože ak by mal zápas podobný priebeh aj v druhom polčase, rysovala by sa blamáž ako hrom. Tam smerovala aj otázka na kapitána Exilu Hurva : "Igor, čo tých 7 gulí ako v Sarajeve ? Myslíš si, že je ešte možný zvrat v zápase?“
Do odpovede vstúpil Brnco : "Zvrat neviem, ale ak si dám ešte jeden šnitík, móžem íst akurát tak zvracat !“
Igor to komentuje slovami : "Počkaj, počkaj. To áno, to móžeme, dáme si šablu ale ideme dalej. Bude to určite tažké, ale aj to je možné, aj keď je toho pomerne v našej sieti už dosť“.

Vzápätí sa ozval brankár Exilu Laco Polák a dožadoval sa opraviť v zápise zo zápasu strelcov gólov tak, že bude priznaný čistý hattrick Jarovi Sámelovi, lebo podľa neho, prvé tri góly za Domácich strelil rôznymi tečmi práve on, do vlastnej siete. Aj keď sa už čakalo menej gólov, druhý polčas skutočne začal Exil úspešnejšie a o druhý gól sa postaral sám navrhovateľ zvratu resp. zvracania Peter Brňo. D : E - 7 : 2. Domácimi to však neotriaslo a na hrozivých 8 :2 v prospech Domácich upravil utešeným "angličanom“ podľa pohybu nestarnúci Jožko Grno. D : E - 8 : 2. Hoci bolo o víťazovi už rozhodnuté, na ihrisku sa hralo stále s plným nasadením a o zaujímavé momenty nebolo na ihrisku núdza. Omladina v oboch mužstvách ukazovala jednu peknú akciu za druhou...Vo veľmi dobrom svetle sa predviedla v mužstve Domácich popri už stabilne dobre hrajúcom Romanovi Berlanskom aj ich mladá krv a to najmä bratia Hauserovci, Dornhofer junior, Učen Peter junior a Andrej Štefka. Hra však pokračovala ďalej a na 8 : 3 upravil skóre zápasu nechytatelne vlastným gólom hráč D Dušan Burdej. Krásne kombinácie v útočnej fáze Domácich naďalej predvádzali Dornhofer jr. s Martinom Hauserom. Útoky D výdatne podporoval z hĺbky obrany Dávid Hauser a chvíľkami sa zdalo, že ich spolupráca s Andrejom Štefkom nie je náhodná, ale že spoločne chodili trénovať súhru, nakoľko nezainteresovaný človek mal pocit, že spomínaní hráči D hrávajú spolu v jednom mužstve už niekoľko rokov. Deviaty gól za domácich nenechal na seba dlho čakať a strelil ho spomínaný Martin Hauser po krásnej kombinácii s Dornhoferom jr. D : E - 9 : 3.

Po posilnení útočných radov Domácich staršími hráčmi sa znova rútil po pravej strane nikým neatakovaný Božo Ondrášik na bránu Exilu. Tu sa prejavila sila osobnosti starého lišiaka Jana Chalupku, ktorý naňho asi z 10 metrov od chrbta zakričal : "Prihraj !“a Bóžo z nepochopiteľných dôvodov zastavil sľubne sa vyvíjajúcu akciu Domácich, otočil sa a prihral Janovi Chalúpkovi rovno na nohu. Následne sa Božo pozrel na svoj dres, ktorý mal úplne inú farbu ako Janov Chalupkov a zakričal : "Šak on nehrá so mnú!“A potom ešte dodal : "A toto mi urobí kamarát na taký svátek ako je svatý Štefan, Boha jeho !"

Zápas pokračoval so snahou Domácich dosiahnuť vytúženú desiatku, ktorú sa im dlho nedarilo dosiahnuť, aj keď o rýchle brejky a kombináciu núdza nebola, chýbalo len úspešné zakončenie. Vytúžený 10. gól sa podarilo streliť Domácim v úplnom závere stretnutia Martinom Hauserom, ktorý tak zavŕšil svoj kvalitný výkon v 53. ročníku Štefanského futbalu. Konečný stav D : E - 10 : 3. Rozhodcovi Rojkovi bolo Exilu už asi veľmi ľúto, nakoľko nezapískal jasnú penaltu v prospech D a skrátil zápas o 2 minúty. Na záver je nutné konštatovať, že aj keď je výsledok pre Exil krutý, hra na ihrisku tomu vôbec nezodpovedala, hoci výhra Domácich je plne zaslúžená. Stretnutie sa hralo po 24. krát na bananskom, síce nerovnom ihrisku, ale za ideálneho, slnečného a bezveterného počasia, keď teplota na teplomery ukazovala plus 4,5 °C.

Po zápase nás opätovne čakal horúcou termálnou vodou napustený vnútorný bazén kúpaliska Eva, pivečko a večera v reštaurácii kúpaliska Eva. Večerné posedenie som začal odovzdaním putovného pohára kapitánovi Domácich Tapiovi Učnovi a milou udalosťou, keď sme našim dvom verným členom Milošovi Fabiánovi a Bobsovi Bazalovi zaspievali živió a zagratuloval k ich 70. narodeninám, ktoré v roku 2006 oslavovali. A tak po chutnej večeri nás čakalo od oslávencov dobre zachladené šumivé... O 20.00 hodine sme sa opätovne dočkali už tradičnej kultúrnej vložky v podaní Hurva Vestenického. Po jeho kultúrnom vystúpení nás však viacero účastníkov opustilo a do 24 hodiny, kedy sme 53. ročník Štefanského futbalu v reštaurácii kúpaliska Eva oficiálne ukončili, sa všetka pozornosť upriamila hlavne na barový pult, kde sa konalo udobrovanie a spomínanie na mladé časy....

To hlavné sa však odohralo až po mojom odchode z kúpaliska domov. Len čo som prišiel domov, zvoní telefón. V telefóne mi oznamujú, že je zle nedobre, nakoľko na Eve došlo ku krádeži storočia a že už je tam aj polícia, nakoľko oslávencovi Bazalovi ukradol niekto zo šatne kúpaliska Eva všetky osobné veci vrátane kabáta, športovej výstroje a kľúčov od domu i auta. Keď to polícia nevyšetrila, začalo sa pátranie po našich členoch v miestnych nočných lokáloch, či náhodou niekto Bobsove veci omylom nezobral alebo niekam v dobrej viere neschoval. Medzi poslednými, ktorí opúšťali šatne bol Andrej Polák – prezývaný Leguán a tak sa ho vybral Boris Gleso hľadať do Indias Pubu. Keď Boris narazil v Pube na našu partiu, zabudol Andrejovu Polákovu prezývku a chalanov sa pýtal : "Nevideli ste tu toho pólistu čo sa volá, no volá ako ten had ...?“ Žiaľ Bohu naši členovia, ktorí boli v Indians Pube o Bobsových stratených veciach nič nevedeli a Dodo Cifra, ktorý odchádzal z Evy medzi poslednými nezdvíhal telefón, nakoľko u Borisa Ondrášika doma pri vínečku tajne vyzvedal taktiku Domácich, akou v zápase porazili Exil. A tak sa Bobs pobral nocou a v košeli nocovať ku známym a jeho auto zostalo na Kúpeľnom ostrove. Ráno som mal však ďalšie hlásenie z Moravian nad Váhom, že sa tam od domu k domu potuluje nejaký ľahko oblečený neoholený bezdomovec, ktorý sa odvoláva na mňa a predstavuje ako hráč včerajšieho štefanského futbalu na Banke. V Moravanoch to vyzeralo ako keby malo dôjsť k rabovke - ľudia zamykali brány a púšťali psov. Všetkým som dal okamžite však na vedomie, že sa nejedná o žiadneho nebezpečného človeka a bezdomovca, ale o zakladateľa behu M.R.Štefánika, spoluzakladateľa Štefanského futbalu a môjho dobrého kamaráta Bobsa Bazalu, ktorý hľadá dom plavčíka z kúpaliska Eva Milana Hozáka a chce sa ho spýtať, či náhodou niečo nevie o jeho stratených osobných veciach z kúpalisku Eva. Keď sa vec vysvetlila a pani Hozáková sa prebrala z bezvedomia, do ktorého upadla, keď spozorovala ako sa do ich baráku dobíja nejaký bezdomovec, Milan mu s ľútosťou oznámil, že o jeho zmiznutých veciach veru nič nevie. A tak sa nešťastný Bobs pobral zohriať sa na Evu, kde sa chvála Bohu stretol s čističom bazénov Janom Galom, ktorý sa ho opýtal či náhodou nevie, kto si včera z futbalistov zabudol v šatni vnútorného bazénu nejaké veci, ktoré on po tom, čo sa ku nim večer v bufete nikto nehlásil, schoval u seba do kabíny, aby ich niekto neukradol, lebo ráno bola na Eve ďalšia akcia. A tak sa Bobs pred obedom opäť dostal ku svojim veciam a mohol veselo odcestovať autom domov do Dolných Orešian. Bolo to ako za starých čias, na druhý deň a veselý ...

Dnešný deň ukázal, že o pokračovateľov tejto krásnej tradície nie je núdza a že Štefanský futbal si pripíše určite i ďalšie ročníky. Tu musím však povedať, že na jednej strane ma veľmi teší rozšírenie našich radov o mladých nástupcov a pokračovateľov tradície, ale na strane druhej ma mrzí, že Štefan Cup je v posledných rokoch najmä o samotnom futbalovom zápase a jeho výsledku a nie o jeho spoločenskej časti. Niektorým našim členom – najmä tým novým – musím pripomenúť, že Štefan Cup nie je len o futbale resp. o tom ako 20-ročný mládenec z jedného mužstva predbehne o 40 rokov staršieho protihráča z druhého mužstva, ale najmä o jeho spoločenskej - pofutbalovej časti. Tobôž teraz, keď sa život z kúpaliska Eva pomaly vytráca a my sa stretáme po väčšine iba jeden krát za rok a to na Štefana. Ja osobne som od 1974 nevynechal ani jeden ročník a zo spomienok by som mohol napísať určite niekoľko sto stranovú knihu pamätí o Štefan Cupe, ale v tej knihe by ste sa určite veľmi málo dočítali o futbalových zápasoch, lebo väčšina mojich zážitkov je z tej spoločenskej – pofutbalovej časti, ktorá nie jeden krát skončila až na druhý deň spevom či už v Srdiečku, Oriente, Edene, Delfíne, Budvarke alebo Indianse, ba dokonca aj v kaplnke pátrov Jezuitov na Teplickej ulici ... Vzhľadom na vyšeuvedené skutočnosti som ja osobne principiálne proti nejakému svojvoľnému živelnému rozširovaniu členskej základne nášho vzácneho klubu. Som za to, aby sme v najbližších rokoch prijímali do našich radov len členov klubu plávania a vodného póla, rodinných príslušníkov našich členov a aby sme venovali oveľa väčšiu pozornosť spoločenskej stránke našej krásnej tradície, nakoľko život na kúpalisku Eva pomaly, ale iste končí a Štefanský futbal by sa mal tým miestom, kde sa aspoň jeden krát do roka stretnú bývalí „evári“ a v spomienkach sa vrátia na nezabudnuteľné časy minulé !!! Myslím si, že Štefan Cup má krásnu históriu, na ktorej je možné postaviť základy jedného elitného klubu, ktorého členstvo v ňom, nám budú mnohí závidieť ...

Nech žijú účastníci Štefanského futbalu roku 2006. Nech žije 54. ročník Štefan Cupu ! Sláva víťazom, česť porazeným !

Zapísal : L.A.Benedikovič

54. ročník (rok 2007)
54. ročník (rok 2007)

Rok 2007 odpočítava svoje posledné dni. Mesto Piešťany sa opäť odelo do tradičnej vianočnej výzdoby, ku ktorej v minulosti neodlučne patril i veľký plagát Štefan Cupu, vyvesený najmä u holičov na korze, alebo vo výklade „pod Edenom“. Atmosféra pokoja, lásky, harmónie, ľudskosti – akoby sa z niektorých našich domovov prenášala aj do ulíc mesta. Každý z nás je akýsi prívetivejší a láskavejší, možno i štedrejší a ľudskejší – aspoň navonok sa mi to tak zdá... Adventné nedele vytiahli ľudí z príbytkov, mŕtve centrum mesta aspoň trocha ožíva a sa stáva miestom mnohých príjemných a neočakávaných stretnutí ...

Pre mňa je táto atmosféra zároveň signálom s plnou vážnosťou sa zaoberať organizáciou 54. ročníka štefanského futbalu. Tento rok sa vedenie Kúpeľov rozhodlo definitívne uzatvoriť kúpalisko Eva, čo pre mňa osobne na jednej strane znamená veľký smútok v duši a na strane druhej znamená vyriešiť celý rad organizačných problémov v náväznosti na 54. ročník ŠC, nakoľko neviem kde urobiť predzápasovú schôdzu, kde sa budeme prezliekať, kde kúpať a kde mám rezervovať slávnostnú večeru s posedením ... To však nie je všetkým problémom koniec, nakoľko svoju aktívnu činnosť v ŠC ukončil po dovŕšení 65 rokov života náš tradičný rozhodca Bico Rojko, nemá náš Štefanský futbal ani rozhodcu. A aby toho nebolo ešte málo, týždeň pred Vianocami sa mi telefonicky ozvala Milka, družka nášho pokladníka Maťa Polláka, bývajúca s Maťom na myjavských kopaniciach a oznámila mi, že Maťa choroba a vysoké teploty pripútali k posteli, na základe čoho sa nemôže blížiaceho sa ročníka ŠC zúčastniť a že mi po našom bývalom rozhodcovi Bicovi Rojkovi, u ktorého je práve na návšteve, posiela 6 600,- Sk, ktoré ostali v kase z minulého roku. Ďalší problém budú musieť na schôdzi riešiť aj Domáci, nakoľko ich kapitán Tapio Učeň sa mi ospravedlnil za neúčasť na tohtoročnom ŠC, pretože Vianočné sviatky trávi u svojho syna Maťa v USA. S vysokými horúčkami a obojstranným zápalom pľúc ostal doma ležať aj zapisovateľ futbalového zápasu a jeden z fotografov Pišta Duga. Ako sa neskôr ukázalo, vírus a vysoké horúčky v čase Vianoc nedobrovoľne uložili do postele vacerých hráčov oboch tímov...

Problémov sa nakopilo ako pri rekonštrukcii kostola... Problémy sú však na to, aby sa riešili a tak som ich pomaly a po jednom začal riešiť... Vzhľadom na to, že bufet kúpaliska Eva bol viac menej v decembri už mimo prevádzky a pri mojich návštevách kúpaliska Eva bol už zatvorený, telefonicky som sa skontaktoval s jeho prenajímateľkou Cilkou Bartovicou, s ktorou som sa dohodol, že hoci v provizórnych podmienkach (tradičné pódiové sedenie už bolo zdemontované), ale predsa na Eve, urobíme povinnú predzápasovú schôdzu a aj večerné pozápasové slávnostné posedenie, ktoré bude zároveň aj našou rozlúčkou s kúpaliskom Eva, ktoré dalo tomuto svetu množstvo vynikajúcich plavcov, pólistov a významných osobností, ale i naše skvelé športovo-spoločenské podujatie s bohatou tradíciou – Štefanský futbal.

Z celej plejády vynikajúcich slovenských rozhodcov dostal dôveru pískať naše štefanské futbalové zápasy po takých rozhodcoch akými boli najmä pán Grňo, Pišta Hanic a Bico Rojko, Miloš Košinár, ktorý už niekoľko našich zápasov v minulosti kvalitne odpískal a ktorý, čo je podstatné, moju ponuku rozhodovať „futbalový zápas roka“ prijal. Najväčším problémom bolo zabezpečenie prístupu do areálu kúpaliska Eva, t.j. odomknutie „malej bránky“, zabezpečenie prístupu do šatní kúpaliska Eva a napustenie vnútorného bazénu horúcou termálnou vodou k prehriatiu zmrznutých kostí po zápase... Dušan Podhradský, posledný plavčík na Eve, mal už vo vrecku výpoveď a hoci je našim členom, túto činnosť v prvom momente nejaké dva – tri týždne pred ŠC vykonať vytrvale odmietal. Bakšiho Štefku – posledného vedúceho kúpaliska Eva som o túto službu nežiadal, lebo ten sa už v minulosti od týchto služieb viackrát dištancoval a údajne pre problémy s kolenami už ani medzi nás nechodí. V snahe riešiť tento problém ponúkol mi Saly Pontes zo svojich nevyčerpateľných zásob základný medikament na ovplyvnenie človeka a to kvalitnú fľašu alkoholu. Ja som si však spomenul na feničanov a na ich vynález – peniaze, ktoré vyriešili už nejeden aj závažnejší problém... Poslednú adventnú nedeľu, som teda opätovne na Eve navštívil Dušana Podhradského, ktorý posledný krát slúžil ako plavčík a opýtal som sa ho, čo za túto službu pre nás chce. Dušan síce najskôr váhal, ale potom povedal, že za čas od 13.00 do 18.00 hodiny chce od nás 500,- Sk, čo som mu prisľúbil a tým pádom som mal všetky základné organizačné záležitosti zabezpečené, nakoľko s ihriskom na Banke, vďaka ústretovosti správcu ihriska Maroša Babiša, nebol žiaden problém. Ako to bude na budúci rok, keď už nebude hospodárom na Banke uvidíme ...

Na povinnú predzápasovú schôdzu na kúpalisko Eva som prišiel v doprovode Igora Vestenického a Dušana Vatrta, ktorých som stretol v hoteli Balnea Esplanade o trištvrte na desať a v reštauračnej časti bufetu nás okrem personálu privítal v saku elegantne nahodený Božo Ondrášik, oslavujúci svoj 11. ročník ŠC. Pri pohľade do prázdnej miestnosti som sa sám seba opýtal : „Je naozaj Štefan Cup večný ?“ Túto otázku ma v priebehu roka napadla viac krát, nakoľko cez rok sa ma na Štefanský futbal pri náhodných stretnutiach alebo pri telefonických rozhovoroch opýtali viac menej len naši členovia dlhodobo žijúci v zahraničí (Jano Kočvara, Toneno Grňa, Maroš Švorc, Dano Valo, Pigo Štefka ...). Piešťancov - domorodcov až na pár výnimiek - začal Štefan Cup zaujímať až tak týždeň, dva pred Vianocami... Ale ako čas plynul, aj účastníkov 54. ročníka Štefanského futbalu na schôdzi pribúdalo. Do pol jedenástej hodiny, kedy sa začínajú vyberať pokuty za oneskorený príchod na schôdzu a kedy je na programe i čítanie zápisnice z posledného ročníka, chýba ešte pár minút a tak som doriešil aj posledné - ešte nevyriešené - organizačné záležitosti. Zodpovednú funkciu pokladníka po chorom Maťovi Polákovi prevzal a štartovné vo výške 200,-SK začal vyberať jeho brat Laco a neprítomného Pala Učňa vo funkciu kapitána Domácich, zastúpil jeho brat Miro. O 10.30 hodine už miestnosť praskala vo švíkoch a tak som síce v provizórnych, ale veľmi vkusne pripravených priestoroch bufetu kúpaliska Eva privítal všetkých prítomných členov na 54. ročníku štefanského futbalu, ktorým som prečítal zápisnicu a štatistické údaje z posledného ročníka. Hoci Štefanský futbal bol pre všetkých prítomných určite prioritou číslo jedna, na schôdzi sa vehementne diskutovalo najmä o rozhodnutí vedenia Kúpeľov Piešťany ukončiť z technických príčin k 31.12.2007 prevádzku kúpaliska Eva... Milan Čambor s Dodom Cifrom v náväznosti na to požiadali prítomných o podpis petičných hárkov za urýchlené riešenie vzniknutej situácie v meste Piešťany, ktoré budú následne odovzdané primátorovi mesta Removi Cicuttovi. Mesto Piešťany, ktoré sa vždy zásluhou Winterovcov pýšilo krásnym plaveckým areálom, zostalo tak bez plaveckého bazéna pre verejnosť. Slovo hanba Kúpeľom, hanba mestu, sú pre túto situáciu slabými slovami... V spojitosti s uzatvorením kúpaliska Eva často z pléna zaznievali otázky: „Kde budú obyvatelia mesta chodiť plávať, čo s plavcami, čo s pólistami, kde sa budú učiť deti plávať ... ?“ Na tieto otázky sme však odpoveď nenašli... Na otázku Jana Chalupku, čo ďalej so Štefanským futbalom, som odpovedal: „Štefanský futbal je večný aj keby sme mali hrať jeden proti jednému...!“

Poloprázdna predzápasová miestnosť o 10.00 hodine našťastie nesignalizovala nezáujem našich členov o Štefanský futbal, ale jedná sa len o evidentný pokles disciplíny u našich členov, ktorí si dávajú na čas ... Viacerí prítomní ďalej konštatovali, že Štefanský futbal bez možnosti okúpať sa v termálnej vode po zápase stráca svoje čaro. Na základe týchto konštatovaní Maroš Švorc požiadal organizátorov budúcich ročníkov, aby sa pokúsili tento pozápasový rituál zachovať a aby zabezpečili po zápase nejaký bazén s termálnou vodou, na vyhriatie premrznutých kostí... S historickým a prevratným návrhom, čo sa týka organizácie Štefanského futbalu, vystúpil následne kapitán Exilu Igor Hurvo Vestenický. Igor navrhol, aby sa naša povinná predzápasová schôdza nezačínala o 10.00 hodine, ale až o 11.30 hodine, nakoľko pre účastníkov Štefan Cup-u, ktorí nebývajú v Piešťanoch a dochádzajú na Štefanský futbal z blízka i z ďaleka je 10.00 skoro, ale hlavný dôvod je v tom, že po schôdzi cca o 12.hodine vzniká do 13.15 hodiny pre cezpoľných „mŕtvy“ a nevyužitý priestor, počas ktorého sa nezmyselne túlajú mestom, nakoľko žalúdky sú od vianočných dobrôt plné a jesť tesne pred zápasom je aj tak vraj úplný nezmysel... Ďalej Hurvo povedal, že si myslí, že aj pre domácich hráčov je táto zmena prínosom a vyhnú sa zbytočnej naháňačke, nakoľko nemusia počas schôdze pozerať na hodinky koľko je hodín a báť sa, či stihnú ísť v priebehu tej hodiny a štvrť domov pre futbalové veci a vrátiť sa na zápas. O tomto návrhu Igora Vestenického som dal následne hlasovať. Proti tomuto návrhu po krátkej rozprave hlasovali len dvaja naši členovia - Štefan Hauser so synom - ostatní prítomní boli za prijatie tejto zmeny v organizácii Štefan Cup-u. Samozrejme chápem i negatívne stanovisko rodiny Hauserovcov, ktorým prijaté rozhodnutie narúša krásnu rodinnú tradíciu, keď sa na deň sv. Štefana ich celá rodina stretáva na obed pri jednom stole u svojho otca resp. dedka Štefana, ktorému aj takýmto spôsobom preukazujú úctu a vďaku. Verím však, že pri troche snahy sa dá stihnúť všetko – aj schôdza, aj slávnostný obed aj futbal .... Väčšie zvady nastali okolo súpisiek jednotlivých mužstiev. Tomáša Marcinku z Exilu som nepripustil k zápasu, nakoľko sa nezúčastnil predzápasovej schôdze a jeho neprítomnosť nebola schôdzou ospravedlnená. Následne kapitán Exilu Hurvo žiadal doplniť svoje mužstvo o dvoch najmladších hráčov Domácich, čo argumentoval tým, že k dispozícii má len 14 hráčov schopných a ochotných nastúpiť (z toho Miloš Fabián a Dušan Vatrt chcú nastúpiť len v úvode zápasu) a že v prípade zranenia niektorého z hráčov nebude mať koho striedať, okolo čoho vznikla poriadna zvada ... Po krátkej výmene názorov medzi oboma kapitánmi som i napriek nesúhlasu niektorých našich členov, v záujme kvalitnejšieho zápasu, súhlasil s hosťovaním Palka Dornhofera ml. a Davida Hausera v mužstve Exilu – hoci ani im dvom to evidentne nebolo po chuti ... Otázkou pre budúcu schôdzu ostáva doriešiť členskú príslušnosť Andreja Poláka, ktorý zatiaľ nastupuje za Exil, čo je podľa Domácich v rozpore s pravidlami ŠC, nakoľko každodenne dochádza do práce z Piešťan do Trnavy, na základe čoho by mal byť podľa platných pravidiel ŠC hráčom Domácich. Na záver schôdze kapitáni prečítali základné zostavy oboch mužstiev určené na základe fyzického veku hráčov (podľa ročníka narodenia, nie podľa počtu odohratých zápasov) a na krátku chvíľu sme sa rozišli...

O 13.15 hodine šatňa vnútorného bazéna privítala prvých aktérov zápasu roka 2007 o Štefan Cup. O chvíľu to v šatni na Eve vyzeralo ako na oddelení traumatológie po vážnej dopravnej nehode, nakoľko každý sa urputne „fačoval“ ,bandážoval a mastil rôznymi mastičkami... Vônu v šatni bolo veľmi ťažko k niečomu prirovnať, nakoľko z jedného kúta bolo cítiť po roku z batoha vytiahnuté kopačky, z druhého kúta slivovica, z tretieho kúta rôzne hrejivé emulzie, zo štvrtého koňak, z piateho nevypraný dres a tak podobne... Špecialitu dovezenú priamo z Číny ponúkal v šatni prítomným nebezpečný ľavý útočník Exilu a nádejný veľvyslanec SR v ČR, Brnco Brňo. Viacerí skonštatovali, že nie tak nebezpečný ako ľavý...

Hlasy pred zápasom :

Sifon : "Domáci majú opäť šancu vyhrať, pretože za Exil nastúpi aj Dušan Vatrt, jeden z najlepších hráčov Domácich. Je rozhodnutý hrať, ale nie behať ... Bude to ťažké !"
Brnco : "Tohto roku idem na to vedecky. Vekový priemer Exilu znížime konzumáciou ELIXÍRU MLADOSTI, dovezeného až z ďalekej Číny. 55% extrakt z koreňa žen-šen nás určite dostane do hry, alebo sa opäť posereme ..."
Toneno Grňa : "Neviem či postavíme jedenásť hráčov, budeme musieť betónovať, nič nám nezostáva."
Hurvo : "Nejak sa už nikomu nechce písať, asi bude treba používať diktafón. Chýba Pišta Duga, ten to s tým má už nacvičené. „Uschôdzovali“ sme mladé posily z radov Domácich, ak tento mimoriadny prestup zoberú dôstojne a nebudú vystavení vyhrážkam svojich otcov, verím že sa budeme tešiť my. My sa však budeme tešiť každopádne. Veď nám sa najviac páči pozápasová atmosféra, debaty, spevy, pitný režim, bary, polícia ...."

Pred 14. hodinou nás na ihrisku čakala hŕstka našich verných fanúšikov vyzbrojených rôznymi dobrotami počnúc grogom, slivovicou až po fajnovú whisky... Po povinnom občertvení sa nasledovala individuálna rozcvička hráčov, vydanie posledných taktických pokynov a skontrolovanie základných zostáv na ihrisku kapitánmi oboch mužtiev. Taktická porada Exilu trvala dnes oveľa dlhšie ako v predošlých rokoch – je fakt, že tento ročník mali pred zápasom aj viac trénerov. Ku kapitánovi Hurvovi sa pridali svojim radami najmä Maroš Švorc a Jano Chalupka.

Stretnutie na Banke rozhodoval Miloš Košinár za bezvetria, pri teplote mínus 5°C. Na hracej ploche sa nachádzala cca 5 cm vrstva snehu.

Základné zostavy :

Domáci :
Šaňo Benedikovič – Jano Adamkovič, Boris Gleso, Laco Máček, Saly Pontes – Pali Dornhofer st., Jožko Grňo, Štefan Hauser, Jano Baranovič – Miro Učen, Boris Ondrášik.

Náhradníci Domáci :
Roman Berlanský, Peter Učen, Dušan Burdej, Tomáš Sámel, Martin Hauser.

Exil :
Laco Pollák – Maroš Švorc, Jaro Sámel, Igor Vestenický, Dodo Cifra – Andrej Polák, Jano Chalupka, Tony Grňa, Miloš Fabián – Dušan Vatrt, Peter Brňo.

Náhradníci Exil :
Vlado Škarka ml., Miro Grňa, Lasko Drahovský, Tomášik Habánik, P. Dornhofer ml., David Hauser

Čestný výkop :
Milan Čambor, Vlado Škarka st., Džuso Gula, Relo Berlanský,Jano Galo, Julo Manas, Peter Nosian a Peter Soukup. Soukupovi sa ročník neráta, lebo sa na predzápasovej schôdzi nezaprezentoval a ani nezaplatil povinný vklad – štartovné 200,-SKK.

Po nástupe oboch mužstiev k zápasu, po fotografovaní a po pozdrave prítomných, nasledovala na hracej ploche tradičná prísaha hráčov Exilu, ktorí však svoj zaužívaný kruh s výkrikmi zaklínadiel zmenili na indianský bojový tanec „woodoo“ veriac, že im to pomôže zdolať Domácich ... Musím však konštatovať, že pred zápasom som sa cítil ako nejaká futbalová hviezda, lebo fotografi vo veľkej miere cvakali iba mňa – alebo, že by to bolo iba moje veľké brucho...

O 14.16 hodine, dal rozhodca Košinár pokyn na zahájenie hry a následne si prítomní minútou ticha úctili pamiatku zosnulých členov ŠC a našich priaznivcov, ktorí odišli z tohto sveta.

Funkciu prvej pomoci a Červeného kríža na stretnutí po úvodnom hvizde rozhodcu zobral na seba Milan Čambor, ktorý prítomným ponúkal zo svojich zásob niečo na zahriatie...
Hráči oboch mužstiev nastúpili vo svojich tradičných farbách – Exil – biely a Domáci – modrý.
Prvú útočnú akciu Exilu ťahá po pravom krídla Dušan Vatrt, ale pred pokutovým územím ju s vďačnosťou odovzdáva Domácim, čo vyvolalo vlnu nevôle u jeho spoluhráčov...
Zatiaľ čo sa na hracej ploche striedajú jedna akcia s druhou, účastníci čestného výkopu sa chystajú zabiť fotografa Galu, nakoľko ich pri čestnom výkope údajne neodfotil.
Lopty sa zmocnil Božo Ondrášik, útočí na bránu Exilu, strieľa, ale jeho slabá strela trafila do hlavy Jara Sámela. Hra sa prelína z jednej strany na druhú – lopta sa dostala k Petrovi Brňovi, náprah, ale strela letí dobré 2 m od brány Domácich.
Strela Jana Chalupku na bránu Domácich - stečovaná za bránkovú čiaru – prvý rohový kop Exilu z pravej strany zahráva Peter Brňo, ale Domáci odkopujú loptu do bezpečia.
Prvú vážnejšiu strelu na bránu Exilu vystrelil po peknej kombinačnej akcii Domácich Števo Hauser, ale Laco Polák jeho strelu bravúrne vyráža na roh.
Postupný útok Domácich po ľavej strane, Saly nahráva Mirovi Učnovi, ten Božovi, ale ten sa potkol o loptu a padá na matičku zem ...
Hru začínajú ovládať Domáci, niekoľko pekných centrov z ich kopačiek smeruje do pokutového územia Exilu, ale exulanti to zatiaľ hravo a bez problémov riešia.
Peter Brňo sa chce presadiť individuálne, čo sa mu aj darí, ale pred pokutovým územím Domácich mu loptu odoberá Boris Gleso.
Ďalšia útočná akcia Exilu, Peter Brňo striela na bránu Domácich, ale jeho strelu Šaňo chytá bez problémov do koša.

9 min. - Jaro Sámel zastavuje útočnú akciu Domácich odkopom lopty do autu. Božo vhadzuje loptu do hry, Domáci sa krátkymi prihrávkami dostávajú pred „šestnástku“ Exilu, lopta sa dostala k Dornhoferovi st., ktorý peknou strelou zaznamenal prvý gól zápasu - 1 : 0 pre Domácich.

Hurvo ťahá akciu Exilu po pravom krídle, predbieha jedného hráča Domácich, druhého, tretieho, ale nakoniec lopta predbieha jeho a končí za bránkovou čiarou Domácich v aute – Hurvo to skomentoval slovami : „Už som nevládal prihrať, Boha!“
Jano Adamkovič z hĺbky poľa rozohráva na Pištu Hausera, ten mu ju vracia do krídla, center pred šestnástku Exilu, kde sa ale lopty zmocňuje Hurvo, ktorý ju prihráva na pravú stranu, kde je ale len hráč Domácich Saly, ktorý po ľavej strane zakladá útočnú akciu Domácich. V tomto čase Domáci prevzali taktovku hry do svojich rúk a priklincovali hráčov Exilu pred vlastné pokutové územie.
Domáci zahadzujú jednu šancu za druhou..
Hru Exilu sa zozadu snaží režírovať Hurvo a v strede poľa Jano Chalupka, ale vo väčšine prípadov ich prihrávky na útočnú dvojicu Vatrt – Brňo zachytáva už tradične veľmi dobre hrajúca osvedčená stopérska dvojica Domácich Gleso – Máček.

V 14 min. stretnutia je tlak Domácich taký veľký, že Hurvo sa pýta divákov, koľko času je do konca polčasu. Stredová formácia Domácich sa už ani nevracia s útočnými akciami Exilu na vlastnú polovicu, ale ostáva na polke Exilu aj po strate lopty, čo sa nepáči ani Šaňovi v bráne, ani pred ním hrajúcemu Borisovi Glesovi. Ich výkriky : „Vráťte sa !“ sú však zbytočné.
Lopta sa dostáva opäť pred šestnástku Exilu hráčovi Domácich Jožkovi Grňovi, tomu nabieha po ľavom krídle úplne sám obuvník Božo, ale Jožko sa rozhodol zakončiť útočnú akciu sám... Božo sa na neho nechápavo a vyčítavo pozerá ... Všetci diváci konštatujú, že to bolo od Jožka sebecké a že prihrávka mala ísť do ľava na voľného Boža, ktorý by bol išiel sám na brankára Exilu – aspoň by bola bývala nejaká sranda ...
Domáci na ihrisku excelujú – rôznymi technickými parádičkami zabávujú publikum...
Niekoľkými fantastickými zákrokmi sa v bráne Exilu zaskvel Laco Polák.
Technické finesy domácich hráčov vystriedali nepresnosti na oboch stranách.

Dušan Vatrt pri všetkej jeho snahe loptu ukopne maximálne tak na 10 m, čo nestačí ani na prihrávku, nieto ešte na poriadnu strelu.
Hra stráca na kvalite a tak sa diváci medzi sebou bavia hádaním, v koľkom mesiaci tehotenstva je na hracej ploche podľa veľkosti brucha Miro Učeň, jedni tvrdia, že v 6., jedni v 8., ale na záver sa všetci zhodli, že v pokročilom...
V 16. minúte stretnutia sa hráči Exilu dožadujú nariadenia pokutového kopu za faul v šestnátke, ale píšťalka rozhodcu Košinára zostáva nemá...
Obecenstvo spozornieva, akciu Domácich po ľavej strane ťahá Božolé, dostáva sa už na dostrel brány Exilu, rozhodol sa prihrať Mirovi Učňovi, ale loptu kopol rovno na nohu Igora Vestenického. Všetci skonštatovali, že Božo je doteraz najlepší zakladateľ akcií Exilu - hoci hrá za Domácich.
Exil slabou strelou ohrozil brankára Domácich – bola to ich iba druhá priama strela na bránu v zápase.
Chalupka nahráva do krídla Vatrtovi, ten si ju chce spracovať, ale nohy si zaplietol tak, že padá na zem ako vrece zemiakov ... Na to aby sa rozplietol a postavil na nohy potreboval niekoľko minút...
Útok Exilu po pravej strane ťahá Maroš Švorc, ale Domáci ho zastavujú hrubým faulom ...
Peknú akciu Domácich zakončil nepresnou hlavičkou Pišta Hauser.

Divákom sa zdá, že rozhodca sa priklonil na stranu Exilu a že píska všetko čo mu exulanti na ihrisku povedia. V hľadisku sa ozývajú výkriky : „Fúj, rozhodca fúj, nedaj sa ovplyvnovať eurami. Na rok už budú aj u nás!“
Nasleduje ďalší priamy kop za nastrelenú ruku v prospech Exilu. Divákov svojimi kúskami baví Božolé, hoci niektoré jeho čísla sú aj bez lopty...
Hrubý faul Jara Sámela zo zadu na Pištu Hausera... Diváci sa pýtajú : „Postaví sa ešte ???“ Loptu si stavia Boris Gleso, ale jeho strelu z 20 m Laco Polák vyráža na roh.
Na oboch stranách sa rozcvičuje a pripravuje do hry zasiahnuť mladá krv - nasleduje veľké hromadné striedanie na oboch stranách.
Miro Učen po príchode na lavičku náhradníkov značne unavený konštatuje : „S Grňom a Pištom Hauserom viac nehrám, oni ti loptu nenahrajú, vidia len seba, huncúti ...!“
Domáci sa po prestriedaní spoliehajú najmä na kvality Romana Berlanského, Exil sa zasa spolieha najmä na mladú dvojicu Dornhofer ml. – David Hauser, ktorú im požičali Domáci a ktorí boli v minulom roku strojcami víťazstva Domácich.
Hru majú pod kontrolou hráči v bielych dresoch – hráči Exilu. Snažia sa vyrovnať skóre zápasu, ale zatiaľ sa im to nedarí. Domáci stratili stred poľa, nakoľko v zálohe Domácich na defenzívne úlohy zabúdajú najmä Jožko Grno a Pišta Hauser.
Hra sa vyrovnala a útoky sa striedajú na oboch stranách. Obrany v oboch mužstvách sú zatiaľ o poznanie lepšie ako ich útočné formácie. Diváci sledujú dramatický zápas s množstvom osobných súbojov o loptu.

34 min. – po závare pred bránou Exilu strieľa druhý gól Domácich Dušan Burdej – 2 : 0 pre Domácich.

Maroš Švorc začal na lavičke náhradníkov oslavovať vyrovnávajúci gól, lebo si myslel, že pri hromadnom striedaní sa vystriedali aj strany a že Exil konečne vyrovnal... Veľké bolo jeho sklamanie, keď mu spoluhráči na lavičke náhradníkov oznámili, že Exil nevyrovnal, ale že prehráva už 2 : 0.
Hurvo založil peknú akciu Exilu, prihráva Paľkovi Dornhoferovi ml., ale ten stroskotáva na po ihrisku sa motajúcom Božovi.
Kritika domácich hráčov na lavičke náhradníkov je adresovaná najmä Jožkovi Grňovi, ktorý sa nevracia, často drží loptu a sebčí.
Na hranici šestnástky Boris Gleso v súboji o loptu fauluje mladého Dornhofera, ktorý len ťažko a ubolene stáva zo zeme. Nasleduje priamy voľný kop na bránu Domácich. Veľká šanca pre Exil streliť kontaktný gól.

Domáci stavajú 4-členný múr, na loptu sa rozbieha Jaro Sámel, ale jeho strela končí mimo bránu Domácich. V závere polčasu najmä Dornhofer ml., David Hauser a Tomáš Habánik oživili hru Exilu, ale v útočnej fáze sa proti dobre hrajúcej obrane Domácich gólovo nedokázali presadiť.
Domáci zo zabezpečenej obrany vyrážajú do nebezpečných protiútokov, ktoré ťahajú najmä Roman Berlanský a Martin Hauser. Obrana Exilu musí byť stále v strehu.
Dornhofer ml. sa dostal sám až pred bránu Domácich, ale Šaňo mu včasným vybehnutím berie loptu spred nôh.
Ďalšia akcia Exilu, z hranice šestnástky strieľa na bránu Domácich Habánik, ale jeho strelu opäť bravúrne vyráža Šano pred Jana Adamkoviča, ktorý odkopuje loptu do bezpečia.

43 minúta - Domáci sa zmocnili lopty, útočia po pravej strane, Jožko Grňo centruje do šestnástky, výskok a loptu v tiesni do vlastnej siete hlavičkuje Dornhofer ml. - 3 : 0 pre Domácich. Rozhodca Košinár ukončil prvý polčas 54. ročníka Štefanského futbalu, v ktorom po 45 minútach hry vedú Domáci nad Exilom v pomere 3 : 0.

Cez prestávku je v tábore Exilu dusná atmosféra... Hurvo tvrdí, že hráči Exilu hrajú na hranici svojich možností, robia čo vedia a že bohužiaľ na viac nemajú. Jano Chalupka mu oponuje a tvrdí, že Exil hrá na veľa prihrávok - príliš komplikovane a že keby hrali priamočiarejšie dopredu, bolo by to určite lepšie. Podľa Jana Chalupku, Exilu chýba aj častejšia streľba na bránu Domácich zo stredných vzdialeností. Hurvo mu odpovedá, že pokusov o strelu bolo päť a že viac možností na strelu proste nebolo. Ďalej Hurvo konštatuje, že keď to raz niekto lepšie nevie tak to nevie a na starosť sa to už ani nenaučí ... Po krátkej výmene názorov sa kapitán Exilu rozhodol do druhého polčasu postaviť to najlepšie čo má k dispozícii a tak sa pokúsiť zvrátiť nepriaznivý vývoj zápasu.
Domáci hrajúci v pohode využili prestávku na doplnenie chýbajúcich tekutín, na roztiahnutie pľúc jednou cigaretkou a niektorí si nezabudli zavtipkovať na úkor v ich blízkosti vadiacich sa hráčov Exilu...
Druhý polčas zahajujú výkopom po znamení rozhodcu Košinára hráči Exilu.
Exil začal druhý polčas náporom, ale zatiaľ bez želaného efektu. Väčšina útočných akcií Exilu končí na už spomínanej stopérskej dvojici Domácich Gleso – Máček alebo u brankára Domácich. V útoku Exilu sú aktívni najmä mladí hráči a to Vlado Škarka ml., Dornhofer ml., David Hauser, Tomáš Habánik a náš hip-hopový spevák Vlado Škarka ml.

57 min. – opäť kontra Domácich, Grňo obišiel Vlada Škarku ml., prihráva Dornhoferovi st. a ten peknou strelou zaznamenáva svoj druhý gól v zápase a zvyšuje vedenie Domácich na 4 : 0.

Na Exile je sympatické, že neskladá zbrane a že aj za tohto nepriaznivého stavu stále bojuje.
Exil opäť v útoku, Hurvo sa pokúša o strelu, ale jeho strela letí ďaleko nad bránu Domácich.
Medzi lepších hráčov Domácich sa svojim peknými obrannými zákrokmi ale aj útočnými výpadmi zaraduje Jano Baranovič, ktorý aj teraz zobral loptu Janovi Chalupkovi a založil útočnú akciu Domácich.
Exil sa zmocnil lopty, Jano Chalupka ju vyváža pred šestnástku Domácich, prihráva ju Petrovi Brňovi, ale jeho slabá strela končí v rukách brankára Domácich.

62. min. – rýchla akcia Domácich, Peter Učeň prihráva Romanovi Berlanskému a po jeho strele na bránu Domáci vedú už 5 : 0.

S Exilom to vyzerá zle-nedobre... Kontry Domácich sú efektívne a pre Exil smrtiace.
Po výkope Laca Poláka končí lopta opäť na kopačkách domácich hráčov, Peter Učen nahráva Romanovi Berlanskému, ten ju posúva pred šestnástku Božovi Ondrášikovi, náprah a strela na bránu končí v náručí brankára Exilu.
Do útoku sa vysúva aj stopér Domácich Boris Gleso, ale jeho strela takmer z polovice ihriska nemohla ohroziť bránu Exilu.
Pekná útočná akcia Exilu, zakončená ešte krajšou strelou Dávida Hausera - ale starý lišiak v bráne Domácich Šano Benedikovič loptu bravúrne chytá. Táto futbalová akcia zožala obrovský potlesk od aktérov stretnutia. Napriek tomu, že sa zásoby vo fľašiach pomaly, ale iste míňajú a začína byť chladno, v hľadisku panuje skvelá atmosféra...

71. min. - útok Domácich po ľavej strane a tiahla strela Petra Učna končí v bráne Exilu, čo znamená, že Domáci zvyšujú stav stretnutia na 6 : 0.

V týchto fázach hry možno hovoriť o drvivom tlaku Domácich a niektorí naši priaznivci opúšťajú ihrisko a odchádzajú na kúpalisko Eva alebo domov k televízoru...
Exil sa preberá z útlmu a mobilizuje svoje posledné sily na dosiahnutie aspoň čestného gólu v stretnutí. V útoku sa viackrát pokúša ohroziť brankára Domácich Dornhofer ml., ale dnes mu nie je súdené dať gól, keď neberiem do úvahy jeho gól do vlastnej brány... Ťažko znáša svoje hosťovanie v drese Exilu ...
Pekná akcia po osi Chalupka, Dornhofer ml., Brnco, ale posledne menovanému lopta odskakuje na kopačky Pala Dornhofera st., ktorý okamžite vyváža loptu po krídle na polovicu Exilu...
Útok Exilu sa rozhodol posilniť aj v obrane hrajúci Jaro Sámel, ale ten sa tam zviditelnil najmä škaredým faulom na vlastného syna Tomáša zo zadu, za čo mu rozhodca udelil jednu z mála žltých kariet v histórii Štefan Cupu. Prítomní skonštatovali, že to nebol faul na žltú kartu, ale rovno na prokurátora....
Exil mal viacero streleckých pokusov, ale viaceré strely Tomáša Habánika, Petra Brňu, Dávida Hausera a Jana Chalupku skončili v rukách brankára Domácich alebo mimo bránu. Je potrebné však povedať, že hráči Exilu nedokázali v niektorých prípadoch loptu kopnúť ani do prázdnej brány Domácich...
Útok Domácich sa rozhodol v závere zápasu posilniť Boris Ondrášik, ktorý vystriedal na ihrisku Paľa Dornhofera st.
Diváci v hľadisku skonštatovali, že Božovým najlepším spoluhráčom bol evidentne v čiernom oblečený rozhodca, lebo v priebehu stretnutia mu štyri krát nezištne prihral loptu na nohu....

88. min. – postupný útok Domácich zakončuje gólovou strelou Tomáš Sámel a upravuje tak stav zápasu na konečných 7 : 0 pre Domácich.
90. minúta stretnutia a rozhodca Košinár končí stretnutie, v ktorom Domáci porazili Exil v pomere 7 : 0.
Góly za Domácich strelili : Dornhofer st. 2, Burdej, Roman Berlanský, Peter Učen, Tomáš Sámel a Dornhofer ml. vlastný.

V 54. ročníku Štefan Cupu jednoznačne dominovali hráči Domácich, ktorí vo všetkých herných ukazovateľoch predčili hráčov Exilu. Je potrebné však skonštatovať, že Exilu chýbali z rôznych objektívnych príčin mladí hráči, ktorí boli v minulých ročníkoch ich oporami (...Sifonoví zaťovia, Hurvov synovec...) a že Exil nastúpil v základnej zostave s oveľa staršími hráčmi ako Domáci, nakoľko starší hráči Domácich z rôznych príčin absolvovali len čestný výkop... Exil sa však o lepší výsledok v zápase pripravil najmä zásluhou veľkého počtu pokazených prihrávok a slabou koncovkou... Po vzájomnom podaní si rúk, väčšina z nás sa ponáhľala na kúpalisko Eva, kde bol špeciálne - len pre nás - horúcou termálnou vodou napustený vnútorný i malý bazén. Každý z nás si posledné chvíle prevádzky kúpaliska nechcel nechať ujsť a preto si pobyt v predmetných bazénoch užíval v plnej miere... Blahodarné účinky na naše ubolené telá a za Evou smútiace duše malo i kvalitné pivo podávané spolu so šumivým priamo vo vnútornom bazéne (viď foto). Svojimi zlatými ručičkami naprával v bazéne kamarátom chrbtice Dušan Vatrt, pri čom im rozprával o svojich plaveckých úspechoch v súťažiach veteránov po celom svete... Myslím si, že po našom odchode z bazéna a po zhasnutí poslednéj lampy v šatni ukončil svoju bohatú históriu jeden z divov sveta... To čo nám Eva poskytla a to čo sme na Eve prežili, nám závidel každý, kto k atmosfére na Eve čo len trocha pričuchol ...

Z bazéna do bufetu na slávnostnú večeru sa akosi nikto neponáhľal. Každý si chcel užiť neopakovateľné - žiaľ Bohu posledné - okamihy v bazéne kúpaliska Eva... A tak som tradičnú slávnostnú večeru, z ktorej sa pre žalúdočné problémy ospravedlnil Maroš Švorc (neviem či mu nebolo ťažko z toho výprasku od Domácich), zahájil odovzdaním putovného pohára kapitánovi víťazného mužstva Mirovi Učnovi až o štvrť na sedem večer. Zamyslené pohľady našich členov do neznáma, sklesnutá nálada a debatné krúžky utápajúce sa v spomienkach na chvíle prežité na Eve, pripomínali svojou atmosférou a náladou skôr deň Pamiatky zosnulých, ako oslavu 54. ročníka ŠC a tak pred zaželaním dobrej chuti k večeri, podľahnúc „dušičkovej“ atmosfére v miestnosti, požiadal som prítomných o pomodlenie sa modlitby Otčenáš, ako vzdanie vďaky Pánu Bohu za to, že nám dal kúpalisko Eva, kde z malých detí vyrástli úspešní dospeláci, kde sa z hravých detí stali úspešní športovci reprezetujúci svoje mesto a vlasť po celom svete, kde sme sa naučili bojovať so súperom, víťaziť ale i prijímať prehry, kde sme spoznali pocity prvého zaľúbenia a bozkov, kde sa zrodili veľké priateľstvá a nezabudnuteľné zážitky ... Otčenáš bol aj poďakovaním tým, čo sa zaslúžili o vybudovanie a prevádzku kúpaliska Eva, za ich obrovskú trpezlivosť s nami a zároveň aj prosbou pre kompetentných v Kúpeľoch a na MÚ v Piešťanoch, aby nám kúpalisko Eva v čo najkratšom čase vrátili v novom šate, aby sa tak Eva znova stalo pýchou Piešťan, ako tomu bolo v roku 1934, keď kúpalisko Eva bolo druhou plavárňou po staručkom bratislavskom Groslingu na Slovensku...

Po chutnej večeri a opláchnutí hrdla trochou vína všetkých prítomných rozosmial svojou reakciou všestranný športovec Božo Ondrášik. Keď za ním prišiel kelner a pýtal sa ho či si dá po večeri kávu, Božo kávu zdvorile odmietol s dovetkom: „Rád by som si dal, ale mám vysoký tlak a choré srdiečko!“ A tak kelner odišiel k ďalším hosťom. Keď som po chvíli Borisovi povedal, že káva je v cene večere a že za ňu platiť nemusí, Boris utekal za kelnerom a kričal po ňom : „ Aj sem jednu kávu, čo nevieš, že ja som starý kávičkár!“ V krátkej rozprave o budúcom ročníku prítomní navrhli a za členov prípravného výboru 55. ročníka ŠC schválili Doda Cifru, Mira Učna, Maroša Švorca, Salyho Pontesa a mňa. Ďalej sa prítomní dohodli, že prípravný výbor zverejní čas a miesto schôdze 55. ročníka ŠC v reklamnom týždenníku „AB“ a vo výveske vodnopólového odd. pri kiosku Perla za Magnóliou. O 19.45 hodine prišla na rad v podaní koho iného, ako kapitána Exilu Igora Vestenického, tradičná kultúrna vložka, ktorá bola tentoraz venovaná rozlúčke s Evou.

Ako prvú zaspieval Hurvo na melódiu piesne Zbohom zostávajte, héj mamičkine prahy...pieseň Rozlúčka s Evou :

S Bohom ostávaj už, hej naša milá Eva,
bola si milená, ako švárna deva.

S Bohom ostávaj aj ty, héj sirová vodička,
tu vienok stratila, nejedna Anička.

S Bohom ostávajte, hej úžasné arény,
aj vy moje drahé plavecké bazény.

S tebou sa náš malý, héj bazénik lúčime,
už si svoje kosti, tu nevyhojíme.

Za vami nám bude, hej vy bufety ľúto,
tu sme zapíjali radosti ba i smútok.

S Bohom ostávajte, hej kabínkové dierky,
tu si oči pásli malí ba aj veľkí.

A tak s Bohom ostaň, hej Eva milovaná,
už si doslúžila, už viac nemáš pána.

A vy mestskí páni, hej či hanby nemáte,
keď vy ju zahynúť bezmocnú necháte.

Ako druhá v poradí znela v podaní Hurva pieseň Hej piešťanci !

Hej piešťanci ešte naša stará Eva žije,
srdce má už síce choré, ale predsa bije.
Žije, žije duch Evový, bude žiť na veky,
hrom a peklo, márne vaše proti nám sú vzteky.

Tu sme sa plávať naučili, aj všeličo iné,
nepozerajme sa iba, ako ona hynie.
Povstaňme a prisahajme, že ju nenecháme,
barbarom zničiť, slávu poškvrniť, mi ju zachováme !!

Po tomto Igorovom vystúpení všetci prítomní povstali, tlieskali a dlho skandovali : „Hurvo na hrad, Hurvo na hrad!“

Asi po 5-ich minútach skandovania sa prítomní upokojili a do kultúrnej vložky prispel Milan Čambor recitáciou z titulu ukončenia prevádzky kúpaliska Eva aktuálnej básne, ktorú začiatkom 60-ich rokov 20. storočia, napísal Paťo Bodnár.

Óóó piešťanské plavectvo, ty šport prekrásny a nádherný,
kto ťa len raz spozná, nezostane ti už neverný,
veď rozdávaš zdravie, krásu i silu,
pripravuješ nám rekordérov každú chvíľu.

Všetky mestá preto s údivom sem pozerajú v zime či v lete,
ako na mohutnú veľmoc v plaveckom svete.
Jedni nás do každého zápasu povzbudzujú,
druhí zas proti nám všetko presadzujú.

So všetkými oddielmi máme dobré vzťahy,
či už sú to plavci z Brna, Košíc, Plzne a či Prahy,
nenecháme si však urážať našu oddielovú hrdosť
a preto vypisovanie proti nám v novinách, považujeme za obrovskú drzosť.

Naši plavci prekypujú elánom a sviežosťou,
učia sa a trénujú vždy s radosťou,
preto vyhrávajú preteky – získavajú body
a pravidelne víťazne vychádzajú z vody.

Máme z toho samozrejme všetci radosť,
že takto konáme povinnosti zadosť,
milujeme pohyb, našu vodu, našu Evu,
na ktorej sa ťažko obísť bez hluku a revu.

Eva sa mohutne vypína nad celým krajom,
ona je našim skvostom, našim rajom.
Je tiež darcom šťastia, strojcom mladosti,
Eva je tiež svedkom našej nejednej radosti.

Veď práve tu neraz grandiózne preteky sa konajú,
keď veľké plagáty divákov už z ďaleka volajú.
Eva blahodárne pôsobí na výkvet našich plavcov,
veď denne otvorením náručím víta naše dievčatá i chlapcov.

Rozprávať o Eve, znamená tiež o umení,
učiť sa študovať, ako tá svetoznáma voda pramení,
prečo vyviera práve tu, prepáčte v tejto dedine
a prečo nepramení v meste napr. v Groslingu jedine ?

Eva je zároveň ukážka veľkosti prírody,
ukážka, čo všetko sa dá spraviť z vody,
celé jej priestranstvo je preto posypané kvetom,
veď ona je preslávená široko-ďaleko celým svetom.

Je predsa dobré mať z mladosti pamiatky
a po rokoch zavše pozrieť na ne, pospomínať na sviatky,
dnes je preto Eva v slávnostnom rúchu zahalená,
veď nová plavecká kronika je odhalená.

Dúfame, že ostane nám uchránená táto pamiatka
a nebude sa do nej písať iba do piatka.
Aj naďalej pracujte za rozkvet nášho klubu,
tým dokážete zapchať našim neprajníkom hubu.

Plavci, rekordéri naši milí,
slávu piešťancom ste už neraz urobili,
trénujte preto s láskou a nadšením,
veď budete raz zaslúžene odmenení uznaním.

Keď potom budete úspešne závodiť v ďalekých krajinách,
potomkovia naši sa o Vás budú učiť v dejinách.
Zlatými písmenami bude stáť v našej kronike :
Piešťanci vždy čestne bojovali a nepodľahli panike!

Plavecký šport u nás nesmie nikdy zaniknúť,
našou snahou musí byť, aby každý mohol vyniknúť,
každému trénerovi predsa osud Váš na srdci leží
a preto denne s radosťou k bazénu beží.

Naháňa sa a usiluje, mačká stopky
a každého usmerňuje, meria stovky.
Takto potom naše plavectvo úspešne zvládlo mnohé naše súťaže
a dlhé roky vyhráva poháre a súťaže.

Radosťou sa nám srdce napĺňa, celé telo hreje,
keď vidíme, k akým vysokým métam náš oddiel speje.
Rozrastá sa, mohutnie, rozkvitá,
je sveta súci – plný života.

Aj dnes po boku kanónov, vyrastajú nám ďalšie esá
a preto, kto má rád oddiel, ten rozhodne plesá.
Činte sa aj Vy výkonom postaviť po ich boku,
možno sa Vám to podarí v budúcom roku. (To platí teraz pre hráčov Exilu)

Keby sme aj toto mali v moci,
vybavili by sme Vám tréningy hoc aj v noci,
avšak stačí aj poobede usilovne trénovať, ale trénovať a nie vrčať,
lebo iba tréning je zárukou, že nebudeme na jednom mieste trčať !

Po kultúrnom vystúpení a zaspievaní zopár piesní pod taktovkou Igora Vestenického sa prítomní pomaly začali po skupinkách rozchádzať. Jedni šli pekne po poriadku domov, druhí pokračovali v zábave v miestnych puboch, no a tretí sa vybrali pohľadať niečo pod „zub“... Kde sú tie časy, keď dievčatá netrpezlivo čakali pred reštauráciou kde sa konala slávnostná večera na čas, keď ich pozveme ďalej ...

Vyúčtovanie 54. ročníka ŠC :

Vklad : 41 x 200,- = 8 200,-
Zostatok z 53. ročníka : 6 600,-
vrátenie zálohy za doménu: 600,-

Príjem spolu : 15 400,-

Večera : 41 x 165,- = 6 765,-
14 l vína : 14 x 130,- = 1 820,-
káva : 20 x 22,- = 440,-
plavčík D. Podhradský : 500,-
prenájom ihriska : 500,-
záloha za doménu L.Benedikovič : 600,-

Výdaje spolu : 10 625,-

Zostatok k 55. ročníku ŠC : 4 775,- SKK

Aj keď kúpalisko Eva končí svoju prevádzku navždy zostane v našich srdciach... Každý z nás tu zažil nádherné chvíle i pocity sklamania, výhry i prehry, priateľstvá i všetko, čo patrí k nim, no jedno je isté – na Evu nikdy nezabudneme a Eva zostane navždy v našich spomienkach a navždy spojená s našim Štefan Cup-om.

Nech žije 55. ročník Štefan Cup-u v roku 2008 ...!

Zapísal : L.A.Benedikovič

55. ročník (rok 2008)
55. ročník (rok 2008)

Blíži sa koniec roka 2008, ktorý je už tradične ako každý záver roka sprevádzaný zhonom v preplnených nákupných centrách, míňaním peňazí za darčeky pod stromček pre najbližších, ako i hlukom vtieravých reklám a vianočných melódií, všade tam, kam sa len človek pohne... V tomto zhone na mňa čaká ešte jedná povinnosť – organizačne zabezpečiť zdarný priebeh 55. ročníka Štefan Cupu. Prípravný výbor zvolený na poslednom ročníku ŠC v zložení Miro Učeň, Maroš Švorc, Saly Pontes, Dodo Cifra a ja, nebolo jednoduché dať dokopy, nakoľko väčšina členov prípravného výboru sa zdržiavala v priebehu roka pracovne mimo Piešťan. A tak sme sa do prípravy 55. ročníka ŠC pustili s Dodom Cifrom po jeho príchode z Francúzska, kde bol ako tréner s vodnopólovou reprezentáciou žien SR na turnaji. Ihrisko na Banke som bez väčších problémov vybavil s novým šéfom futbalu na Banke Petrom Marekom a novým správcom ihriska Jankom Ďurčekom. Ďalej bolo potrebné zabezpečiť miestnosť na predzápasovú schôdzu a na slávnostné večerné posedenie. Z viacerých možností sme sa s Dodom rozhodli pre reštauráciu Centrál na Winterovej ulici. Keď Miloš Košinár prijal ponuku na rozhodovanie zápasu, ostal pred nami síce už iba jeden, ale najvážnejší problém a to, kde sa pred stretnutím prezliecť a kde sa po stretnutí osprchovať. Všetko vyriešil Dodo Cifra, keď podpísal s vedením Kúpeľov Piešťany zmluvu o prenájme detského bazéna so šatňami na zimnú sezónu. Keď sme mali všetky základné organizačné záležitosti vyriešené, napísal som oznam, ktorý som následne dal v súlade s úlohami z poslednej schôdze 11.12.2008 ako plošnú inzerciu zverejniť v inzertnom časopise A.B. Piešťany a vyvesiť do vodnopólovej vývesnej tabule pri kiosku Perla na Nálepkovej ulici.

Povinná predzápasová schôdza v reštaurácii Centrál mala netradičný začiatok – prvýkrát sa začala o 11.30 hodine – ale tradičný program a priebeh. Funkcie pokladníka sa ujal Laco Polák, ktorý začal od prítomných vyberať štartovné vo výške 200,00 SKK – poslednýkrát v SKK, kapitáni mužstiev Igor Vestenický a Tapio Učeň začali z prezenčnej listiny skladať základné zostavy a v hlavách kuť zápasovú taktiku, no a ja som prítomných poinformoval o priebehu minulého ročníka a žiaľ i o niekoľkých mimoriadne smutných skutočnostiach, ktoré sa udiali v priebehu roka 2008.

V roku 2008 naše rady opustili až traja členovia, dňa 11. januára zomrel v Piešťanoch Števo Frič, štyri dni po ňom 15. januára nás v SRN opustil Lojzo Šimo „Liebrich“, no a tesne pred Vianocami, 20. decembra zomrel v Bratislave Julo Turček. Pri úmrtí našich členov mi nedá nespomenúť i úmrtie nášho veľkého priaznivca Ferka Smolku a zdravotné problémy môjho predchodcu a môj vzor v bráne Domácich Pala Vrábla, ktorému museli lekári zo zdravotných dôvodov postupne amputovať skoro celú nohu.

Schôdza bola tentoraz pokojná a na požadovanej úrovni. Najväčšia vadenica sa opätovne rozpútala ohľadom príslušnosti hráčov k jednotlivým mužstvám a to najmä okolo Leguána Poláka, ktorý každodenne dochádza za prácou do Trnavy a Martina Hausera, ktorý od septembra študuje v Bratislave. Obaja hráči majú podľa pravidiel ŠC jednoznačne príslušnosť k Domácemu mužstvu. Vyplakávanie Hurva ako i snaha Leguána i M. Hausera hrať za Exil zlomili kapitána D. Tapia natoľko, že súhlasil, aby títo dvaja hráči nastúpili za Exil. V rámci diskusie som prítomným účastníkov ŠC prečítal pozdravy od Ivana Markoviča z Rakúska, ktorý chce podať na 60. ročníku brilantný výkon, a preto sa už teraz naň poctivo pripravuje a ďalej to boli pozdravy od Jimmyho Kočvaru a Dana Vala z USA. Na záver schôdze prečítali kapitáni základné zostavy oboch mužstiev postavené na základe fyzického veku hráčov a pomaly sme sa začali presúvať na kúpalisko Eva, ktorého útroby už niekoľko rokov slúžia ako šatňa pre účastníkov ŠC ako i rehabilitačné stredisko po Štefanskom futbale. Pri prezliekaní sa do športovej výstroje väčšina hráčov v šatni kúpaliska používala rôzne podporné prostriedky. Povoleným a najčastejšie používaným dopingom bol najmä alkohol rôznej kvalitatívnej úrovne, pôvodu a vône. Za takmer jarného počasia sme sa z kúpaliska Eva presunuli na futbalovú hraciu plochu OTJ Banka.

Hlasy pred zápasom :

Hurvo :"Šaňo už moc dlho reční, zachádza ďaleko do histórie, ani nevie, že tým Exilu pripomína staré - zlaté víťazné časy, ktoré sa dnes vrátia. Iba ak by šarapatila sračka, sa to možno nestane."
Toneno Grňa :"Nádej zomiera posledná. V každom prípade chcem dosiahnuť lepší výsledok ako minulý rok. Tá prehra bola krutá."
Brnco :"Už mi je trápne vyhrážať sa Domácim, že teraz Exulanti vyhrajú. Moja hviezda, na ktorú som čakal desať rokov nevyšla a už asi ani nevyjde. Keby som dal gól, bola by to náhoda alebo zázrak."
A.Polák-Leguán : "Nová krčma – nová hra."
Vlado Škarka ml. : "Tento rok Exil bude mať hernú aj pitnú prevahu."
Ziegler : "Najlepší šport – koňak a dort !"
Čipi Učeň : "Vyhráme !"
Gento : "Minulý rok ma skolila chrípka – „exilka“, tento rok však ale, opäť my skolíme Exil. A čo sa týka možného herného systému pre Exil navrhujem novátorský systém 1 – 10 – 0 – 0. Možno by sme domáci vyhrali max. o dva góly."
Bary : "Je smutná doba táto. Len jediného Exulanta priniesla vlna táto – Maroša Švorca (ďalej v koncepte nečitateľné)."

Na Banke nás čakala zásluhou Janka Ďurčeka čerstvo „vylajnovaná“, ale dosť klzká a najmä v „pätkách“ silne blatistá hracia plocha. Niektorí hráči využili mimoriadne priaznivé počasie - slnečno, bezvetrie a teplota nad nulou – po príchode na trávnik k pózovaniu pre fotografov... Hráči sa hodnú chvíľu pred výkopom individuálne rozcvičovali a vzájomne hecovali. Najviac pozornosti sa ušlo už tradične hráčovi mediálnej hviezde Domácich Božovi Ondrášikovi, ktorého postava, pohyb a uvoľnovacie cviky sú vždy jedinečné a stredobodom záujmu fotografov, futbalových odborníkov a divákov....

Po individuálnych rozcvičkách hráčov a ich hecovačkách nasledoval pozdrav a fotenie Domácich a Exilu. Po tomto akte sa už tradične „bieli sokolíci“ zoskupili okolo kapitána Exilu Hurva Vestenického, ale po ich minuloročnom indiánskom tanci "wo - do", ktorý im priniesol výprask v podobe 7 : 1, prišiel Hurvo s alternatívou, ktorá bola po posledných zlých výsledkoch Exilu vcelku logická, ale nikto ju nečakal.... Hurvo vyzval všetkých exulantov pred zahajovacím hvizdom rozhodcu k modlitbe. Začal slovami : „Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno Tvoje, prosíme Ťa daj nám sily, aby sme aj keď už nie vyhrali , tak aspoň prežili“. Do toho mu vstúpil Jano Chalupka : „Aby sme ich aj rozdrvili“. Hurvo ďalej pripomenul, že základná zostava musí byť dodržaná do 25. minúty stretnutia a že striedať môže ísť iba ten hráč, ktorý je tesne pred infarktom... Jano Chalupka upresnil Hurvovu výzvu : „Chalani, kto cíti , že robí na ihrisku k......i, nech si vstúpi do seba, zamyslí sa nad sebou a ide radšej preč. Ja to tiež plánujem !“. Tieto slová sa nenaplnili a Jano opätovne patril k najlepším hráčom stretnutia a k oporám Exilu. Domáci žiadnu taktickú predzápasovú poradu nemali, bola z nich cítiť istota a obrovské sebavedomie. Väčšina skalných a verných divákov predpokladala, že stretnutie sa začne tradične s 15 až 20 minútovým meškaním a tak sa na zápas dostavili až po jeho úvodnom hvizde...

Základné zostavy :

Domáci :
Laco Šaňo Benedikovič – Jano Adamkovič, Boris Šošon Gleso, Laco Mandarín Máček, Boris Saly Pontes – Palo Dornhofer st., Jožko Grňo, Jaro Džuso Gula – Miro Čipi Učen, Boris Božolé Ondrášik, Milan Gento Zálešák.

Čestný výkop a náhradníci Domáci :
Ján Baranovič, Vlado Škarka st., Vlado Škarka ml., Tomáš Sámel, Roman Berlanský, Peter Soukup, Vlado Hašek, Palo Učeň, Pišta Duga, Dušan Burdej, Peter Učen, Palo Dornhofer ml., David Hauser, Boris Baranovič, Ján Adam Galo (celkovo 26).

Exil :
Laco Ríbezla Pollák – Igor Hurvo Vestenický, Jaro Dodo Sámel, Peter Brnco Brňo, Dodo Cifra – Maroš Švorc, Jano Chalupka, Andrej Leguán Polák, Jano Plánovský – Miloš Fabián, Dušan Vatrt.

Čestný výkop a náhradníci Exil :
Maroš Sámel, Tony Grňa, Mirko Fritsch Grňa, Tomáš Habánik, Peter Šmilňák, Peter Nosian, Martin Hauser, Lasko Drahovský, Ladislav Šiška (celkovo 20).

Rozhodca : Miloš Košinár

Po čestnom výkope nehrajúcich členov ŠC nasledovala minúta ticha za všetkých našich zosnulých a neprítomných členov, ktorých v poslednom čase žiaľ Bohu stále viac a viac pribúda. Ale potom to už vypuklo a na ihrisku sa bolo skutočne na čo pozerať... Hracia plocha ihriska začala po nočnom mraze na slniečku pomaly mäknúť a pohyb na nej sa stával čoraz obtiažnejší najmä pre zakladajúcich členov a ťažkotonážnikov. Prebiehala iba 4. minúta a pri postrannej čiare zrazu zastal ako monopost formuly 1, Dušan Vatrt. Žiadni mechanici z boxu nevybehli, aj keď im dával znamenie a preto sa pokorne oprel zranený o zábradlie a kričal, aby ho niekto vystriedal. Keď sa krívajúc vrátil na striedačku, opýtal som sa ho, čo sa mu stalo : „Zranil som sa ! A bolo to preto, lebo som sa snažil dobehnúť prihrávku, ktorú som dobehnúť nemohol, ale chcel som, niečo tam ruplo a tým dávam šancu mladším !“. Hra pokračovala a v 13. minúte po zaváhaní Jara Sámela sa k lopte dostal Božo Ondrášik, no ako na striedačke Domácich väčšina skonštatovala, že Božo životnú šancu nepremenil...

Priebeh hry vôbec nekorešpondoval s predzápasovými prognózami, podľa ktorých mal byť zápas jednoznačnou záležitosťou Domácich. Hra mala nielen dobrú úroveň, ale šance sa striedali na oboch stranách a stále sa bolo na čo pozerať. Starší a skúsenejší hráči na ihrisku postupom času viac a viac čakali na 25. minútu, aby mohli vystriedať. Nálada „veteránov“ sa evidentne zlepšila po ich vystriedaní, ale hlavne po doplnení tekutín a vybehnutí mladších ročníkov na ihrisko. Miro Učeň po odchode z hracej plochy na otázku : „Ako hodnotí priebeh zápasu ?“ odpovedal : „Zápas je výborný, farebný.. A nemôžeš nám urobiť fotku ? Čo už si nám ju urobil ? Tak nám rýchlo niečo nalej !“ To už na ihrisku behala omladina a bolo to aj cítiť. V 30. minúte po viacerých nepresnostiach v obrane Exilu pekne prihral Roman Berlanský Petrovi Učňovi juniorovi a ten nezaváhal a strelil prvý gól Domácich. Stav D : E 1 : 0. Domácich to zrejme uspokojilo, lebo napriek veľkej snahe vsietiť druhý gól, ktorý mal byť logickým pokračovaním predchádzajúceho ročníka im dlho nič nevychádzalo. Trest v podobe vyrovnávajúceho gólu sa dostavil v 38. minúte, keď obrana Domácich nechala Exilu veľa priestoru a po zaváhaní Borisa Glesa Andrej Polák pohodlne zblízka vyrovnal. Stav D : E 1 : 1.

Keď pri zakladaní jedného útoku Domácich Sifón Cifra tvrdo atakoval Šošona Glesa a ten zostal ležať na zemi, z lavičky Domácich sa ozvalo: „Bola to biela 50-tka“, čím dali Borisovi najavo, na koho sa má sústrediť pri odplate... Problém bol však v tom, že na ihrisku sa v tej chvíli nachádzalo 9 hráčov Exilu s číslom 50... Domáci v tejto fáze zápasu už cítili, že Exil sa len tak nezdá a preto zvýšili aktivitu najmä v útočnej fáze. Akcie Domácich boli rýchle a pekné, ale často im chýbala úspešná koncovka. Ich snaha bola korunovaná v 43. minúte, keď Roman Berlanský nádherne preloboval obranu aj brankára Exilu a dal druhý gól domácich. Stav D : E 2 : 1. To bol zároveň aj polčasový výsledok.

Počas prestávky opäť všetci svorne dopĺňali tekutiny resp. povolené dopingové látky a dostavili sa aj prvé hodnotenia zápasu. Na lavičke Exilu bolo opäť o čosi rušnejšie ako u Domácich, ktorí to brali akosi ľahkovážnejšie... Navzájom sa doberali, súpera nebrali moc vážne a bavili sa len o tom, aká bude výška skóre v prospech Domácich. Exil akoby cítil šancu uhrať dobrý výsledok. Hráči sa vzájomne hecovali a ich diskusia svedčila o väčšej bojovnosti a zodpovednejšom prístupe k zápasu, čo mohlo byť vyvolané i nepriaznivým a zahanbujúcim výsledkom v predchádzajúcom ročníku. Hurvo: „Maroš, ty v Nemecku nekukáš futbal a nevieš jak sa hrá. Predsa už aj na Banke vedia, že po strate lopty sa šetci musá vrátiť na svoju polovinu. Furt chceme hrať len pred ich bránou, ale tam si len zavadzáme“. Jano Chalupka : „No, ale akí sme šťastní, že po ich bránu vóbec dójdeme ! Potom sa nečuduj, že sa nám odtiaľ nechce vrátiť. My jednoducho už nevládzeme. Šak v našom mužstve je len jeden blázon a to si ty. Ty vládzeš behať hore – dole, ale my už nevládzeme. Oni (mysliac tým Domácich) sú blázni šetci, ich nemóžeme predsa ubehať“. Maroš Švorc : „Tak dobre. Necháme ich nech behajú a keď už nebudú vládat potom udrieme“. Jano Chalupka : „Čo Ty j..e. Ony keď nebudú vládať, ja už budem v márnici“. Otázka na Hurva : "Ako hodnotíš prvý polčas ?" „Stav je zatiaľ povedal by som vyhovujúci, lebo je lepší ako vlani, takže dúfam, že to nebude taký výprask, ale zatiaľ nám to stačí. No a taktika do druhého polčasu je bojovať a skúsiť ich nabiť“. O niečo skúpejší na slovo bol Božo Ondrášik z domáceho mužstva. Na otázku ako hodnotí 1. polčas odpovedal : „Dobre“. A ako sa cíti ? „V živote som sa necítil lepšie!“ To už zrejme prepočítaval opravy topánok vo svojej dielni pri Kruhovke na eurá. A to je Božo považovaný za väčšieho euroskeptika ako je sám Václav Klaus.

Začal druhý polčas. Väčšina aktérov stretnutia očakávala tlak Domácich, ale pravdu povediac, opak bol pravdou. Exil hral dobre a viac ako 20 minút nepustil Domácich na svoju polovicu ihriska. Nebyť Šaňa v bráne Domácich, ktorý mal skutočne svoj deň a ktorému dali hráči Exilu vyniknúť, bol by skóre zápasu oveľa priaznivejšie pre Exil... Hneď v 6. minúte II. polčasu musel Šaňo vyťahovať loptu spod brvna na roh, aj keď už hráči a priaznivci Exilu kričali gól. Po tejto veľkej ofenzíve Exilu sa podarilo domácim až v 22. minúte rýchlo preniesť hru pred bránu Exilu, ale koncovka bola, ako počas celého stretnutia, žalostná. V 23. minúte opäť závar pred bránou Exilu, ale ani z tohto obláčku nezapršalo. Po sérii nepresností zo strany exulantov zobral zodpovednosť na seba v 16-ke Exilu Dušan Burdej a po skrumáži pred ich bránou prekonal v 24. minúte po tretíkrát Laca Poláka. Stav D : E 3 : 1.

Domáci to brali ako samozrejmosť a mysleli si, že už sa im nič nemôže stať a že ďalšie góly do brány Exilu budú padať samé... Niektorí vystriedaní hráči očakávajúc jednoznačný vývoj záveru zápasu odišli predčasne do horúceho bazéna na Eve. O exibícii Domácich však nemôže byť ani reči, lebo dve minúty po strelení tretieho gólu D, po sérii nepresností a zmätkoch v obrane Domácich, kde evidentne chýbal zranený Laco Máček, strelil druhý gól Exilu Andrej Polák. Stav D : E 3: 2. Exil sa týmto opäť vrátil do zápasu a Domáci sa museli viacej snažiť ak chceli vyhrať. Hneď sa vrhli do útoku a chceli rozhodnúť. No snaha im akosi zväzovala nohy. Nešlo to najmä Paľovi Dornhoferovi jr., ktorý sa dvakrát rútil sám na bránu Exilu, ale jeho tvrdým strelám chýbala presnosť a tak skončili mimo bránu. Zo striedačky Domácich bolo počuť výkrik : „Čo mu tatko zakázal dávať góly ?“ A tu prišlo na rad nepísané, ale mnoho krát potvrdené pravidlo: „Nedáš – dostaneš !“ Najprv Šaňo vytiahol ďalšiu tutovku z „vinkla“ na roh a vzápätí excelentne vyrazil prudkú strelu z hranice šestnástky k tyči, čím nedal Exilu šancu vyrovnať stav zápasu. V tejto fáze hry Šaňo skutočne podržal Domácich a tí boli radi, že ho majú...

Terén postupom času zostával klzkejší a lopta ťažšie ovládateľná. Pri nevydarenej akcii pomaly vracajúci sa Božo ospravedlňoval svoj pohyb po ihrisku slovami: „Nedá sa, lopta je na nyšt!“ Bary mu odpovedal : „To je lopta na iný terén“, čo Miro Učeň pohotovo doplnil : „Na iný terén, ale aj pre iných hráčov!“. O čo bolo na lavičke Domácich veselšie, o to bolo hráčom Domácich na ihrisku ťažšie – pred bránou D bolo skutočne horúco. Exil cítil stále šancu niečo urobiť s výsledkom, ale i Domáci chceli rozhodnúť o svojom víťazstve ďalším gólom. Preto bola hra na oboch stranách zodpovedná, hralo sa hore – dolu, čo bolo veľmi náročné nielen na kondíciu ale aj na morálne - vôľové vlastnosti každého hráča. Hurvo hnal svojich „sokolíkov“ na bránu Domácich a po strate lopty sa okamžite stiahol k vlastnej bráne, aby ukázal všetkým, ako to majú hrať. Silná desaťminútovka Exilu nakoniec donútila Domácich spraviť ďalšiu chybu v obrane. Pri jednom z útokov nedokázala obrana odkopnúť loptu mimo šestnástku a odrazenú loptu z otočky krásne trafil Martin Hauser do siete a vyrovnal na konečných 3 : 3. Stav D : E 3 : 3.

Gól bol logickým vyústením snahy Exilu a neschopnosť útoku Domácich, ktorí mali šance, ale všetko skončilo v rukách brankára Exilu Laca Poláka resp. pred veľkým vápnom alebo mimo bránu. A to ešte nebol koniec zápasu. Domáci zjavne zaskočení aktivitou Exilu prestali úplne hrať a vtedy zrejme pri nich stálo nielen šťastie, ale asi aj pán Boh. Po ďalšej chybe v rozohrávke Domácich sa 4. minúty pred koncom stretnutia rútili na Šaňa od polovice ihriska úplne sami, nikým neatakovaní dvaja hráči Exilu a jedine skvelý – priam zázračný zákrok Šaňa v bráne Domácich, ktorým zlikvidoval tento samostatný nájazd hráčov Exilu, zachránil Domácich od prehry v jubilejnom ročníku ŠC. Nad Domácimi sa už sťahovali čierne mračná a bolo len otázkou času, kedy strelí Exil víťazný gól. Po vyrovnaní skóre zápasu na 3 : 3 bolo na ihrisku iba jedno mužstvo a Domáci pôsobili na ihrisku úplne bezradne a chaoticky... V predposlednej minúte Šaňo opäť čaroval v bráne Domácich, keď chytil tutovku Exilu, čím zachránil Domácim remízu. Zápas sa teda skončil historicky štvrtou remízou.
Konečný stav 55. ročníka Štefan Cup-u : D : E 3 : 3, po polčase 2 : 1.

Aj keď zápas nemal víťaza je treba povedať, že Exil by si víťazstvo zaslúžil. Dá sa povedať, že to bol zápas brankárov, pretože práve oni mali veľký podiel na tom, že ani jedno mužstvo nestrhlo víťazstvo na svoju stranu. Pri Domácich stálo športové šťastie, pán Boh a Šaňo Benedikovič. Pri Exile bojový duch, Laco Polák a Hurvo Vestenický. Tomu smerovala aj otázka na hodnotenie celého zápasu: „Igor, zápas nemá víťaza, ale mali ste na viac !“ Hurvo: „Áno, je to pravda, ale remíza je zaslúžená. Padesáty páty ročnýk, dve petky vedla seba a dve trojky vedla seba, to sa asi hodí.. Myslím si, že ku koncu sme boli lepší, sudca ich držal nad hladinou, no ale najmä Šano v bráne.. Sudca im neská nyšt nepískau, Jožo ma teraz dva razy jebou a nyšt !“ "Druhý polčas ste mali skoro celý v réžii, otočili ste nepriaznivé skóre zápasu a moc nechýbalo k víťazstvu. Čo Vám vlialo do žíl toľkú silu ?" „Tak bojová porada cez prestávku a určite, že sme si hrkli dobrého vareného vínka, čo doniesol nejaký náš mladý a tento doping evidentne posilnil Leguána, lebo Leguán dnes zahral vynikajúco !“. Domácim hráčom do reči moc nebolo a zrýchleným krokom a so sklonenými hlavami sa ponáhľali na kúpalisko Eva. Tu všetkých čakal napustený malý detský bazén a chladené plechovkové pivo. Keď počuli výsledok stretnutia, tí hráči Domácich, čo opustili ihrisko za stavu 3 : 1, lebo sa ponáhľali zohriať staré kosti do detského bazéna, nechceli veriť svojim ušiam ... Teplú vodu si však každý vychutnával a vo voľnej diskusii sa pokračovalo v dohrávke zápasu... Po tomto kúpeli v horúcej termálnej vode bola naplánovaná večera, tiež premierovo v reštaurácii Centrál, ktorej začiatok bol naplánovaný na 18.00 hodinu.

Samotnej večeri tradične predchádza vyhlásenie víťaza a odovzdanie Štefanského pohára kapitánovi víťazov, čo sa tentokrát z dôvodu historicky štvrtej remízy nekonalo. Preto sa najprv pripilo na slávu Štefanského futbalu a na zdravie všetkých prítomných. Z úst prítomných znelo mohutné „Živió“ a hodnotenie zápasu kapitánom Exil Hurvom Vestenickým, nakoľko kapitán Domácich Tapio Učeň sa večere z rodinných dôvodov nezúčastnil, čo sa niektorým hráčom Exilu evidentne nepáčilo.. Následne predseda ŠC Šaňo Benedikovič popriaľ všetkým dobrú chuť a prečítal zápisnicu z predchádzajúceho ročníka.

Po večeri ako vždy nasledovala voľná diskusia, v ktorej sme sa mohli dozvedieť aj to, že Dušan Vatrt je po operácii chrbtice, ale vôbec mu to nebránilo zúčastniť sa Majstrovstiev sveta v plávaní veteránov v austrálskom Perthe. Už tradične v rámci „kultúrneho programu“ vystúpil Hurvo Vestenický so svojou básňou, o ktorej sa dá povedať, že ide o „ Labutiu pieseň kúpaliska Eva“. Pripravené boli i klasické spevníky s Hurvovými unikátnymi textami z minulých ročníov. Zbormajster Hurvo opäť predviedol, že ovláda nielen športové umenie, ale aj recitáciu a spev. Jemu typický hlasový prejav je nenapodobiteľný a neopakovateľný...

Báseň : Štefan cup - 55. ročník, ktorej autorom je Hurvo Vestenický :

Tak je tu zas nádherný vianočný čas,
keď v srdci je teplo i keď vonku býva mráz.
Piešťany, mestečko milé, rozložené na Váhu,
víta dnes všetkých, čo majú odvahu.

Stretnúť sa v strašnom, neľútostnom boji
a pritom v slabej – tak málo skúšanej zbroji.
Boli časy, keď veľká bola naša zbroja,
keď ani dva dni nevydržala bez boja.

A preto vlastne vznikol tento sviatok utešený,
už 55. rokov nikdy neprerušený.
Vlasy nám zbeleli, alebo skôr poriadne zredli,
sila sa stratila a kosti neľútostne skrehli.

Však stále sme tu, dokázali sme to opäť,
niektorí vraj spísali už radšej svoju záveť.
Milujeme tento deň, chceme sa ním večne hrdo pýšiť,
preto vôbec neváhame, ani telá svojich blízkych ničiť.

Milí naši mladí, milé naše deti,
nech i vám tento deň, stále jasne svieti.
A keď my už nebudeme, vládať ani hafnúť,
veríme, že nenecháte svetlo jeho zhasnúť.

Tak tri krát hurá Štefanovi, dňu tak milému,
priviňme ho s láskou vrúcnou, k srdcu svojmu vrelému.

S pribúdajúcim časom nás začali opúšťať mladší účastníci ŠC, ktorí potrebovali svoje rašiace výhonky zasadiť niekde do úrodnej zeme, no a tí starší sa po vyčerpávajúcom zápase a náročnom celodennom programe ponáhľali domov zahájiť horizontálny regeneračný proces vo vlastných posteliach.... Pravda česť výnimkám... Krátko po 22. hodine opustili reštauráciu aj poslední oslavujúci, medzi nimi Hurvo Vestenický, jeho ekypa z Topoľčian, plus Dušan Vatrt a Dušan Burdej, Mirko Fritsch Grňa, Pišta Duga a Maroš Švorc. Maroš sa ešte na záver chytil slova a pri pohľade na umelú ľadovú plochu klziska na korze pred bývalými holičmi skonštatoval : “Nerozumiem tomu, že vy piešťanci nemáte na zajtra dohodnutý hokejový zápas. Ľad tu máte a nerobíte nič. Ja keby som tu býval, každý deň máme jeden zápas... “. Oponovali sme mu, že to je verejná plocha pre deti a že by ich musel vyhnať resp. keby neodišli, tak by ich mohol zraniť. Na to reagoval slovami: „Tak tu hrávame od 7. hodiny ráno !“. Pragmatik Hurvo zareagoval úplne inak : „Teraz sa na hokej vykašlime !“ Keď si Hurvo uvedomil, že medzi poslednými odchádzajúcimi je aj hráč Domácich Dušan Burdej, hneď ho začal lanáriť do Exilu: „Prestúp k nám a uvidýš ako Domácich nabijeme!“. Na čo Dušan okamžite reagoval slovami: „Šak ja som Domáci!“ Maroš však neustúpil od svojej myšlienky zahrať si ráno hokej a tak pokračoval v prehováraní prítomných na hokej.. Ešte sme chceli pokračovať v diskusii, ale Dušan Vatrt – Hurvov spolucestujúci v aute, schôdzu rozpustil... Maroš si cez noc zohnal brusle i hokejku, ale ráno o 7.00 hodine krúžil po umelej ľadovej ploche sám...

55. ročník sa týmto stal históriou. Bol to ročník remízový, ale ako zvyčajne potešil väčšinu účastníkov. Aj keď sme si v zápase v súbojoch o loptu nič neodpustíli a všetci sme bojovali ako o život, po zápase sa stali naše priateľstvá ešte pevnejšie a nerozlučnejšie. Mnohí sme sa na ŠC stretli až po roku, ale všetci sa rozchádzame so želaním, minimálne o rok dovidenia ... Nech žije 56. ročník Štefan Cupu a aký bude, záleží len na nás všetkých ...

Vyúčtovanie 55. ročníka ŠC :

PRÍJMY :

štartovné : 46 účastníkov x 200,00 SKK = 9 200,00 SKK

zostatok z r. 2007 : 4 775,00 SKK

Príjmy spolu : 13 975,00 SKK

VÝDAJE :

inzerát v PT : 300,00 SKK

prenájom ihriska : 500.00 SKK

pivo v bazéne : 1 550,00 SKK

večera + občerstvenie : 8 050,00 SKK

Výdaje spolu : 10 400,00 SKK

ZOSTATOK : 3 575,00 SKK

Nech žije 56. ročník Štefan Cup-u v roku 2009 ...!

Spracoval : Ladislav Šaňo Benedikovič

56. ročník (rok 2009)
56. ročník (rok 2009)

Vianoce sú pre veľa ľudí na svete najkrajšie a najčarovnejšie sviatky v roku. Pre členov Štefan clubu Piešťany je druhý sviatok vianočný i dňom konania tradičného Štefanského futbalu. Základy tomuto významnému športovo-spoločenskému podujatiu položili začiatkom 50-tich rokov členovia plaveckého a vodnopólového oddielu Slovan Piešťany Miloš Fabián, Števo Reisenbuchler, Ivan Markovič, Pišta Schrédl, Lojzo Šimo a Palo Vrábel, ktorí využívali futbal ako doplnkový šport a dali si názov FC Norimberk. Proti tomuto mužstvu nastupovali rôzne športové kolektívy, ktoré odchádzali z ihriska rad za radom s porážkou. Pamätné sú najmä ich futbalové zápasy s plavcami ATK Praha, ktorí chodili do Piešťan na letné plavecké sústredenia. Vzhľadom na to, že cez Vianoce bývalo kúpalisko Eva zatvorené a po dvoch dňoch prejedania sa a nič nerobenia bolo treba si zašportovať a zbaviť sa nadbytočných kalórií, vznikla medzi plavcami a vodnými pólistami myšlienka zahrať si na druhý sviatok vianočný futbal. Proti mužstvu FC Norimberk, ktoré bolo v prevažnej miere zložené zo študentov, nastupovali členovia plaveckého oddielu Slovan Piešťany žijúci v Piešťanoch. A tak sme sa dostali k základnému pravidlu a to členeniu hráčov. Za Domáceho sa počíta ten člen, ktorý býva a pracuje v Piešťanoch, alebo ktorý dochádza za prácou alebo do školy do okruhu 35 km od Piešťan, ale sa každý deň vracia do Piešťan. Ten člen ktorý pracuje alebo študuje mimo tento okruh resp. ten kto síce pracuje v okruhu 35 km od Piešťan, ale v týždni býva mimo Piešťan, stáva sa hráčom Exilu. Po 11. odohratých ročníkoch získava člen titul „večný“ a tým pádom trvalú príslušnosť k jednému z mužstiev, bez ohľadu na to, kde v priebehu roka pôsobí. Prvý ročník Štefanského futbalu sa odohral v roku 1954 za kúpaliskom Eva a dnes môžeme s radosťou konštatovať, že doteraz žiadna udalosť nenarušila pravidelnosť jeho konania a že v tomtu roku sme boli svedkami jeho 56. ročníka.

Slávnostne vyzdobená reštaurácia Centrál, ktorá bola dejiskom povinnej predzápasovej schôdze 56. ročníka ŠC praskala o 11:30 hodine vo švíkoch, čo len potvrdzuje, že o pokračovateľov tejto krásnej tradície nie je núdza a že Štefan Cup v Piešťanoch je večný. Hoci futbal bol pre všetkých prítomných na schôdzi prioritou číslo jedna, účastníci sa na schôdzi takisto vrátili v spomienkach k minulému ročníku a pripomenuli si niektoré udalosti práve končiaceho sa roka. Počas diskusie kapitáni jednotlivých družstiev Igor Vestenický a Palo Učen spracovali podľa prezenčnej listiny zápasové súpisky a na záver schôdze oznámili prítomným základné zostavy, ktoré sa určovali nie podľa počtu odohratých ročníkov, ale podľa fyzického veku účastníkov schopných k zápasu nastúpiť.

Ihrisko : umelá hracia plocha PFK Piešťany
Počasie : slnečné, +6°C
Rozhodca : Miloš Košinár

Hlasy pred zápasom :

M.Fabián : "Tak už po 49x nastúpim za Exil – snáď pomôžem k nášmu víťazstvu aspoň „morálne“!"
P.Brňo : "Včera som testoval šprint na 15 metrov. Keď dostanem vo „veľkom vápne“ tutovú prihrávku tak teoreticky možno vsietim!"
Jeřábek : "Ako vždy každý rok víťazí priateľstvo a radosť s pohybu. Výsledok nerozhodný."
P.Soukup : "V podstate je krásne, že toľko rokov malý bazén vydržal s nami. Tento rok opustilo naše rady viacero členov, ako aj malý bazén. Za ten musíme držať 2 minúty ticha."
Bary : "Nepraje nám počasie, to praje Exilu, ale buďme radi, že sme tu a mobilní.Verme, že to všetko dobre dopadne pre Domácich. Niet vnútorného nepriateľa. Škoda !"
Hurvo : "Vatrt je síce po infarkte, dokonca aj postihnutý sračkou ale jeho jebačkové schopnosti však moc neutrpeli a tak Domácich dojebeme. Máme o 100 rokov viac ako Domáci, behať moc nehodláme, stačí nám prežiť, nepridať sa k Vatrtovi a ani k tým 19-im už večne chýbajúcim. Nezdajú sa mi Sifónove problémy. Vyhovára sa na dutiny ale ani malý bazén nezabezpečil, neviem či to „ny“ na konci netreba vynechať. Navštívali sme dnes aj Hrma, má sa relatívne dobre a všetkých Vás pozdravuje!"
Šmilňák : "Svatý Štefan bol Exil! Oroduj za nás!"

Základná zostava Domácich :
Benedikovič-B.Baranovič,Gleso,Máček,B.Pontes-Dornhofer st.,Hauser st.,Grňo,Zálešák-M.Učen,Ondrášik

Náhradníci hrajúci: Adamkovič, Gula Džuso, Burdej, Baranovič Jano, Škarka ml., Učen Peter, Hauser David, Sámel Tomáš, Berlanský Roman, Dornhofer ml.
Náhradníci nehrajúci: Švorc Slávo, Škarka st., Čambor, Učen Tapio, Manas, Soukup a Duga (zapisovateľ + foto).

Základná zostava Exilu :
L.Pollák-Grňa,Sámel,Vestenický,Drahovský-M.Švorc,Chalupka,A.Polák,P.Brňo-Fabián,Vatrt

Náhradníci hrajúci: Šmilňák, Nosian, Habánik, Hauser Martin, Sámel Maroš
Náhradníci nehrajúci: Cifra, Šiška

Po krátkej rozcvičke hráčov a taktickej porade Exilu dal rozhodca Košinár o 14:00 hodine na umelej hracej ploche štadióna PFK Piešťany, pred zrakmi verných priaznivcov ŠC, pokyn na zahájenie hry, v úvode ktorej si prítomní minútou ticha úctili pamiatku zomrelých členov ŠC. Na prekvapenie úvod zápasu patril starším hráčom Exilu. Postupne sa však hra vyrovnala a akcie sa striedali na oboch stranách. V 26. minúte stretnutia sa Domáci ujali vedenia, keď z priameho voľného kopu strelil ich vedúci gól peknou strelou pod brvno Boris Gleso. Domáci sa z vedenia dlho neradovali. Po strete brankára Domácich Benedikoviča s hráčom Exilu Nosianom v pokutovom území Domácich, nariadil rozhodca Košinár v 37. minúte pokutový kop v prospech Exilu, z ktorého Nosian vyrovnal stav stretnutia na 1:1. V závere I. polčasu boli lepším mužstvom Domáci. Hráčov Exilu pritlačili pred ich vlastné pokutové územie a len vďaka skvelým zákrokom ich brankára L.Polláka sa skóre zápasu nemenilo.

Druhý polčas začali Domáci opäť náporom a vytvorili si niekoľko gólových príležitostí, z ktorých jednu zúžitkovali na strelenie vedúceho gólu, keď v 59. minúte stretnutia po zaváhaní obrany Exilu, strelil z hranice pokutového územia druhý gól Domácich Burdej. Od polovice II. polčasu sa začali na hracej ploche viac presadzovať hráči Exilu, najmä vďaka tomu, že na lavičke náhradníkov disponovali vyššou hráčskou kvalitou. Viacero nepremenených šancí najmä z úvodu II. polčasu sa Domácim vypomstilo v závere zápasu, keď po peknej individuálnej akcii, vyrovnal v 87. minúte stav stretnutia na konečných 2:2 Tomáš Habánik.

Slávnostná večera po zápase sa podávala v reštaurácii Centrál. Všetci účastníci pri chutnom jedle a poháriku vína zabudli na šrámy z neľútostných súbojov o loptu na hracej ploche ako i na každodenné problémy. K dobrej pohode pozápasového posedenia prispeli všetci jeho účastníci. Zaujímavé a poučné boli všetky diskusné príspevky a vystúpenia. Za všetky je však hodné spomenúť vystúpenie bývalého piešťanského plavca a vodného pólistu Karola Kanteka, ktorý prítomným vyrozprával svoj príbeh o boji so zákernou chorobou, keď z nemocničného lôžka na onkologickom oddelení v roku 2008 sledoval v televízii cyklistické preteky Tour de France, kde sa dozvedel o nezlomnej vôli vynikajúceho amerického cyklistu Amstronga žiť a ktorý po vyhratom boji s rakovinou zvíťazil aj na týchto veľkých cyklistických pretekoch. Karol Kantek motivovaný týmto príbehom nezlomnej vôle si zaumienil, že musí aj on boj s touto zákernou chorobou vyhrať a že po tvrdom tréningu v roku 2009 absolvuje jednu z etáp Tour de France, ktorú každoročne usporiadateľ TdF organizuje pre obmedzený počet amatérov. Karol Kantek svoje slovo dodržal a v roku 2009 sa zúčastnil pretekov Tour de France a etapu určenú pre 8 500 amatérov a 300 profíkov absolvoval ... Svoje zaujímavé rozprávanie ukončil venovaním 6 l modranského vínečka pre členov ŠC. Po tomto vystúpení Karola Kanteka účastníkov Štefanského futbalu naladil na veselú nôtu kapitán Exilu Igor Vestenický svojou už tradičnou kultúrnou vložkou, ktorú zahájil piesňou "Pietna spomienka":

Kde len sú a kde sme my,
už lietajú tam hore na nebi,
Maťo, Buščen, Benko, Trpazlík,
na Štefana prísť dnes nemohli.

Všetci sme už na Eve,
oni mávajú nám spod zeme,
fodbal spolu s nami dneska nehrali,
po nebi si lietali.

Kde je Puko aj Palo
a pridal sa k nim aj Relo,
traja bratia vychýrení štefanci,
vyhrať Štefan Cup sú už bez šancí.

Pekár, Vlado aj Sára,
už sa tiež viezli na márach,
už si s nami vínko dnes nevypili
a ako ho len ľúbili.

Kde je Rudo s Boženou
a chýba nám tu aj Števo,
oni sedia hore na pive,
na Štefana ich neuvidíme.

Kde je Céger, Bulino
a už tu nie je ani Čugino,
potiahli si spolu večný motúzik
a tam hore ich vytiahol sám Hrúzik.

Hipi, Lojzo a Julo,
aj Vás už niekam zadulo,
beháte si v nebi za babami
chýbate tu teraz už medzi nami.

Všetci sú už na Eve,
oni mávajú nám spod zeme,
fodbal spolu s nami dneska nehrali
po nebi si lietali...

Ďalej Igor spoločne s prítomnými zaspieval niekoľko piesní zo svojho bohatého repertoáru, po čom celou reštauráciou znelo hromadné : „Hurvo na hrad, Hurvo na hrad, Hurvo na hrad ...!“ Diskusie a spevy v reštaurácii Centrál pokračovali až do 23:30 hodiny, kedy prítomí začali odchádzať do miestnych lokálov resp. domov !!!

V 56. ročníkoch ŠC minimálne v jednom ročníku nastúpilo 178 členov. Z tohto počtu 19 zomreli, 22 má príslušnoť k Exilu, 35 má príslušnosť k Domácim, 40 členov je evidovaných ako dlhodobe žijúcich v zahraničí a 62 členov je evidovaných v osobitnej tabuľke, nakoľko už v minimálne 5-tich posledných po sebe nasledujúcich ročníkoch nenastúpili na Štefanský futbal. Z 56. odohratých zápasov v 29 zvíťazili Domáci, v 22 hráči Exilu a 5 x sa stretnutie skončilo remízou. Najviac ročníkov ŠC a to 49 odohral Miloš Fabián z Exilu a po ňom so 45. ročníkmi nasleduje Slávo Švorc z mužstva Domácich.

Členovia Štefan clubu aj touto cestou ďakujú výboru PFK Piešťany za umožnenie odohratia 56. ročníka Štefanského futbalu na umelej hracej ploche v areáli futbalového štadióna, čím výraznou mierou prispeli k neprerušeniu tejto výnimočnej športovo-spoločenskej akcie, ktorá sa počtom ročníkov zaradzuje medzi najstaršie športové podujatia na Slovensku.

Vyúčtovanie :

PRÍJMY :

štartovné : 46 účastníkov x 10,- € ... 460,- €
zostatok z roku 2008 : ... 119,- €

Príjmy spolu : ... 579,- €


Výdaje :

prenájom ihriska PFK : ... 50,- €
večera + kapustnica + občerstvenie ... 429,- €

Výdaje spolu : ... 479,- €


Zostatok pre rok 2010 : 579,- € - 479,- € ... 100,- €

Spracoval : Ladislav Šaňo Benedikovič

57. ročník (rok 2010)
57. ročník (rok 2010)

Tradičnou koncoročnou športovo-spoločenskou aktivitou v Piešťanoch, hodnou zápisu do Guinessovej knihy rekordov, je futbalové stretnutie o Štefan Cup, ktoré si na 2. sviatok vianočný 26.12.2010 zapísalo do svojej štatistiky už svoje 57. pokračovanie a to v jednom rade a bez prerušenia.

Každý rok Štefan Cup pripraví pre jeho účastníkov niekoľko neočakávaných stretnutí a prekvapení, ktoré mu dávajú punc neopakovateľnosti a večnosti. Tento rok okrem neočakávaných príchodov Dana Vala a Maťa Učna z USA, Tomáša Habánika zo Sýrie, otca a syna Grňovcov zo Švajčiarska, bol pre účastníkov ŠC veľkým prekvapením najmä rozhodca stretnutia, ktorým bol jeden z najlepších futbalových rozhodcov v histórii FIFA a účastník dvoch MS vo futbale Vojtech Christov, ktorý okrem mnoho iných dôležitých medzištátnych stretnutí rozhodoval i finále MS v Španielsku, stretnutie medzi Talianskom a NSR. Za zmienku skutočne stojí a veľká úcta nás všetkých patrí nášmu členovi Milošovi Fabiánovi, ktorý na 57. ročníku ŠC odohral svoj 50. ročník a tak ako prvý prekonal túto magickú hranicu...

Hlasy pred zápasom :

M.Fabián : "Takže po päťdesiatykrát ... Nemám slov ..."
P.Soukup : "Na Štefana uderila zima, isto zmrazí nádeje Exilu, ktorý vraj tento rok povolal aj Dedého, ale bukekela víťazstvo bude patriť Domácim..."
Bary :"Tak klobúk dole Fabián!!! Horšie, že Domáci strácajú omladinu!! Málo sa súloží!! Už len biznis!!"
T. Grňa : "Vyzerá to dobre. Počasie nám praje, mladí sú tu tiež. To sú predpoklady na víťazstvo Exilu. Konečne by sme mali vyhrať. Veri, vidi, vici..."
J. Sámel : "Hlas dám až po zápase."
L.Pollák : "Tréning bol slabý, ale vyhráme – Exil!"
ČIPI : "Neviem či budem vládať dôjsť na hraciu plochu?!! Asi som troška pribral."
Leguán : "Verím, že Exil vyhrá i keď nemôžem povedať, že zase."
Sifón : "Pomaly sa začínam riadiť krédom Dušana Vatrta, že môžem hrať, ale nemôžem behať. Ale našťastie aj pravé krídlo Domácich Bóžo pribral neuveriteľných 7 gramov, čo mu značne naruší koordináciu pohybov. Verím Exilu, ale už to trvá nejako dlho a výsledok žiadny."
Jeřábek : "Stále verím, že priebeh zápasu bude prebiehať bez násilností a nanajvýš korektne. Ako každý rok verím vo víťazstvo Domácich."
Brnco : "Neská som mal sen, nevím či bola noc či deň. Ale jedno dobre vím, že Exil je víťazný tím."
Hurvo : "Dobrú náladu mi trocha pokazil náš nepriechodný obranca v minulom zápase, zať Peťo, ktorý dal prednosť pokoju v rodine, ale zato ma potešil Miloš. Nastupuje po 50. krát a dúfam, že Domáci budú natoľko slušní a doprajú nám vyhrať. O víťazstvo sa určite pričiní i náš veľvyslanec Brnco, ktorý bol obdarovaný taktickým plánom i americkým prezidentom Obamom."

Legendárny rozhodca Christov o 14:00 hodine priviedol v chladnom počasí na umelú hraciu plochu PFK Piešťany nasledovné základné zostavy mužstiev, ktoré ich kapitáni Pavol Učen a Igor Vestenický určili na základe veku hráčov a nie podľa počtu odohratých ročníkov :

Základná zostava Domácich :
Benedikovič - Gula, Baranovič Boris, Gleso, Pontes Boris - Adamkovič, Baranovič Ján, Grňo, Zálešák - Dornhofer st., Učen Miro

Základná zostava Exilu :
Pollák Laco - Chalupka, Valo, Sámel Jaro, Vestenický - Grňa Toneno, Polák Andrej, Plánovský, Švorc Maroš - Brňo Peter, Fabián

V úvode stretnutia sa hral prevažne „ťukes“ v strede hracej plochy. S pribúdajúcimi minútami prevzali iniciatívu hráči Domácich, ktorí sa najmä po centroch Genta Zálešáka z ľavej strany dostali do niekoľkých sľubných šancí, ale ani jednu z nich nedokázali zúžitkovať na strelenie gólu. Hra sa postupne vyrovnala a obe mužstvá sa prezentovali peknými útočnými akciami. Pri jednom z útokov Exilu fauloval hráč Domácich vo vlastnom pokutovom území hráča súpera, po ktorom nariadil rozhodca Christov pokutový kop, z ktorého strelil Tomáš Sámel vedúci gól Exilu. Hoci sa akcie striedali na oboch stranách, ani jedno mužstvo už vážnejšie neohrozilo premrznutých brankárov a tak po prvom polčase išli do šatní spokojnejší hráči Exilu, ktorí viedli 1:0.

Do II. polčasu nastúpili hráči Domácich plní odhodlania zvrátiť výsledok zápasu vo svoj prospech. Kádre mužstiev sa na hracej ploche obmieňali hokejovým spôsobom a príchodom mladých hráčov sa hra podstatne zrýchlila a skvalitnila. Domáci mali síce územnú prevahu a loptu pod kontrolou, ale pred bránou Exilu boli málo dôrazní a efaktívni – ich strielané a centrované lopty končili prevažne za bránou. Hráči Exilu pred svojim vlastným pokutovým územím s prehľadom zachytávali akcie Domácich, keď v ich obrane dominovali najmä Jaro Sámel a Dano Valo a spoliehali sa na rýchle kontra útoky, ktoré im aj dva vyšli a po góloch Maťa Učna a Andreja Poláka viedol Exil už 3:0. Keď hráč Domácich Peter Učen kopol za tohto stavu 17 minút pred koncom pokutový kop mimo bránu, s Domácimi to už vyzeralo zle-nedobre a málokto z prítomných veril vo zvrat v zápase. Domáci sa však nevzdávali, zmobilizovali posledné sily, ukázali svoje nezlomné srdce a charakter a mužstvo Exilu pritlačili pred „veľké vápno“. V pokutovom území Exilu hráči oboch mužstiev srdnate bojovali o každú loptu a verní diváci sa často dostávali do varu. Jožkovi Grňovi sa 15 minút pred koncom predsa len podarilo pretrhnúť streleckú smolu Domácich a strelou do „vinkla“ znížil na 1:3. Týmto gólom Jožko zavelil do nevídanej ofenzívy Domácich. Hráči Domácich sa nasťahovali trvale do pokutového územia Exilu, k čomu im pomohlo i odstúpenie opory zadných radov Exilu Jara Sámela z hry pre zranenie. Po pár minútach hry sa v prehustenom priestore pred bránou Exilu najlepšie zorientoval Dušan Burdej a strelil kontaktný gól Domácich. Hoci teplomer ukazoval mínus 4 °C v „šesťnástke“ Exilu, ako i medzi divákmi v hľadisku to vrelo. Keď sa už zdalo, že si Exil po dlhých 5 rokoch konečne zaknihuje víťazstvo, minútu pred koncom, lopta nakopnutá pred bránu Exilu vykĺzla brankárovi Pollákovi z rúk priamo na nohu Romana Berlanského a ten bez problémov dokopol z 2 metrov loptu do prázdnej brány a stanovil tak stav stretnutia na konečných 3 : 3. Po záverečnom hvizde rozhodcu Christova si síce hráči oboch mužstiev padli do náručia, ale na hráčoch Exilu bolo vidieť obrovské sklamanie so zbabraného záveru stretnutia ...

Večera sa podávala v slávnostne vyzdobenej reštaurácii „Centrál“ na Winterovej ulici. Vzhľadom na to, že zápas skončil remízou zostal „Štefan Cup“ v priebehu celého večera na stole pred predsedom ŠC a kapitáni oboch mužstiev sa naňho iba so závisťou pozerali... Po chutnej večeri o 19:45 hodine nesklamal prítomných svojou „Chvíľkou poézie“ kapitán Exilu Hurvo Vestenický. A tá nemohla začať ináč, ako básňou z vlastnej dielne na počesť 50. štartu Miloša Fabiána na Štefan Cupe...

50. štart na Štefan Cupe

Biele vlasy jak padlý snah, domáci hned majú strach.
Lavé krídlo furt uniká, v obrane je panika.

Padesátý raz nastúpil na Štefanskom fodbale, do análov tu on vstúpil, slávnostne jak na bále.
V nohejbale dlhé časy sedel hore na tróne, súper darmo zbrane tasil, hlavy boli skolené.

A za plotom baby stáli, fuchtle mali zvlhnuté, vnady svoje ponúkali, boli donho buchnuté.
Večer potom robotu mal obslúžit všetky stihnút, tak on do nich rýchle vnikal, nestihli okom mihnút.

Roky plynú, blednú vlasy, lavé krídlo hrá stále, bys mal Miloš skvelé časy, nohy nikdy pomalé.
Zdravie nech Ti dobre slúži, bolo stále veselo, nech máš všetko po čom túžiš, aj vyjasnené čelo.

Miloš Fabián 50 krát hral, Miloš Fabián je Štefana král !!! Živjó, sto let ...

Po Hurvovej „Chvíľke poézie“ sa o 20:15 hod. ujal slova na želanie viacerých členov rozhodca stretnutia Béla Christov, ktorý prítomným porozprával niekoľko zážitkov zo svojej bohatej rozhodcovskej kariéry... V sále zožal úspech i Jurko Brna, ktorý na cyklistických pretekoch veteránov v Rakúsku porazil okrem iných i jedného z najväčších cyklistických legiend Edyho Merxa... Medzi našimi „cyklistami“ (Saly, Maroš Švorc, Jurko Brna ...) sa v priebehu večera rozoberala najmä téma „vrcholová cyklistika a doping“. Záver bol z toho asi taký, že cyklistické preteky vyhráva ten, čo má okolo seba najlepších lekárov a laboratóriá...
Niektorí naši členovia zasa s Bélom Christovom rozbrali náš i svetový futbal od A po Z. Takto sme v družnej debate na rôzne témy vydržali cca do 23:45 hod., kedy sme sa z reštaurácie Centrál rozišli rôznymi smermi.. Jedni domov, druhí do miestnych lokálov ....

Členovia Štefan clubu aj touto cestou ďakujú výboru PFK Piešťany za umožnenie odohratia 57. ročníka Štefanského futbalu na umelej hracej ploche v areáli futbalového štadióna, čím výraznou mierou prispeli k neprerušeniu tejto výnimočnej športovo-spoločenskej akcie, ktorá sa počtom ročníkov zaradzuje medzi najstaršie športové podujatia na Slovensku.

Spracoval : Ladislav Šaňo Benedikovič

58. ročník (rok 2011)
58. ročník (rok 2011)

Na 2. sviatok vianočný, personál reštaurácie Centrál, na Winterovej ulici v Piešťanoch o 11:30 hodine, opäť po roku privítal účastníkov 58. ročníka ŠC, na povinnej predzápasovej schôdzi. V jej úvode som po oficialitách odovzdal prítomným pozdravy od Ivana Markoviča, Jimmyho Kočvaru, Vlada Chrasteka, Maťa Učňa a Tomáša Habánika, ktorí na nás v tento deň myslia v rôznych krajinách sveta. K tým príjemnejším oznamom treba zaradiť i informáciu o svadbe Maťa Učňa v USA. Žiaľ prítomní sa v úvode schôdze dozvedeli smutné informácie o úmrtiach našich členov a to Pištu Kováča, Maroša Domáňa, Dušana Vatrta a Pištu Schrédla. V priebehu predzápasovej schôdze, ktorá mala pokojný priebeh, padlo niekoľko návrhov na úpravu Pravidiel ŠC. Z tých najzaujímavejších spomeniem aspoň návrh kapitána Exilu Igora Vestenického, ktorý navrhol, aby sa na konci predzápasovej schôdze, spočítal vek hráčov základnej zostavy každého družstva a to družstvo, ktoré bude mať súčet rokov hráčov základnej zostavy vyšší, bude môcť za každých 60. rokov rozdielu, použiť na hracej ploche o jedného hráča viac – napr. Domáci budú mať súčet veku hráčov základnej zostavy 560 rokov a Exil 621 rokov, čo je rozdiel 61 rokov, tak Exil môže nastúpiť nie s 11 ale s 12 hráčmi. Ak by bol rozdiel 120 rokov, Exil by mohol mať na hracej ploche 13 hráčov ... Po krátkej rozprave, plénum predmetný návrh kapitána Exilu zamietlo, čo Hurvo komentoval slovami : „Ste konzervatívni a nie ste naklonení inováciám .. !!!“

Spestrením schôdze bolo i vystúpenie nášho pána veľvyslanca v ČR Petra Brňu, ktorý okrem iného prítomným oznámil, že strelcovi víťazného gólu v stretnutí odovzdá po stretnutí fľašku slivovice, čo malo v pléne veľký ohlas ... Po krátkej diskusii a po prečítaní základných zostáv kapitánmi mužstiev, predzápasová schôdza o 12:45 hodine skončila a hráči sa išli na kúpalisko Eva resp. niektorí domov pripraviť na všetkými dlho očakávané a divákmi ostro sledované stretnutie...

Hlasy pred zápasom :

Soukup : "Tak blbo sedíme, že musíme začať s hlasmi pred zápasom... ??? Jaké prognózy, keď Domáci samozrejme vyhrajú a počasie nehovorí nič o Vianociach ! Ba ani Jeti tu ešte nie je !!!"
Sifon : "Kapitán Exilu Hurvo prišiel neskoro na schôdzu s konštatovaním, že bola poľadovica (ale len pod jeho autom, nikde inde nebola) a čakal na škváru ... Stále hovorí len pravdu – nemení sa !!!"
Bobs : "Mám rád ľudí, ktorí nemajú čo povedať a preto mlčia !"
Fabián : "Tak nám to pribúda ... Ešte dokedy ??? Ale budem bojovať ako za mlada !!!"
Toneno Grňa : "Minulý rok sme mali Domácich na lopatkách. Viedli sme 3 : 0 a koniec zápasu každý pozná ... Verím, že sa to nezopakuje a keď budeme viesť, tak to udržíme. „Všetci sme poctivo trénovali“, alebo lepšie povedané, ako si zaseješ, tak budeš žať!"
Marián Švorc : "Hore si prečítajte, viem, že Bobs ma má rád !!!"
Dano Valo : "Exil sa poučil z minulého roku, tentokrát si víťazstvo nedáme zobrať."
Jeřábek Manas : "Ako každý rok zvíťazí priateľstvo a láska k pohybu... Remíza !"
Andrej Polák : "Tento rok by mal rozhodca zápas ukončiť tak v 70.minúte, aby Exil konečne vyhral..."
Hurvo : "Ľahší o 10 € a o dvoch na nebo vzatých hráčov i tak, alebo preto verím vo „victory for Exil“ ! Len aby sa nič nestalo a prijalo sa pravidlo o počte rokov – súčet..."
Bary : "V smutno – veselom čase odchodu jedného alkoholika a druhého workoholika, karavána Štefan Cupu ide ďalej ... Verím v neprerušenú sériu Domácich a o rok v tomto čase, oslávime Štefana zase !!!"
Čipi Učen : "Som rád, že som opäť tu a verím, že minimálne vyhráme..."
Brnco : "Na moment mi blysla šanca na lepší výsledok, keď Hurvo urobil pokus papierovo prečísliť Exil. Zamietnutím jeho pseudonávrhu predčasne zomrela aj moja nádej... Tipovať, koľko vyfasujeme si vôbec netrúfam..."
Laco Polák : "Tento rok konečne porazíme Domácich. Vlani to bolo len, len..."

Dejiskom 58. ročníka futbalového stretnutia o Štefan Cup bola umelá hracia plocha PFK Piešťany, pri teplote +4°C. Jeden z najlepších svetových futbalových rozhodcov Vojtech Christov, priviedol na hraciu plochu mužstvá Domácich a Exilu v týchto zostavách:

Základná zostava Domácich :
Benedikovič - Gula, Máček Laco, Baranovič Boris, Pontes Boris - Berlanský Roman, Grňo, Burdej, Dornhofer st. - Učen Miro, Hauser Štefan

Náhradníci Domácich :
Učen Palo, Brna Juraj, Učen Peter jr., Škarka jr., Hauser Martin, Hauser David a Učen Marek

Základná zostava Exilu :
Pollák Laco - Grňa Toneno, Valo Dano, Sámel Jaro, Cifra - Bazala, Švorc Marián, Chalupka, Vestenický - Fabián, Brňo Peter

Náhradníci Exilu :
Drahovský, Plánovský, Polák Andrej, Nosian, Fritsch, Učen Tomáš, Sámel Maroš, Dornhofer jr.

Po slávnostnom výkope, ktorý vykonali nehrajúci hráči Galo, Soukup, Gleso, Zálešák, Škarka st. a Šiška, začali obe mužstvá hrať - aj vzhľadom na vek hráčov - síce v pomalšom tempe, ale o to s vyšším tepom srdca... Úvod zápasu bol z oboch strán opatrný bez vážnejších gólových situácií. V 12. minúte stretnutia došlo v mužstve Exilu k prvým striedaniam a mladí hráči Exilu pritlačili hráčov Domácich pred ich pokutové územie. V 15. minúte stretnutia potiahol po pravej strane útok Exilu Marián Sámel, jeho centrovanú loptu brankár Domácich stačil len vyraziť pred nabiehajúceho Igora Vestenického, ktorý dokopol loptu do prázdnej brány Domácich. Po vedúcom góle sa hráči Exilu usadili pred bránou Domácich, ale napriek viacerým šanciam, bez gólového efektu. V 18. minúte využil zaváhanie obrany Exilu na strelenie vyrovnájúceho gólu Domácich, v tomto zápase strelecky dobre disponovaný Roman Berlanský. S pribúdajúcimi minútami a striedaniami na oboch stranách sa hra vyrovnala a o dramatické situácie na oboch stranách nebola núdza. V 40. minúte stretnutia sa lopta v pokutovom území Exilu dostala k Romanovi Berlanskému a ten strelil vedúci gól Domácich, čím stanovil polčasové skóre na 2 : 1 pre Domácich.

V úvode druhého dejstva zápasu sa dostali Domáci na dlhé minúty pod veľký tlak mladších hráčov Exilu a len vďaka niekoľkým dobrým zákrokom brankára Domácich a streleckej smole hráčov Exilu sa skóre zápasu nemenilo. V čase najväčšieho tlaku Exilu sa v 61. minúte k náhodne odkopnutej lopte na polovici Exilu dostal Dávid Hauser, ktorý prudkou strelou bez prípravy z dobrých 30 m prekvapil skrehnutého brankára Exilu a bolo 3 : 1. Exil sa nestačil spamätať zo šoku a David Hauser v 62. a 65. a Roman Berlanský v 69. minúte zápasu ďalšími troma rýchlymi gólmi po sebe definitívne zlomili odpor Exilu. Po tejto hrôzostrašnej osemminútovke neboli už hráči Exilu schopní zmobilizovať sily a tak sa záver stretnutia dohrával pod taktovkou Domácich pred bránou Exilu. V 87. minúte stretnutia využil otvorenú obranu Domácich k samostatnému úniku po pravej strane ihriska hráč Exilu Drahovský, ktorý strelou k tyči stanovil skóre stretnutia na konečných 6 : 2 pre Domácich.

Domáci – Exil 6 : 2 (2 : 1)

Hráčom oboch mužstiev patrí zaslúžený obdiv a že výsledok nie je vôbec dôležitý, potvrdzuje dobrá nálada a zábava do neskorých nočných hodín, na pozápasovom slávnostnom posedení v reštaurácii „Centrál“, ktorú už tradične spestril svojou chvíľkou poézie o 19:50 hodine Igor Vestenický. Tentokrát svoju báseň venoval jednej z legiend ŠC, ktorá nás tento rok navždy opustila a to Dušanovi Vatrtovi.

Zbohom Dušan

Další náš kamarád na nebesá vystúpal, vodu mal velmi rád, no už sa dokúpal.
Koľko medailí a diplomov on v bazénoch získal a ten sudca na Štefana aj tak hovno pískal.

Koľko báb on dotáhol a každý rok novú, jak rád ich jebával, vždy znovu a znovu.
Polnočná sa stala u nás ozaj veľkým hitom, nechýbal on skoro nikdy, na Eve s dynamitom.

Bojnické plavkyne na potrat sa dávali, bo spermie jeho furt, v bazéne plávali.
Keď vták už nestával a též nechcel ani, aj tak vedel ukájať slečny aj dámy.

Ruky mau úžasné, tí vedeli čaruvat, pri masáži nezabudol aj pičkou sa poihrať.
Spolu sme fodbal hrat na Štefana chodili, hor Havranom trabanta morili ba i rozbili.

Fodbal mal velmi rád, ždycky chceu ho hrat, aj ked, jak povedau, že nemóže už behat.
Pravé krídlo bolo jeho, často tam sám stál, Saly Pontes pozor dával, strašne sa ho bál.

Ked kopol do lobdy, to jak s tým dynamitom, letela aj tráva, aj blato, aj ten kdo bol pri tom.
Aj on sám už odletel a s ním aj to krídlo pravé, už si behá s Pánom Bohom po nebeskej večnej tráve.

Čest jeho památke a na památku jeho sláve...

K dobrej nálade na pozápasovom posedení prispel i Brnco Brňo, ktorí splnil svoj sľub z predzápasovej schôdze a strelcovi víťazného gólu Domácich venoval fľašku slivovice... Veľké však bolo sklamanie strelca víťazného gólu Domácich Davida Hausera, keď si z rúk pána veľvyslanca Brňu prevzal iba 0,5 dcl-itrovú fľaštičku slivovice...

Vyúčtovanie ŠC 2011 :

Príjem : Štartovné 10,- € x 44 prítomných = 440,- €

Výdaje :
Večere 305,- €
Fernet + pivo 50,- €
Prenájom štadióna 35,- €
Výdaje spolu : 390,- €

Zostatok : 50,-€

Spracoval : Ladislav Šaňo Benedikovič

59. ročník (rok 2012)
59. ročník (rok 2012)

Vzhľadom na to, že sa už nehrávajú predštefanské „golfy“, vianočný stromček na pešej zóne, vyzdobené výklady obchodov a neodmysliteľné vianočné stánky na Námestí Slobody, boli pre mňa jasným signálom k tomu, aby som sa začal vážnejšie zaoberať prípravou 59. ročníka Štefan Cup-u. Ako prvé som s Majom Lajchom dojednal priestory v ich reštaurácii Centrál na Winterovej ulici na povinnú predzápasovú schôdzu, slávnostnú večeru a pretože on je zároveň i šéfkuchár aj večerné menu. Následne som s „delegačkou“ oslovil rozhodcovskú legendu Vojta Christova, ktorého naša dôvera, zveriť mu do rúk tak dôležité stretnutie, zjavne potešila, ale vzhľadom na to, že ako každý dôchodca, i on má od rána do večera veľa práce a nič nestíha, rozhodovanie zápasu mi záväzne nepotvrdil, ale prisľúbil mi, že sa bude snažiť svoj program zorganizovať tak, aby naše tradičné futbalové stretnutie rozhodovať mohol. Aby som mal pokoj na duši v prípade, že by Vojto rozhodovať neprišiel, tak som pre istotu „delegačku“ vystavil i bývalému dlhoročnému prvoligovému rozhodcovi s medzinárodnými skúsenosami Tiborovi Jančovičovi a Milošovi Košinárovi, ktorí mi účasť potvrdili. Ďalšou veľmi dôležitou úlohou bolo zabezpečenie hracej plochy k zápasu. V tomto prípade mi pomocnú ruku podal môj priateľ Štefan Rusnák, ktorý nás zasponzoroval a zabezpečil pre 59. ročník ŠC hraciu plochu na štadióne PFK Piešťany. No a úplne na záver bolo potrebné dopracovať a skontrolovať všetky písomné materiály a štatistiky ku schôdzi a poslať ich nášmu skvelému „adminovi“ Ferkovi Štancovi do Švajčiarska a poprosiť ho o uloženie na našu vebovú stránku www.stefan-cup.sk. I túto úlohu som za výraznej a nezištnej pomoci Ferka Štanca zvládol a tak som netrpezlivo čakal kedy už príde ten deň „D“...

Úvod predzápasovej schôdze v reštaurácii Centrál mal bežný priebeh – zvítanie sa a prezentácia účastníkov, výber štartovného 10,00 € pokladníkom Lacom Pollákom ako i prečítanie štatistických údajov po 58. ročníkoch ŠC. Pokojný a slušný priebeh schôdze narušil použitím niekoľkých vulgárnych slov vo svojom vystúpení kapitán Exilu Igor Vestenický, ktorému väčšina prítomných členov ŠC hlasovaním zamietla jeho dovtedy predložené pozmeňujúce návrhy k pravidlám ŠC, po čom sa vzdal i funkcie kapitána Exilu... Následne však prítomní po dlhšej rozprave prijali jeho ďaľší pozmeňujúci návrh k pravidlám ŠC a síce, že základná zostava družstva musí hrať minimálne prvých 20 minút bez striedania a to i v prípade, že hráč odstúpi v prvých 20. minútach z hry pre zranenie, t.j. ani za zraneného hráča nemôže do hry nastúpiť náhradník - mužstvo, z ktorého hráč odstúpil z hry v prvej 20-minútovke, musí hrať do 20. minúty zápasu oslabené o jedného hráča, čo Igora zjavne uspokojilo a znova sa ujal funkcie kapitána Exilu. Následne Hurvo všetkým vysvetlil, ako to skutočne myslel s úpravou pravidiel ŠC minulý rok, keď navrhol, aby sa spočítal vek hráčov hrajúcich v základných zostavách a za každých 60. rokov rozdielu v súčte rokov, aby mohol v mužstve s vyšším súčtom rokov nastúpiť jeden hráč navyše. Vzhľadom na to, že som to minulý rok zle pochopil a tým pádom i chybne uviedol v zápisnici, musím opraviť i zápisnicu z 58. ročníka a uviesť všetko na správnu mieru. Miloš Fabián navrhol, aby bola do štatistík pridaná nová tabuľka a to „Počet odohratých ročníkov“, k čomu neboli žiadne námietky. Na záver schôdze funkciu zapisovateľa zápasu prijal Peter Soukup a musím konštatovať, že sa tejto neľahkej úlohy zhostil skutočne na výbornú. Schôdzu ukončili kapitáni mužstiev Igor Vestenický a Palo Učen oznámením základných zostáv, ktoré boli určené na základe veku jednotlivých hráčov a hráči sa odišli prezliecť do športovej výstroje na kúpalisko Eva alebo domov ...

Hlasy pred zápasom :

Hurvo : "Nejakí mladí nám tuším pribudli, starým ostala horúca krv stále. Chalupkovi až skoro vyvrela – hlási 39°C. Nevidím tu síce Maroša Švorca, chýbať budú hlavne jeho taktické rady, ale aj tak sa pokúsim porušiť tradíciu a vyhráme."
Ziegler : "Verme, že domáci dokážu svoju športovú vyspelosť a zaženú Exil op仝 na rok do smútku."
Šmili : "Podľa Majského kalendára dnes vyhrá Exil."
Jeřábek : "Po veľkých útrapách oboch celkov op䝻 nerozhodne !"
Bary : "Exil sa tešil na 21.12.2012, že konečne vyhrá kontumačne. Chcel všetko zvaliť na Domácich. A dnes ak si nepriviezli z New Yorku tých žralokov, tak zažijú druhý tajfún ..."
Toneno : "Rok ubehol ako voda, ťažko povedať, či sa niečo zmenilo, no verme, že áno. Tvrdiť, že vyhrajú Domáci alebo my, nebudem. Dúfam, že to bude dobrý zápas a že Domácim to znepríjemníme ..."
Čipi : "Nemám slov, som rád, že som sa op䝻 dožil..."
Brnco : "Súhlasím s Čipim..."
Fabián : "Som rád, že som sa dožil tohto ročníka. Ideme ďalej... "

13.45 Teplomer ukazuje +4°C a na umelej hracej ploche štadióna PFK Piešany, ktorá bola v ideálnom stave a bez snehu sa objavujú prví borci a prvé kvapky dažďa ...
13.48 Na individuálne sa rozcvičujúcich hráčov radosť pozerať – výstižnejšie povedané sranda pozerať ...
13.50 Hráčmi a členmi Štefan clubu sú preberané Hurvove zákulisné ťahy na predzápasovej schôdzi – jeho túžba po víťazstve za každú cenu je nesmierna, ale na strane druhej i obdivuhodná !!!
13.55 Prichádza Šaňo a všetci si vydýchli – máme čím hrať – nesie loptu ... Prichádza i rozhodcovská trojica na čele s legendárnym rozhodcom Vojtechom Christovom
14.05 Oneskorene prichádza kapitán Exilu Hurvo, ktorý sa nevedel dostať do šatní kúpaliska Eva – 90% prítomných sa mu nežne prihovára slovami: „Kde si toľko, ty ...“
14.10 Fotenie a slávnostný výkop – uskutočnený členmi, čo sa najmä pre zdravotné problémy aktívne nezúčastnia na hre – už je ich pomaly viac ako aktívnych hráčov ...!

Základná zostava Domácich :
Benedikovič (57. rokov) - Baranovič Boris (59), Grňo (55), Gleso (59), Pontes Saly (58) - Brna Juraj (56), Dornhofer st. (55), Učeň Palo (67), Zálešák (53) - Hauser Štefan (53), Učeň Miro (63)
SPOLU - 635 rokov

Náhradníci Domácich :
Adamkovič, Burdej, Berlanský Roman, Učen Peter, Škarka jr., Hauser Martin, Hauser David

Slávnostný výkop :
Manas, Gula, Škarka st., Galo, Soukup, Duga, Sámel Tomáš, Kolárik Koldo (nezaplatil účastnický poplatok - ročník sa mu nepočita)

Základná zostava Exilu :
Golier (19) - Polák Maťo (63), Sámel Jaro (61), Drahovský Lasko (49), Pollák Laco (60) - Plánovský (44), Bazala (76), Grňa Toneno (64), Vestenický (62) - Brňo Peter (57), Fabián (76)
SPOLU - 631 rokov

Náhradníci Exilu :
Šmilňák, Učen Tomáš, Fritsch, Nosian, Polák Andrej, Habánik, Dornhofer jr.

Slávnostný výkop :
Cifra, Šiška

14.15 Rozhodca Christov, ktorému na čiarach asistujú Tibor Jančovič a Miloš Košinár, dáva pokyn ku hre. Zahajovací výkop majú hráči Exilu – pre istotu – čo keby sa náhodou cez stretnutie nestretli s loptou ... ? Základné zostavy navodzujú dojem, že v starobincoch bola amnestia alebo že sú cez vianočné sviatky zatvorené ... ! Domáci hráči majú spolu 635. rokov a ani jedného hráča pod p仝desiat ... Hráči Exilu majú spolu 631. rokov a troch hráčov pod p䝻desiat ...

03“ Šošon, dlhoročný pilier zadných radov Domácich, vytvoril prvú šancu pre Exil – našťastie už tradičný luft ešte nerozohraného nestora Exilu Miloša Fabiána zmaril túto prvú gólovú príležitosť ...

05“ Brncovi uteká lopta jak diplomatická funkcia....

06“ Prvá obrovská príležitosť Domácich – ale Števa Hausera perfektným zákrokom vychytala príčina tohoročných predzápasových svárov – Hurvov protekčný brankár ... Ukazuje sa, že Hurvo vedel za čo tak bojuje ...

08“ Šaňo s pomocou do striel hádžucich sa obrancov likviduje niekoľko šancí Exilu tesne po sebe – Hurvo a jeho ďalší spoluhráči voči dobre hrajúcej obrane Domácich však neuspeli ...

12“ Jožko Grňo nevydržal na poste stopéra, vysunul sa na post podhrotového hráča, odkiaľ prihráva Gentovi Zálešákovi, ktorý po málo vídaných kľučkách a zasekávačkách v „šesťnástke“ Exilu, prízemnou strelou zabezpečuje Domácim vedenie 1:0 !!!

15“ Sólo Mira Učna „ala Messi“, jeho presná prihrávka z bránkovej čiary sp䝻 do „malého vápna“ Palimu Dornhoferovi st. a ten nekompromisne zblízka strieľa druhý gól Domácich – 2:0 !!!! Úvod pre Domácich ako z rozprávky ...

20“ Ďaľšia priamočiara kontra Domácich po osi : Pontes - Gento – Grňo – šanca – brankár Exilu ale ukazuje svoje umenie a zachraňuje Exil pred ďalším gólom ...

21“ Minúta ticha za našich členov a verných fanúšikov, ktorí žiaľ dnešné stretnutie sledujú už iba z nebíčka ... 21. minúta stretnutia znamená aj uvoľnenie embarga na striedanie. Hromadná výmena síl na ihrisku znamená, že končí štefanský futbal a začína tvrdý a neľútostný boj o víťazstvo ... Na ihrisko vybieha nastupujúca generácia hráčov ŠC ... Možno očakávať zrýchlenie hry a viac osobných súbojov ...

30“ Prvý roh pre Exil – Domáci ho prežili bez následkov ... Hra má spád a o zaujímavé akcie pred oboma bránkami nie je núdza ...

35“ Doteraz najväčšia šanca Domácich – štyria útočníci Domácich sa rútia na osamoteného brankára a obrancu Exilu – prekombinované - nič z toho ...

40“ Jediný komentár : Z TOHTO SA NEDÁ NEDAŤ GÓL !!!!!!! A predsa – ach, Jožko Grňo ...

42“ Rodia sa noví gentlemani – Juro Brna sa priznáva k ruke vo vlastnom pokutovom území (poslanecká česť neutrpela) – Béla-báči Christov po vizuálnej spolupráci so svojim asistentom Tiborom Jančovičom nekompromisne ukazuje na penaltový bod ...

43“ Hurvínek privádza hráčov a fanúšikov Domácich do údivu, keď určuje za strelca pokutového kopu jeho nový objav, protekčného novočlena, brankára rodinne spriazneného s vetvou Yeti... V búrke piskotu tento strelec zase privádza k šialenstvu hráčov a fanúšikov Exilu, pretože Šaňo jeho jedenástku skvelým zákrokom LIKVIDUJE !!!! Šaňo proste v bráne Domácich stiahol roletu ... Opä raz zv흻azila skúsenosť nad mladíckym elánom ... Domáci hráči ďakujú Šaňovi za skvelý zákrok.

45“ V piskote a oslavných choráloch zaniká polčasový hvizd rozhodcu... Polčas D : E 2 : 0 !

Po krátkej prestávke na 2 šľuky a pohárik slivovičky resp. šumivého, rozhodca Christov o 15.05 hodine stredoeurópskeho zimného času dal pokyn na začatie 2. polčasu stretnutia ...

10“ Znovu zaradením starších legiend ŠC do základných zostáv, futbal síce stratil tempo, ale začal sa hrať futbal „ala Barcelona“ z nohy na nohu – i keď niekedy – ba veľmi často, na nohu súpera ... Na ihrisku hra pripomína zrod vína – prvý polčas búrlivý burčákový kvas, teraz taký rampáš, kyslô, bez pohybu-grádov, bez kvasu... Príde zrod chutného vínka? Treba striedať, ozývajú sa hlasy z lavičiek náhradníkov ... Niektorí najmä mladí hráči sa pýtajú na hraciu plochu, niektorí starší z nej a sú radi, že to všetko v zdraví prežili ... Bolí ich celý človek ...

20“ Konečne náznak futbalu, aká - taká šanca Domácich ...

23“ Trestný kop v nebezpečnej blízkosti bránky Domácich – ale Hurvo posiela strelu tam, odkiaľ čerpá inšpiráciu – Mauorom na Nový Zéland ...

25“ Boris Gleso dostáva žltú kartu – vec doposiaľ v Štefan Cupe takmer nevídaná! Exil využíva šok Domácich a vytvára peklo pred bránou Domácich – ale tam je tá stiahnutá roleta - Šaňo bravúrne zachraňuje a vzápätí ďaľšia obrovitánska šanca Exilu – Habánik nastreľuje z 18 m horné brvno opustenej bránky Domácich – tentoraz stála pri Domácich pani „Šťastena“ ...

30“ Mladý Paškrec vyvolal otcovho ducha – zahadzuje vyloženú šancu Domácich, keď so Škarkom jr. išli od polovice sami dvaja na bránku Exilu ...

31“ Aby im nebolo ľúto, napodobňuje ich Jožko Grňo ... Domáci hráči sa po rýchlych kontrách predbiehajú v zahadzovaní šancí ... Len aby sa im to nevypomstilo ... Zápas naberá grády ...

35“ Brankár Šaňo rieši ďaľšiu ošemetnú situáciu v šestnástke Domácich ...

36“ Nevídaná robinzonáda Šaňa cez celú bránu - týmto tigrým skokom zabránil istému gólu Exilu ...

38“ Nasleduje séria rohov Exilu - Exil stupňuje tlak - snaží sa streliť kontaktný gól a tak zdramatizovať záver stretnutia. Hra sa odvíja najmä pred šestnástkou Domácich ... I keď všetci hráši Domácich na ihrisku bojujú ako o život, oporami zadných radov Domácich v týchto fázach hry sú najmä Martin a David Hauserovci. Diváci sú vo vytržení ...

43“ A op䝻 je tu nebezpečná kontra Domácich. Jožko Grňo oddychujúci a čakajúci na svoju príležitosť na ľavom krídle, po samostatnom úniku nastreľuje tyč bránky Exilu – nebolo to z jeho strany zlé riešenie, ale pred strelou na bránu mohla dostať prednosť prihrávka na jedného z voľných spoluhráčov, pred prázdnou bránou Exilu !!! Vzápätí sa však Jožko Grňo op仝 dostal ku lopte a na prekvapenie prítomných nezvolil individuálne zakončenie, ale nezištne prihral po pravom krídle nabiehajúcemu Davidovi Hauserovi, ktorý následne potrestal Exil za ich nepremenené gólové príležitosti a peknou strelou zvýšil vedenie Domácich na 3:0. A tak je o víťazovi 59. ročníka ŠC definitívne rozhodnuté ...

Futbalový boh trestá Hurva za spôsobené rozbroje, pretože rozhodca Christov o 15.50 končí 59. stretnutie priateľov a nositeľov krásnej myšlienky ŠC ... Hráči si po ťažkom ale korektnom stretnutí na znak priateľstva podávajú ruky a sľubujú si odvetu o rok ...

A tak sa tohtoročné stretnutie 59. ročníka ŠC, na ktorom pre zdravotné problémy chýbali niektoré stálice štefansko - futbalového neba ako napr. Maroš Švorc, Jano Chalupka a Laco Máček, končí víťazstvom Domácich v pomere 3 : 0, po polčase 2 : 0, keď strelcami gólov boli Gento Zálešák, Pali Dornhofer st. a David Hauser.

I tento rok sa mohlo oko diváka na stretnutí od prvej minúty stretnutia, do sýtosti popásť na mnohých – na našich ihriskách často nevídaných futbalových akciách, pri neutíchajúcej snahe streliť gól na oboch stranách. Hráči Exilu na čele s ich kapitánom Igorom Vestenickým boli plní odhodlania v stretnutí zv흻aziť a tak sa revanšovať za minuloročnú prehru. Kapitán Domácich Palo Učen očakávajúc útočné snahy Exilu vsadil na zabezpečenú obranu a rýchle protiútoky, čo sa ukázalo z taktického hľadiska ako veľmi správne. I keď mali hráči Exilu v priebehu stretnutia loptu viac pod kontrolou, góly po rýchlych kontrách strieľali len Domáci a to v I. polčase v 12. minúte Zálešák a v 15. minúte Dornhofer st. Zvrat v stretnutí mohla priniesť najmä 42. minúta stretnutia, keď rozhodca Christov správne nariadil pokutový kop v prospech Exilu, za úmyselné hranie rukou hráča Domácich vo vlastnom pokutovom území. Loptu si na biely bod postavil hráč Exilu Golier, ale jeho prudkú strelu do pravej strany brankár Domácich bravúrne vyrazil na roh. Po prestávke sa hra nezmenila – Exil útočil a Domáci si z rýchlych útočných akcií vytvárali gólové šance, ktoré zahadzovali ako na bežiacom páse. Dobré futbalové stretnutie malo všetky známky drámy, malo aj zápletku, aj zaujímavé vyvrcholenie, pretože až do 88. minúty, kedy David Hauser upravil stav stretnutia na 3 : 0 pre Domácich, nebolo o v흻azovi stretnutia vôbec rozhodnuté. V obrovskom nasadení vydržali obe mužstvá do konca stretnutia vari aj pre svojich fanúšikov v hľadisku, ktorí v chladnom počasí skandovali a vyvolávali na slávu svojich za ich obdivuhodné výkony – veď napr. Miloš Fabián, ktorý odohral už svoj 52. ročník, oslávil v tomto roku spolu s Bobsom Bazalom úctyhodné 76. narodeniny. Rozhodcovská trojica na čele s legendárnym Vojtechom Christovom, ktorému na čiarach asistovali Tibor Jančovič a Miloš Košinár „hrala“ s futbalistami a bola presná a bez chýb...

Po stretnutí čakala hráčov ako i niektorých našich verných fanúšikov, horúca voda v detskom bazéne kúpaliska Eva, kde sme si už tiež tradične vyhriali naše premrznuté kosti a rozobrali priebeh práve skončeného zápasu ...

Slávnostné večerné posedenie v reštaurácii Centrál malo dôstojný priebeh i keď nezvyčajne krátke trvanie ... Kde sú tie časy, keď sme zo slávnostnej večere chodili s pohárom v ruke rovno na raňajky do Edenu alebo „Mliečneho baru“ ... Na úvod večerného posedenia som odovzdal putovný Štefan Cup kapitánovi víťazného mužstva Palovi Učnovi, ktorý poďakoval Domácim hráčom za bojovný výkon a Hurvovi vytkol používanie vulgárnych slov na predzápasovej schôdzi ... Po chutnej večeri sa o slovo prihlásil rozhodca stretnutie Vojto Christov, ktorý sa vo svojom príhovore veľmi pochvalne vyjadroval o našom podujatí, kde vyzdvihol najmä jeho myšlienku, tradíciu a hlavne na dnešnú – mimoriadne turbulentnú dobu – dlhoročné priateľstvá viacerých generácií hráčov a zaželal Štefan Cup-u veľa ďaľších ročníkov a hráčom, aby im priateľstvá a dobré priateľské vzťahy, ktoré sú dnes už pomaly vzácnosťou, vydržali čo najdlhšie, lebo Štefan Cup je večný ... Na záver svojho príhovoru ma Vojto vyhodnotil za najlepšieho hráča stretnutia a odovzdal mi na pamiatku prívesok na kľúče so znakom Realu Madrid ... Prítomní potleskom dali Vojtovi Christovovi najavo, že si vážia jeho názory ako i pochvalu a že aj jeho prítomnosť na stretnutiach zvýšila kredit a úroveň nášho športovo – spoločenského podujatia a že sú radi, že môžu medzi sebou privítať futbalovú osobnosť takéhoto formátu – jedného z najlepších futbalových rozhodcov na svete ... S už tradičnou kultúrnou vložkou sa ako ďalší o slovo prihlásil Igor Vestenický, ktorý na úvod zarecitoval báseň, ktorú nazval :

Po veľkom aplauze, Igor ako bonus zaspieval na melódiu piesne „Páni v najlepších rokoch“ od Petra Lipu, pieseň s týmto textom :
I za túto pieseň bol Hurvo odmenený potleskom a slovami uznania. Po niekoľkých nie celkom vydarených pesničkách z nášho spevníka, sa znova o slovo prihlásil Vojto Christov, ktorý predniesol báseň k 59. ročníku Štefan Cup-u, ktorú nazval : „59. ročník Štefan Cup-u očami Bélu Christova“ :
Po neutíchajúcom potlesku poďakoval Peter Soukup Vojtovi Christovovi za rozhodovanie zápasu ako i za prednes vlastnej básne a Miloš Fabián mne za organizáciu štefanských futbalov.

Po týchto klultúrnych vložkách som chcel chviľu času venovať i príprave nasledujúceho 60. ročníka Štefan Cup-u, ale asi som na to nezvolil vhodnú chvíľu, lebo väčšina ma nepočúvala a na túto tému vôbec nemala záujem debatovať, alebo si mysleli, šak to nejak zorganizuj a my ťa potom skritizujeme ... !!!

Bobs Bazala, Toneno Grňa, Miro Učen a Igor Vestenický sa jednoznačne prihovárali za slávnostnejší a dôstojnejší priebeh 60. ročníka ŠC, pričom navrhli na slávnostné večerné posedenie pozvať i životné partnerky ... Miloš Fabián sa skôr prihováral k tradičnému priebehu nášho podujatia – bez nejakých väčších okázalostí ...

Záver celej debaty o priebehu 60. ročníka ŠC bol ten, že mám zabezpečiť dôstojný priebeh 60. ročníka ŠC a že štartovné bude vo výške predpokladaných nákladov na večeru, hudbu, účastnícke tričká, prenájom ihriska a pod. a že na schôdzi a večeri, čo si kto objedná, si aj zaplatí... Ďalej mi dali za úlohu, aby som koncom októbra 2013, poslal členom ŠC na ich e-mailové adresy pozvánky na 60. ročník, na základe ktorých mi záujemcovia o účasť na ŠC obratom potvrdia svoju účasť ... Väčšina mladých hráčov sa počas tejto krátkej diskusie s nami rozlúčila a za zábavou a dievčatami odišli do miestnych lokálov ... Pri ich odchode z nášho posedenia som si op仝 zaspomínal na časy, keď po večeri prišli medzi nás najkrajšie dievčence z Piešťan a najlepšia zábava okolo polnoci len začínala ...

To by bolo to podstatné z 59. ročníka asi tak všetko ...
Spracoval : Ladislav Šaňo Benedikovič

60. ročník (rok 2013)
60. ročník (rok 2013)

Koncom leta, pri jednom z obedov v reštaurácii Centrál, som si pri pohľade na náš putovný Štefan Cup uvedomil, ako čas nezadržateľne plynie a že ho skutočne nič nedokáže zastaviť... Nechcelo sa mi veriť, že na Vianoce uplynie už neuveriteľných 60. rokov od chvíle, keď v parku pred kúpaliskom Eva, členovia piešťanského Klubu plávania a vodného póla, zohrali medzi sebou 26.12.1954, prvý ročník štefanského futbalu...

S hrdosťou však môžem konštatovať, že doteraz žiadne politické, spoločenské ani iné okolnosti nenarušili pravidelnosť organizovania tohto nášho športovo – spoločenského podujatia... Takouto tradíciou sa môže na Slovensku pochváliť len veľmi málo športovo-spoločenských podujatí a z vlastných poznatkov viem, že mnohí nám ho i tak trocha závidia... Za tých 60. rokov trvania Štefan Cup-u sme spolu prežili celý rad krásnych a nezabudnuteľných chvíľ a práve preto som si uvedomoval, že jubilejný 60. ročník Štefan Cup-u by mal byť jedinečnou príležitosťou na to, aby sme sa opäť aspoň na krátku chvíľu spolu stretli a v spomienkach si pripomenuli naše spoločne prežité chvíle, životné osudy, neľútostné a prestížne futbalové súboje a všetko čo k nášmu štefanskému futbalu a životu nerozlučne patrilo a patrí...

Mysliac na dôstojnú oslavu nášho, na Slovensku ojedinelého podujatia, som už v polovici októbra 2013 poslal členom ŠC e-mailom pozvánku na jubilejný 60. ročník ŠC a zároveň som pozval Miloša Fabiána, Peťa Soukupa, Doda Cifru, Pala Učna a Juraja Brnu na prvé zasadnutie organizačného výboru jubilejného ročníka ŠC do Kursalónu. OV ŠC sa stretol štyri krát a postupne doriešil všetky zásadné organizačné záležitosti týkajúce sa 60. ročníka ŠC, t.j. štartovné sme stanovili na 20,- € pre člena ŠC a 10,- € pre partnerku prítomnú na večernej gala párty. S vedením Kursalónu som dojednal, že slávnostná predzápasová schôdza ako i večerná gala párty sa bude konať v priestoroch historického Kursalónu, k odohratiu futbalového stretnutia som zabezpečil umelú hraciu plochu na štadióne PFK Piešťany, prezliekanie a kúpanie po zápase na kúpalisku Eva vybavil Jano Adamkovič, sedemdesiat účastníckych dresov nám nezištne sponzorsky dodal Stanley Pollák (Maťov syn), drevený putovný pohár opravil a chýbajúce údaje na ňom doplnil Julo Manas a stretnutie mi prisľúbil rozhodovať Béla Christov. Najviac problémov bolo so zabezpečením hudby, nakoľko už v lete mi Štefan Kučkovský s ľútosťou oznámil, že členovia jeho kapely, ktorá bola našim favoritom č. 1, sú už na „Štefana“ obsadení a tak sme zabezpečili DJ-a Emila Štefanku.

Druhý sviatok vianočný v roku 2013 bol bez snehu, ľadu a bez zimnej atmosféry – pripomínal skôr sychravý a veterný jesenný deň. Okolo pol jedenástej dopoludnia sa v Kursalóne, nad ktorým sa akoby betlehemská hviezda nad jasličkami vznášal obláčik v tvare čísla „60“, začali schádzať účastníci tradičného štefanského futbalu. Všetci sa prišli pokloniť symbolu pohybu a priateľstva - drevenému poháru - aký Ronaldo, Messi či Gerrard, pri všetkej úcte k ich futbalovému umeniu, nikdy nezískajú... Áno, na piedestáli bol Štefan Cup Piešťany, tohto roku v jeho 60-tom vydaní...

V úvode 60. ročníka ŠC som o 11.00 hodine prerušil veľkú vravu v Jazz Art Gallery a na povinnej predzápasovej schôdzi som privítal 69 jeho účastníkov a odovzdal pozdravy od na nás mysliacich neprítomných členov ŠC a to najmä od Ivana Markoviča, Pala Benka, Piťa Reisenbüchlera, Laca Bačíka st. a Piga Štefku, ktorý aj zaplatil štartovné a venoval strelcovi prvého gólu Exilu v jubilejnom ročníku fľašu sektu. I keď všetci prítomní členovia ŠC sú rovnako vzácni a vítaní, najviac pozornosti v pléne vzbudzovali najmä Jimmy Kočvara so synom Ondrom, Maťom Učňom a Danom Valom, ktorí pricestovali na jubilejný ročník z USA, Toneno Grňa so synom Mirkom a Ferom Štancom zo Švajčiarska ako i Tomino Ocelka, Jano Babič, Miťo Kubica a Šalo Kočvara, ktorí medzi nás zavítali po dlhých rokoch absencie... V krátkom príhovore som zhodnotil minulý ročník ŠC a oboznámil som prítomných so štatistickými údajmi po 59. ročníkoch. Záverom svojho vystúpenia som prítomným pripomenul niektoré fakty a zaujímavosti z minulých ročníkov a vydal organizačné pokyny k jubilejnému 60. ročníku. V ďalšom programe schôdze boli za riadnych členov ŠC prijatí jeden z posledných čakateľov Miloš Benedikovič a Čipiho Učna syn, Lukáš. V diskusii predniesol návrh na zmenu pravidla ŠC Maroš Švorc a to, aby hráč základnej zostavy, ktorá sa určuje na základe fyzického veku hráčov, mohol hraciu plochu na základe vlastnej žiadosti opustiť už po 10 a nie po 20 minútach hry. Po krátkej diskusii plénum členskej schôdze predmetnú zmenu pravidla ŠC odsúhlasilo. Úplne na záver schôdze kapitáni oboch mužstiev Palo Učen za Domácich a Igor Vestenický za Exil, oznámili prítomným dlho očakávané základné zostavy jednotlivých družstiev k zápasu. Všetci sa následne pobrali k ľahkému predzápasovému obedu a pripraviť sa na kúpalisko Eva k stretnutiu.

Miesto futbalového stretnutia :
Umelá hracia plocha PFK Piešťany

Rozhodcovská trojica :
Vojtech Christov – Tibor Jančovič a Miloš Košinár

Počasie :
+ 8°C, silný vietor, mrholenie

Základná zostava EXIL :
L. Pollák - M. Pollák, Valo, Sámel Jaro, Kočvara Jimmy – Švorc Maroš, Chalupka, Bazala, Vestenický - Brňo, Fabián

Náhradníci :
Drahovský Lasko, Štanc Fero, Polák Andrej, Kočvara Ondro, Plánovský, Nosian, Fritsch Mirko, Učen Maťo, Habánik, Škarka jr. a Sámel Majo

Čestný výkop vykonali :
Polák Peter, Ocelka, Grňa Tony, Cifra, Šiška, Kubica Milan a Berlanský Peter

Základná zostava DOMÁCI:
Benedikovič L. - Babič, Gleso, Máček, Baranovič Boris - Dörnhöfer st., Grňo, Učen Palo, Zálešák - Hauser Štefan, Učen Miro

Náhradníci :
Učen Peter, Učen Tomáš, Učen Lukáš, Hauser Martin, Hauser David, Pontes Boris, Baranovič Ján, Burdej, Berlanský Roman, Adamkovič Ján a Dörnhöfer jr.

Čestný výkop vykonali :
Kollár, Švorc Slávo, Čambor, Manas, Kolárik, Galo, Soukup, Boháč, Kočvara Palo, Štefka Julo, Hašek, Brna Juraj, Gula, Benedikovič Miloš, Škarka st., Suchánek, Sámel Tomáš a Učen Marek

Umelá hracia plocha PFK Piešťany je vzorne pripravená a účastníci sa pomaly schádzajú a začínajú individuálne rozcvičovať. O 13:50 hodine zimného času, Hurvo zvoláva hráčov Exilu k spoločnej rozcvičke – pre Domácich to neveští nič dobré... !

13:52 Bubenko Babič ohromuje prítomných pri rozcvičke svojimi roznožkami...
13:55 Počas rozcvičky Domácich sme zaregistrovali ojedinelý výkon v celej histórii ŠC – Jano Adamkovič trafil okno na 3. poschodí bytovky za severnou futbalovou bránkou... Chvála Bohu zaobišlo sa to bez následkov.
14:05 Futbalová rozhodcovská legenda Béla Christov a jeho asistenti Tibor Jančovič a Miloš Košinár privádzajú družstvá Exilu a Domácich do stredu hracej plochy a po pozdrave štadiónom znie mohutné „Zdar, zdar, zdar !!“
14:08 Hráči Exilu pod Hurvovou taktovkou v snahe nahnať súperovi strach, vydávajú pri ich predzápasovej prísahe na vlajku Exilu rôzne artikulované i neartikulované zvuky...
14:12 Čestný výkop – počet „čestných vykopávačov“ prevyšuje asi trojnásobne počet aktívnych hráčov...
14:15 Rozhodca Christov dal pokyn k zahajovaciemu výkopu - Exil hrá po vetre.

01“ Domáci z hneď prvej útočnej akcie získali kop z rohu.
03“ Exveľvyslanec Brnco privádza divákov do úžasu.
09“ Obe družstvá hrajú od úvodu stretnutia príliš opatrne - prvé hromadné striedanie hráčov – nastupuje „mladá krv“...
12“ Šaňo si v bráne Domácich stále drží čisté konto – prudkú strelu vyráža na prvý roh Exilu.
13“ Exil sa usadil na polovici Domácich, vzápätí si po trme – vrme vybojoval druhý roh.
15“ Minúta ticha za kamarátov, ktorí už nie sú medzi nami.
17“ Hurvovi sa túžbou po víťazstve zatemňuje mozog a na pokriky divákov nereaguje - pred očami má len jedno ohnivé heslo : „.. a čo i dušu dáš, v tom boji divokom ...“
20“ Maroš Švorc spôsobom jemu typickým a so zaťatými zubami statočne bojuje o každú jednu loptu.
23“ Po rýchlom protiútoku Exilu a chybe obrany Domácich, Šaňo vyráža strelu len pred útočníka Exilu Habánika, ktorý však nemá problém z vnútra pokutového územia loptu dokopnúť do siete – Domáci – Exil 0 : 1.
28“ Po dlhšom čase sa Domáci dostávajú pred bránu Exilu a vybojovali si kop z rohu – ale opäť bez efektu.
32“ Šaňo opäť zachraňuje Domácich pred čistým gólom – i keď sa Domáci snažia, kvalita je dnes na strane Exilu...
34“ Väčšina útočných akcií Domácich končí na excelentne hrajúcej stopérskej dvojici Exilu, Valo – Štanc.
36“ Rozhodca nariadil priamy voľný kop pre Exil – nič z toho.
39“ Priamy kop pre Domácich, ale tentoraz vzorovo využitý Martinom Hauserom - vyrovnané Domáci – Exil 1 : 1.
42“ Pred ukončením I. polčasu Škarka ml. trojitým Salchowom nad loptou, zahodil šancu Exilu.

Druhý polčas zahajuje Béla Christov o 15:10 hodine.

05“ Exil zahajuje II. polčas tlakom z ktorého vyťažil ďalší roh.
07“ Šaňo zachraňuje Domácich hypnotizovaním lopty.
09“ Boris Gleso v obrane Domácich je okopaný ako jarná záhrada, pení a vyráža mu dekel – evidentne mu po jeho boku chýba v stretnutí zranený Laco Máček...
12“ Prítomní konštatujú veľavravné zistenie, že každé mužstvo má na každom poste slabinu... !!!
13“ Bubenko opúšťa hraciu plochu zrejme na ďalších 10 rokov... Jeho oči vyjadrujú hrôzu z prežitého...
24“ Hurvo vstupuje do nesúhlasného dialógu s rozhodcom Christovom.
26“ Šaňo zneškodňuje tvrdú strelu Maja Sámela.
29“ Lasko Drahovský po skvelej kombinačnej akcii Exilu, ktorou dostali hráčou Domácich do úlohy štatistov, strieľa druhý gól Exilu - Domáci – Exil 1 : 2.
32“ Jojo Grňo, zrejme nevediac za koho hrá a aký má dres, zabraňuje vlastnému spoluhráčovi v jasnej a jedinečnej príležitosti vyrovnať. Padajú otázky, či nie je infiltrovaný, tzv. spiaci exulant ?
40“ Majo Sámel ako otec ! Pri úniku dvoch samotných hráčov Exilu na brankára Domácich - veľká šanca Exilu nepremenená aj vďaka vynikajúcemu Šaňovi.
42“ Domáci sa v závere stretnutia predsa zmobilizovali a vrhli všetky sily do útoku. Podarilo sa im vytvoriť miestami až drvivý tlak a niekoľko dobrých situácií na vyrovnanie, ale vo výbornej forme chytajúceho brankára Exilu Laca Polláka, ktorý v stretnutí predviedol niekoľko priam zázračných zákrokov, sa im už prekonať nepodarilo.
43“ Prišla jedna z posledných šancí Domácich na vyrovnanie skóre stretnutia – strela Petra Učna z priameho voľného kopu však tesne minula bránku Exilu.
44“ Víťazstvo Exilu minútu pred koncom stretnutia spečatil po samostatnom úniku od polovice ihriska Vlado Škarka junior Domáci – Exil 1 : 3.
45“ Rozhodca Christov dal záverečným hvizdom bodku za jubilejným 60. futbalovým stretnutím ŠC...

Exil vyhral v jubilejnom 60. ročníku ŠC 3 : 1 a tak sa po dlhých 9. rokoch opäť tešil z víťazstva. Jeho víťazstvo bolo úplne zaslúžené, nakoľko bol v stretnutí po všetkých stránkach lepším a futbalovejším mužstvom... Prím v družstve Exilu hrali najmä ich zahraničné posily a to Dano Valo a Ondrej Kočvara z USA, Fero Štanc zo Švajčiarska a Majo Sámel z Anglicka...

Pozápasová regenerácia v rekonštruovanom detskom bazéne na kúpalisku Eva sa dá označiť účasťou za najchudobnejšiu v posledných rokoch. Prekvapila neúčasť ako pravidelných účastníkov, tak aj - a to hlavne - neúčasť tých, ktorí sa zúčastňujú už iba výročných ročníkov a na Evu už len spomínajú...

Večer sa členovia ŠC, už aj so svojimi životnými partnerkami a priateľkami ako i s priaznivcami ŠC, stretli v nádhernej Veľkej sále Kursalónu, aby spoločne oslávili 60. výročie ŠC a zaspomínali si na spoločne prežité časy. V úvode slávnostného posedenia som všetkých privítal slovami :

"Vážené dámy, ctení páni, milí členovia Štefan clubu, dnes večer sme sa tu zišli hlavne preto, aby sme oslávili 60. výročie štefanského futbalu a zaspomínali si na spoločne prežité časy, ktoré sú však tým krajšie, čím viac vody pretieklo dolu Váhom. Každý ročník ŠC priniesol niečo zaujímavé - výhry aj prehry – zanechal v nás trvalé spomienky. Neúprosný čas naše tváre zmenil a vo vlasoch pribudli šediny. Mnohí z nás sú už starými rodičmi a tešia sa vnúčat, ale spomienky na spolu prežité chvíle zostanú navždy v pamäti. Na to zlé sme už dávno zabudli a to dobré, sme si ešte rokmi trocha prifarbili ružovou farbou a radi na to spomíname. Verím, že aj ten dnešný večer bude príjemný, plný pohody, veselých spomienok a dobrej nálady. Teda vitajte a cíťte sa tu čo najpríjemnejšie a verím, že sa nám naše dnešné spoločné posedenie vydarí ... Živijó, živijó, živijó..."

Po slávnostnom prípitku som odovzdal putovný pohár kapitánovi víťazného družstva Igorovi Vestenickému a zaželal prítomným dobrú chuť k večeri. Po večeri nasledovala milá slávnosť a to odovzdanie upomienkových darčekov Milošovi Fabiánovi za najviac odohratých ročníkov v histórii ŠC - zo 60. ročníkov odohral úctyhodných 53, Ivuškovi Kollárovi a Lacovi Bačíkovi (ocenenie v zastúpení prevzal Dodo Cifra) k ich 80. narodeninám ako i mne za 30. rokov organizovania štefanského futbalu - žiaľ cenu som si domov nepriniesol, nakoľko si ju v priebehu večera niekto požičal a nevrátil... Upomienkovými darčekmi boli repliky pôvodných drevených vešiakov z kúpaliska Eva, ktoré z originálnych drevených “tiel” vyrobil a ŠC venoval Bobs Igor Bazala. Fľašu šumivého, ktorú strelcovi prvého gólu Exilu v jubilejnom ročníku ŠC venoval Pigo Štefka, si z mojich rúk prevzal Tomáš Habánik. Po týchto oficialitách prišli na rad príhovory Miloša Fabiána, Pala Učna, Bélu Christova, Maroša Švorca a už tradičná “Štefanská chvíľka poézie” v podaní Igora Vestenického, ktorý predniesol svoju nasledovnú báseň s názvom :

Do „Štefanskej chvíľky poézie“ šarmom jemu vlastným prispel i Igor Bobs Bazala, ktorý prítomným predniesol vlastnú báseň, ktorú pôvodne začal písať k 40. ročníku ŠC, ale svetlo sveta uzrela až o 20. rokov neskôr, pri jeho jubilejnom 60. ročníku... :
Vzhľadom na to, že táto báseň nemala názov, Bobs po jej prednese požiadal prítomných, aby za odmenu navrhli názov básne oni. Z pléna prišlo 22 návrhov, z ktorých odborná komisia vyhodnotila ako najlepší návrh Jana Plánovského, ktorý navrhol názov „Zleteli sa štefanskí havrani!“

Po úvodných oficialitách a „Štefanskej chvíľke poézie“ pokračoval gala večer v historickej budove Kursalónu voľnou zábavou, pri ktorej sa najmä spomínalo, spievalo a tancovalo... Záverom možno konštatovať, že oslava 60. ročníka ŠC, ktorá trvala do 01:40 hodiny, mala vďaka všetkým prítomným dôstojný priebeh a bola plná pohody, veselých spomienok a dobrej nálady...

Jednu nepríjemnú udalosť sme však v spojitosti so 60. ročníkom ŠC predsa zaznamenali. Ako poslední z Kursalónu o 01:40 hodine odchádzali Jano Plánovský, Maťo Pollák, Toneno Grňa, Bobs Bazala a Boris Gleso. Prví štyria boli pešo a tak sa po terase Kursalónu vybrali pešo smerom k Švorcových vile (hotel Park Avenue). Pretože Boris mal na terase Kursalónu zamknutý bicykel, zdržal sa jeho odomykaním a následne sa vybral na bicykli po terase za nimi. Neuvedomil si však, že medzi úrovňou terasy a cesty je výškový rozdiel a tak schody preletel na bicykli a dopadol na cestu tak nešťastne, že pri páde sa vážne zranil. Kamaráti mu okamžite poskytli prvú pomoc a odviedli ho na ošetrenie do blízkej nemocnice, ale keď mu tam zistili, že má zlomenú „čelusť“, previezli ho do Ružinovskej nemocnice v Bratislave, kde ho následne i operovali...

Z množstva prevažne kladných ohlasov na organizáciu a celkový priebeh jubilejného 60. ročníka ŠC uvádzam na záver reakciu kapitána Exilu Igora Vestenického, ktorú mi poslal pár dní po 60. ročníku ŠC e-mailom :

Ahoj Šaňo,

ďakujem za e-mail s fotkami. Po ich prehliadnutí som si uvedomil famóznosť tohto nášho stretávania sa. S pribúdajúcimi rokmi je to stále viac dojímavejšie... Je paradoxné, že až tento rok, keď sa nám Exilu podarilo vyhrať, som si uvedomil malichernosť výsledku futbalového zápasu a že oveľa cennejšie je stretnutie starých kamarátov – a to hlavne pre nás, ktorí v Piešťanoch nemáme trvalé bydlisko a vídame sa len veľmi zriedka. S niektorými len raz za desať rokov, počas jubilejných ročníkov ... I s tými babami to bolo veľmi príjemné. Aj to sú staré známe. Mnohé som však ani nespoznal, veď sme sa nevideli desiatky rokov ... No bol to úžasný Štefan ... !!!

V Piešťanoch, Anno Domini 2013
Spracovali : Peter Soukup + L.A. Benedikovič

61. ročník (rok 2014)
61. ročník (rok 2014)

Dátum 26. december v Piešťanoch tradične patrí futbalovým nadšencom, ktorí sa pravidelne stretávajú na štefanskom futbale o Štefan Cup. Inak tomu nebolo ani v roku 2014, keď sa vo sviatočnej vianočnej atmosfére na povinnej predzápasovej schôdzi v reštaurácii Centrál o 10:30 hodine, stretli účastníci už 61. ročníka Štefan Cupu.

Schôdza mala tradičný scenár a veľmi hladký priebeh. Atmosféru na schôdzi možno prirovnať tichu pred búrkou.. Z môjho pohľadu je to z toho dôvodu, že samotnému futbalovému stretnutia o Štefan Cup sa každým rokom prikladá viac a viac pozornosti a už menej jeho spoločenskej stránke, čo považujem za určitý odklon od pôvodnej myšlienky a tradícií Štefan Cupu..

Hlasy pred zápasom :

Miro Učeň : "Šaňo, hlas som dal Tebe, ale mali by sme vyhrať. Ak všetci, čo Ti dali hlas, budú hrať, tak vyhráme."
Jano Chalupka : "Veľmi smútim za Marošom, lebo pravidlá sa pravdepodobne v prospech nás – skôr narodených - už meniť nebudú.."
Dodo Cifra : "Je mi veľmi ľúto Maroša Švorca, ktorý sa minulý rok preslávil výrokom : „Po 5. minútach už ani zavadzať nevládzem!“
Leguán : "Vezeme sa na víťaznej vlnke – hádam bude z nej vlna !"
Gento Zálešák : "Zdravotné problémy ma nepustili na ihrisko, čím som Domácich posilnil a verím vo víťazstvo vašich farieb."
Igor Vestenický : "Dnes zo všetkých strán, prišiel Exil do Piešťan a preto zas vyhrá „Štefana“, lebo tvrdé gule má."
Miloš Fabián : "Tri stupne vývoja Štefan Cupu :
1.) chcem hrať a vyhrať
2.) chcem hrať..
3.) chcem nastúpiť na 20. minút"
Bazala : "Nechcem ovplyvniť výsledok – hrám len 10. minút.."
Brnco : "Schudol som 10. kilov, keď to nepomôže, tak sa na to budúci rok vykašlem a dám gól tlstý !"
Soukup : "Nezískali sme starostu, ale zostal nám výborný predseda!!! Dávam návrh na ustanovenie titulu večný výkopár – lebo výkopárov už je viac ako hráčov. Chýbajú dnes mnohé stálice Štefana – uvidíme poobede, či bude dva krát jedenásť hráčov.."
Tony Grňa : "Jubilejný sme vyhrali. Vyhráme aj tento rok.."

Je pol druhej poobede a na „čerstvo vyčesanú“ umelú hraciu plochu štadióna PFK Piešťany prichádzajú prví účastníci 61. ročníka Štefan Cupu. Po rozcvičke a úvodných formalitách, nastupujú pod taktovkou rozhodcovskej trojice Jančovič, Košinár a Záhurančík v slnečnom ale veternom počasí družstvá k stretnutiu v týchto zostavách :

Základná zostava EXIL:
L. Pollák - M. Pollák, Plánovský, Vestenický, Grňa - Bazala, Chalupka, Drahovský, A. Polák - P. Brňo, Fabian

Náhradníci :
Fritsch, Nosian, Šmilňák, Habánik, Škarka jr.

Základná zostava DOMÁCI:
L.A. Benedikovič - B. Baranovič, R. Berlanský, Grňo, B. Pontes - Adamkovič, Dörnhöfer st., Burdej, Zálešák - T. Sámel, M. Učen

Náhradníci :
P. Učen, T. Učen, M. Hauser, D. Hauser a L. Učen

Čestný výkop vykonali :
Palo Učen, Soukup, Galo, M. Kubica, Šiška, Cifra, Škarka sr., Dörnhöfer jr. a Máček

Úvod stretnutia mal opatrný priebeh a ani jedno z mužstiev sa nehrnulo do útoku. S pribúdajúcimi minútami prebrali taktovku hry Domáci, ktorí si vytvorili aj niekoľko dobrých gólových príležitostí, ale v útoku boli jaloví a tak prvý polčas skončil bez gólov 0 : 0. Do druhého polčasu vstúpili lepšie hráči Exilu, keď už v 48. minúte stretnutia využili zmätky v obrane Domácich a po peknej prihrávke od Petra Brňu, tvrdou krížnou strelou z vnútra pokutového územia strelil vedúci gól Exilu Lasko Drahovský. Po vedúcom góle Exilu sa hra vyrovnala a skalní fanúšikovia videli iba „medzišestnástkový“ futbal a málo futbalovej krásy. V závere stretnutia si Domáci zmenami v zostave predsa len vytvorili miernu územnú prevahu, no vpredu boli bezzubí a tak skóre stretnutia sa im podarilo vyrovnať až v 78. minúte Martinom Hauserom z pokutového kopu, ktorý nariadil rozhodca Jančovič za faul Igora Vestenického na prenikajúceho Romana Berlanského. Keďže sa už do konca stretnutia nepodarilo žiadnemu z mužstiev streliť víťazný gól, 61. ročník Štefan Cupu, v ktorom nastúpil Miloš Fabian už k svojmu 54. stretnutiu, skončil zaslúženou remízou 1 : 1.

Po stretnutí sa účastníci 61. ročníka ŠC hromadne presunuli na kúpalisko Eva, kde ich k regenerácii síl čakal horúcou termálnou vodou napustený zrekonštruovaný „detský“ bazén..

Slávnostná večera v reštaurácii Centrál sa niesla v komornej atmosfére a do jej programu prispel svojimi vystúpeniami už len Igor Vestenický, ktorý na melódiu piesne "Tichá noc, svätá noc" zaspieval ako spomienku na Maroša Švorca nasledovnú vlastnú pieseň, ktorej dal názov „Spomienka na Maroša“ :

Večerné posedenie je naozaj príležitosť trochu sa zastaviť, zaspomínať a zabaviť sa.. Po vydarenom 60. ročníku ŠC som očakával, že to tak bude i tento rok, ale mýlil som sa.. Večerné posedenie v reštaurácii Centrál skončilo už okolo 21:00 hodiny, čo história ŠC nepamätá.. Nechcem teraz nostalgicky spomínať na minulé ročníky, keď sme ŠC končili na druhý deň raňajkami v hoteli Eden resp. v „mliečnom bare“, ale jedno je fakt, že ak má by predmetom večerného posedenia len konzumácia v členskom zaplatenej večere a vypočutie si básne v podaní Igora Vestenického a rozchod, tak bude lepšie ak večerné posedenia zrušíme a budeme ich organizovať len pri okrúhlych ročníkoch..

Vážení priatelia, napriek, možno konštatovať, že nevydarenému večernému posedeniu, som presvedčený, že Štefan Cup nás po mnohé roky spája a že sme vytvorili jednu veľkú rodinu, ktorá si ctí krásnu tradíciu ŠC a že tieto naše každoročné stretnutia prežívame v priateľskom duchu, ktorý nás stále spája.. Všetkým ďakujem za účasť v 61. ročníku ŠC a verím, že sa nám ďaľšie ročníky Štefan Cupu vydaria lepšie, lebo Štefan Cup je večný..

Po odohratom 61. ročníku, ktorého sa zúčastnilo 41 členov, evidujeme v Štefan clube 185 členov. Z tohto počtu už 32 bohužiaľ zomrelo. V roku 2014 nás navždy opustili Jaroslav Gula, Marián Švorc, Juraj Čenteš a Ľubo Brunovský. 40 členov má príslušnosť k Domácim a 20 k Exilu. V zahraničí dlhodobo žije 37 členov a 56 evidujeme v zvlášť tabuľke, nakoľko sa posledných p仝 ročníkov Štefan Cupu nezúčastnili.

V Piešťanoch, Anno Domini 2014
Spracoval : L.A. Benedikovič

62. ročník (rok 2015)
62. ročník (rok 2015)

Hovorí sa, že Vianoce patria k najkrajším sviatkom v roku. Myslím si, že je to naozaj tak. V priebehu roka sú ľudia v poslednej dobe akýsi mrzutí, zahľadení do seba, uponáhľaní a bez nálady. Prídu však Vianoce a zrazu je všetko inak. Mrzuté tváre ľudí sa začnú usmievať, zahľadení do seba sú zrazu komunikatívnejší, uponáhľaní majú zrazu na všetko čas a ľudia bez nálady sú vo väčšine prípadov veselí a ich oči žiaria šťastím.

Na Vianočné sviatky sa vždy teším aj ja. Prítomnosť Vianoc vo mne vyvoláva radosť, šťastie a spokojnosť nie kvôli darčekom - z toho som už vyrástol - ale preto, že na tieto sviatky je rodina spolu a že na druhý sviatok vianočný sa hrá tradičný „Štefanský futbal“, ktorý patrí medzi najstaršie športovo – spoločenské podujatia na Slovensku a na ktorom mám možnosť zahrať si futbal a po roku sa op仝 stretnúť s priateľmi a zaspomínať si na časy minulé a prediskutovať i časy budúce ...

S príchodom Vianoc sa v spomienkach často vraciam k minulým ročníkom Štefan Cup-u. Neraz si zaspomínam na búrlivé predzápasové schôdze, na dramatické futbalové stretnutia, v ktorých hráči jednotlivých družstiev hrali ako život, ale najmä na bujaré pozápasové posedenia, ktoré sa často končili až na druhý deň a na ktorých o zábavu, humorné scény a nové priateľstvá nebola núdza ... Dievčatám, ktoré boli pozvané na našu večernú pozápasovú párty, ihneď stúpal v meste kredit a medzi svojimi rovesníčkami boli okamžite považované za celebrity ... Som hrdý na to, že som i svojim dielom prispel k tejto krásnej tradícii a že môžem by členom tejto elitnej partie !

62. ročník ŠC som však očakával a pripravoval s napätím a po pravde povedané i s obavami a to z toho dôvodu, že zo 61. ročníka ŠC v roku 2014 som odchádzal domov smutný. Sklamaný som bol najmä z diania po samotnom zápase. O regeneráciu na kúpalisku Eva bol malý záujem - regeneráciu v „detskom bazéne“ využili viac diváci ako samotní členovia ŠC a slávnostné večerné posedenie v reštaurácii Centrál sa skončilo ešte pred deviatou hodinou večernou a už pravidelnú „Štefanskú chvíľku poézie“, ktorá je v podaní Igora Vestenického vždy príjemným spestrením pozápasového posedenia a na ktorú sa Igor celý rok svedomite a s oddanosťou jemu vlastnou pripravoval, si vypočula sotva polovica účastníkov ŠC ...

Cestou domov ale i dlho potom som si sám sebe kládol otázky: „Nemajú ľudia v dnešnom uponáhľanom svete záujem o voľnočasové aktivity, záujem odreagovať sa a zabaviť sa s priateľmi? Bude mať kto v budúcich ročníkoch ŠC nastúpiť na stretnutie ako aktívny hráč? Ako prilákať medzi nás mladých plavcov, pólistov a bývalých našich členov ako aj ich rodinných príslušníkov? Ako zatraktívniť ŠC? Kam smeruje ŠC? Podarí sa nám ešte udržať túto krásnu tradíciu? Odpovede na tieto a mnohé iné otázky sa nehľadajú určite ľahko. Určité prejavy izolácie jeden od druhého a určitá forma nezáujmu ľudí stretávať sa a zapájať sa do rôznych mimopracovných aktivít môžu do istej miery súvisieť i s tým, že neoliberálny režim rozbil spoločnosť na atomizovaných jednotlivcov, bez skupinových záujmov. Z dnešnej spoločnosti, v ktorej už takmer niet žiadnych hodnôt, sa vytrácajú skutočné priateľstvá, priateľské medziľudské vzťahy a čím ďalej, tým viac v našich vzťahoch absentuje vzájomná úcta a pokora ... Preto si ešte viac vážim a vážme členstvo v prestížnom Štefan klube. I napriek vyššie uvedeným skutočnostiam zostávam optimista a verím vyjadreniu kapitána Exilu Igora Vestenického, že Štefan Cup je nesmrteľný resp. vyhláseniu Tonena Grňu, že Štefan Cup je večný i keď by sa mal hrať na malé brány a jeden proti jednému ...

Jedna vec je istá – ŠC má za sebou úctyhodných a nezabudnuteľných 62. pokračovaní. Tohto krásneho „veku“ sa dožil v relatívne dobrom zdraví a veku primeranej kondícii bez jedného - jediného prerušenia. Bolo by priam tragédiou a hriechom v takejto krásnej tradícii s ušľachtilou myšlienkou nepokračovať. Žiadny politický režim a ani žiadne mocenské elity, hlavne pred rokom 1989, neprerušili jej každoročné pokračovanie a napĺňanie odkazu jeho zakladateľov, hoci najmä po emigrácii našich členov do krajín neobmedzených možností v čase normalizácie a po výsluchoch časti z nás na kriminálke, po vražde mladej medičky Cervanovej v roku 1976, mnohí z nás ale i samotný Štefan Cup ako taký, ležali komunistickým pohlavárom a ŠtB-ákom, kvôli nášmu životnému štýlu a hlbokému odporu voči bývalému režimu, v žalúdku ... Najmä do roku 1989 nás okrem záujmu o šport, spájala i túžba po spravodlivosti, pocit odcudzenia voči režimu a hlboký odpor voči autoritárstvu v akejkoľvek forme ...

Ďalej je potrebné si uvedomiť, že našu členskú základňu tvoria tri vekové generácie ľudí – mladí, dospelí a seniori. Každá z týchto generácií má iné životné priority a záujmy, iný pohľad na svet, inú kondíciu a iné predstavy, ako príjemne stráviť druhý sviatok vianočný resp. jeho večernú časť. I keď vekový rozdiel a s ním priamo súvisiaca rozdielna fyzická sila, zohrávajú pri posledných futbalových stretnutiach o ŠC nesporne dôležitú úlohu, verím, že pokiaľ ide o takú ušľachtilú myšlienku akou je ŠC, že i tieto nepopierateľne dôležité faktory vážnejšie neovplyvnia ďalšie pokračovanie tohto – v našich zemepisných šírkach – ojedinelého športovo – spoločenského podujatia, ktoré nám v dobrom závidia mnohí ľudia po celom svete ...

Pri každoročnom organizovaní ŠC je mojim prvoradým cieľom udržať túto krásnu tradíciu Štefanského futbalu, vzájomne zblížiť tri vekovo rozdielne generácie ľudí a umožniť im aspoň jeden krát v roku sa spolu stretnúť, podebatovať si a nadviazať nové priateľstvá, prípadne i spoluprácu.

Pri príprave 62. ročníka ŠC som sa držal pravidla, nemeň čo je dobré a minulými ročníkmi už overené. A tak ako prvé som cez Janka Baranoviča zabezpečil šatne a „malý bazén“ na kúpalisku Eva, u prezidenta PFK Roba Studeného umelú hraciu plochu na štadióne PFK a s Milošom Košinárom som sa dohodol na rozhodovaní stretnutia v prípade, že nebude môcť rozhodovať stretnutie naša rozhodcovská legenda Vojto Christov, ktorý mi nevedel s určitosťou vopred povedať, či Vianoce strávi v Piešťanoch alebo nie. Otázne ostalo ešte aj miesto stretnutia v prípade väčšej pokrývky snehu – nakoľko v prípade pokrytia umelej hracej plochy snehom nie je na „umelke“ stretnutie možné odohrať. Odhrnutie snehu z hracej plochy zabezpečuje PFK prostredníctvom Služieb mesta Piešťany, ale tieto cez Vianočné sviatky zabezpečujú odhrnutie snehu len z mestských chodníkov ... Ďalším problém bola organizácia večerného posedenia. Problémom nebolo ani tak zabezpečenie priestorov – tých je na výber neúrekom – ale samotný scenár večerného posedenia. Ako urobiť vyvrcholenie ŠC atraktívne pre všetky tri generácie, som sa trápil skoro celý rok. Ako najlepší variant sa mi nakoniec pozdávalo večerné posedenie aj s manželkami a priateľkami, pri hudbe v Kursalóne. Po niekoľkých rokovaniach s prevádzkovým manažérom Kursalónu p. Chrenkom a so Štefanom Kučkovským z hudobnej skupiny iX, som vyriešil i túto veľmi dôležitú záležitosť ...

Pri hodnotení Štefan Cup-u v posledných rokoch nesmiem zabudnúť vyzdvihnúť nezištnú prácu správcu našej webovej stránky www.stefan-cup.sk Ferda Štanca vo Švajčiarsku, ktorý bez nároku na odmenu roky udržuje našu stránku aktívnu a v priebehu roka na ňu ukladá všetky podklady, ktoré mu posielam - inak tomu nebolo ani v roku 2015. Po doriešení všetkých organizačných záležitostí som väčšine pravidelných účastníkov ŠC e-mailom poslal pozvánku na 62. ročník ŠC, ktorá bola samozrejme vďaka Ferdovi zverejnená i na našej vebovskej stránke.

Predzápasová schôdza v Kursalóne mala štandardný scenár a hladký priebeh. V historických priestoroch „Art jazz gallery“ Kursalónu sa od pol jedenástej hodiny začali schádzať prví účastníci ŠC a „finančný riaditeľ“ ŠC Laci Pollák začal vyberať štartovné vo výške 10,- €. Živú diskusiu som o 11:30 hodine prerušil a oficiálne som privítal starých i nových členov na 62. ročníku Štefan Cupu. Následne som podľa prezenčnej listiny urobil prezentáciu a prečítal štatistické údaje po 61. ročníkoch. V závere doobedňajšej schôdze sa prítomní zhromaždili okolo svojich kapitánov družstiev k určeniu základných zostáv, ktoré sa v posledných ročníkoch určujú podľa dátumu narodenia od najstaršieho po najmladšieho hráča. Kapitáni mali s určením základných zostáv dosť vážne problémy, nakoľko až 16 hráčov zo 43 sa pre rôzne – najmä zdravotné - problémy svojim kapitánom ospravedlnilo a bolo schopných vykonať len čestný výkop. Po dlhšej rušnej porade oznámili kapitáni družstiev základné zostavy a prítomní sa odišli na kúpalisko Eva resp. domov posilniť a pripraviť na futbalové stretnutie 62. ročníka ŠC.

Hlasy pred zápasom :

Čipi : "Nekomentujem – netrénoval som – neviem či vydržím ..."
Dodo Cifra : "Hurvo má zlomené 4 rebrá, ale žiadna tragédia - ešte má ďalších 30 celých. Exil má prísť posilniť 10 000 Sýrčanov, bývať majú priamo na ihrisku, 3 – 4 Sýrčanky dostane každý náš hráč ako pozornosť. Finančne to zabezpečil Robertko, zvýšením dôchodkov o 1,90 €. Ešteže na Slovensko nikto nechce prísť – takže nič z toho ..“
Tony Grňa : "Som optimista, ale dnes to nevyzerá pre Exil dobre. Hurvo zranený, Janko Chalupka zranený, Jožko Cifra zranený – hotový lazaret. Sú tu však mladí a tí nás Exil určite zachránia ..."
Soukup : "Jediná svetlá chvíľa dnešného Štefana by mohla byť, keby sa noví členovia sprchovali s ostatnými. Baba v Štefan klube – hrôza. Aj Karlštejn zanikol kvôli ženám."
Brnco : "Tento rok mám krátkodobú prípravu. Včera som nacvičil krátky šprint – 3 m, náhle zákruty, pozorné vyčkávanie a dribling s osamelým stromom len tak na sucho - bez lopty. Domáci traste sa !!!"
Plánovský : "Váha zvýšená, telo pobolieva. Keď Exil dnes nevyhrá - aj remíza by bola dobrá ..."
Vestenický : "Ešte taká doba bude, cigánka nám dobrá bude, ťuhája ... No, som rád, že som nedopadol ako Schumacher. Prišiel som a tešil som sa, že budem môcť účinne manažovať striedanie z lavičky, avšak na nej nebude nikto. Optimizmus však nevyprcháva a dožijeme sa večernej zábavy ..."
Benedikovič : "Ako tak pozerám na prezenčku do kolonky hrajúcich a nehrajúcich, nadobúdam pocit, že postupom času sa vrátime na začiatok vzniku ŠC a budeme hrať na malé branky na kúpalisku Eva .."

13:45 Zdecimované počty aktérov 62. ročníka ŠC sa pomaly približujú k štadiónu PFK
13:50 Na umelej hracej ploche sa rozcvičuje len zopár aktérov stretnutia a ako jediný pozitívny jav sa zatiaľ ukazuje kolovanie fľaše whisky Hankey Bannister, ktorú dal „do placu“ Brnco Brňo k svojej šesdesiatke ...
13:55 Umelá hracia plocha sa pomaly zapĺňa individuálne sa rozcvičujúcimi hráčmi oboch družstiev
14:00 Na ihrisko prichádzajú už aj prví diváci
14:10 Miloš "Koško" Košinár, ktorému na čiare asistoval bývalý dlhoročný ligový rozhodca Tibor Jančovič, dal po porade s nehrajúcimi kapitánmi oboch družstiev pokyn k nástupu družstiev k stretnutiu
14:11 Po nástupe do stredu hracej plochy nasleduje fotenie a hráči Exilu, verní svojej bojovej tradícii, oduševnene spievajú svoj chorál na melódiu slovenskej hymny
14:12 Nasleduje čestný výkop, po ktorom dáva rozhodca Koško Košinár pokyn k začiatku stretnutia

Družstvá nastúpili v týchto zostavách :

Základná zostava EXIL :
L. Pollák – Grňa, Daniel Valo, Plánovský, Brňo jr. – Matej Učen, Habánik, Škarka jr., Drahovský – Brňo sr., Fabián

Náhradníci :
Lukáš Učen a Katka Vestenická Brňová

Základná zostava DOMÁCI :
L.A. Benedikovič – Boris Baranovič, Grňo, Adamkovič, Boris Pontes – Peťo Učen, Roman Berlanský, Martin Hauser, Burdej – David Hauser, Miro Učen

Náhradníci :
Dörnhofer jr., Tibor Benedikovič a Juraj Brna

Čestný výkop vykonali :
Palo Učen, Valík, Babič, Máček, Soukup, Duga, Miloš Benedikovič, Štefan Hauser, Dörnhofer sr., Zálešák, Škarka sr., Tomáš Učen, Vestenický, Cifra, Chalupka a Šiška.

14:14 Stretnutie začína tlakom Domácich, ktorý hneď v úvode stretnutia viackrát ohrozili bránu Exilu
14:16 Z protiútoku Tomino Habánik peknou tvrdou strelou do stredu brány dáva možnosť zahriať sa brankárovi Domácich Šaňovi Benedikovičovi. Vzápätí dochádza k nemilej udalosti, keď pri nezavinenom súboji o loptu padá na zem hráč Exilu Dano Valo – diagnóza: odtrhnutá achilova šľacha. Po odvoze zraneného hráča Exilu za doprovodu Juraja Brna do nemocnice, zápas ďalej pokračuje ...
14:22 Exil, zrejme ešte v šoku zo straty opory svojich zadných radov, hrá v obrane chaoticky, čo využíva David Hauser a po peknej akcii, krížnou prízemnou strelou otvára skóre stretnutia – 1:0 pre Domácich
14:25 Hneď po otvorení hry a individuálnych chybách v obrane Domácich, vyrovnáva stav stretnutia na 1:1 Lasko Drahovský
14:28 Domácich vyrovnávajúci gól nezlomil ale práve naopak zdravo vyhecoval, čoho výsledkom bol ďalší gól v sieti Exilu - David Hauser upravuje skóre zápasu na 2:1 v prospech Domácich
14:30 Historický okamih – prvýkrát v histórii ŠC na hraciu plochu nastupuje žena – hráčka. Na ľavé krídlo Exilu nastupuje Katka Brňová, dcéra Igora Vestenického
14:40 Tlak Domácich narastá a o pekné futbalové akcie nie je zo strany Domácich núdza - Dörnhofer junior z 5 metrov uvalil takú bombu do žrde, že tá sa prestala triasť až po štefanskej večeri ...
14:46 Peter Učen nádherne z 20 metrov potvrdzuje hernú dominanciu Domácich a upravuje skóre stretnutia na 3:1
14:55 Po množstve kiksov v obrane Exilu Martin Hauser zvyšuje vedenie Domácich už na 4:1
14:56 S výsledkom 4:1 rozhodca Košinár ukončuje 1. polčas stretnutia. Exil nie je s polčasovým výsledkom spokojný a okamžite zvoláva na poradu krízový štáb

15:04 SEČ Úvodný výkop 2. polčasu
15:06 Domáci svoju peknú útočnú akciu prekombinovali a Peter Učen posiela loptu do nebies, ako svoje Urbi et Orbi
15:09 Katka Brňová v samostatnej akcii ukazuje akou je platnou posilou Exilu
15:12 V stretnutí veľmi aktívny Dörnhofer junior strieľa z diaľky, prudko pri zemi ale na šťastie pre Exil - vedľa brány ...
15:16 Martin Hauser v nádhernom samostatnom úniku, ale výborný brankár Exilu Laco Pollák mu efektným zákrokom zobral loptu z pred nôh
15:17 Tlak Domácich narastá a Peter Učen z ľavej strany zvyšuje na 5:1 v prospech Domácich
15:20 Po jednej z mála útočných akcií Exilu v 2. polčase Tomáš Habánik strieľa zo 6 m vedľa brány zmrznutého brankára Domácich ...
15:23 Bary Baranovič padá ako sekvoja v Yosemitskom národnom parku
15:25 Ďaľší pokus o ohrozenie brány Exilu – strela M. Hausera končí tesne vedľa brány
15:32 Jedna z najlepších hráčok Exilu Katka Brňová bravúrne likviduje tvrdú strelu na bránu Exilu, ale dorážka D. Hausera už končí v sieti brankára Laca Polláka – stav stretnutia 6:1
15:35 Obrana Domácich sa vybrala na výlet pred bránu Exilu, čo využil Škarka junior a z ojedinelého útoku strelil druhý gól Exilu a koriguje stav stretnutia na 6:2
15:40 David Hauser nie je s daným stavom stretnutia spokojný a po jednej z posledných akcií stretnutia, strieľa svoj štvrtý gól, ktorým upravuje skóre na konečných 7 : 2 a potvrdzuje svoj skvelý výkon v stretnutí a uzatvára svoj dnešný strelecký koncert
15:42 Pred prázdnou bránou Exilu stojí lopta a nikto nevie, čo s ňou ...
15:45 Súčasne s hvizdom výborného rozhodcu Košinára, hráč Domácich Dörnhofer junior strelou vedľa brány ukončuje futbalové stretnutie 62. ročníka ŠC s výsledkom Domáci – Exil 7:2, po polčase 4:1.

Celkový sumár futbalového stretnutia 62. ročníka ŠC:

- Po dlhšej dobe mali kapitáni oboch tímov k dispozíciu ku hre op䝻 nízky počet hráčov – Domáci mali k dispozícii ku hre 14 hráčov, Exil mal ku hre k dispozícii 13 hráčov a 16 členov absolvovalo „čestný výkop“.
- Prvýkrát vo svojej bohatej histórii, štefanský futbal pre zlomeninu štyroch rebier na lyžovačke na Chopku, na hracej ploche neodohral kapitán Exilu Igor Vestenický a tak mal možnosť zistiť v čom spočíva čaro absolvovania „čestného výkopu“. Podľa vlastného vyjadrenia mal z povinnosti absolvovať len „čestný výkop“ veľmi príjemné pocity, nakoľko zistil, že pred stretnutím sa môže nehrajúci účastník ŠC výdatne naobedovať – doslova napráskať, že počas stretnutia sa môže po absolvovaní „čestného výkopu“ dokonale zahrievať a udržiavať v tranze nepreberným množstvom rôznych druhov tekutých požívatín a že nehrajúcim členom nič nebráni neobmedzene sa počas stretnutia baviť s priateľmi, divákmi a pod. No a mnohým určite vyhovuje i skutočnosť, že počas roka nemusia absolvovať žiadnu fyzickú prípravu a že ŠC absolvujú absolútne bez námahy. Tí, čo sa zúčastnia len „čestného výkopu“ majú výhodu i v tom, že štefanský futbal môžu absolvovať v teplučkých kožuškoch a topánkach, mimo súbojov o loptu, za postrannou čiarou hracej plochy, kde im hrozí zranenie len v prípade, že by to prehnali so zohrievaním sa pomocou alkoholických nápojov ...
- To je však len jedna strana mince. Oveľa viac mňa ale i ďalších členov Štefan clubu však znepokojuje skutočnosť, že kapitáni družstiev – prvýkrát po vzore tenisu nehrajúci - mali ku hre k dispozícii spolu len 27 hráčov, čo signalizuje, že ak nerozšírime členskú základňu o aktívnych hráčov, hrozí nám, že po čestnom výkope dá rozhodca pokyn na vykonanie minúty ticha, nielen na počesť zosnulých členov ale i na počesť „štefanského futbalu“ a po minúte ticha bude nasledovať priamo presun aktérov ŠC do „malého bazéna“ na kúpalisku Eva alebo rovno do krčmy - no a kvôli tomu by sa z Ameriky alebo Švajčiarska ale ani z Topoľčian už nikomu nežiadalo medzi nás v Piešťanoch žijúcich, prísť ...
- Prvý raz v histórii ŠC žena na hracej ploche - aj úpadok hradu Karlštejn započal tajným vniknutím babizne na chlapský hrad.
- Najdôležitejšie na záver: prvý raz v histórii Štefan Cupu si účastníci futbalového stretnutia zabudli minútou ticha uctiť pamiatku členov Štefan Clubu, ktorý nás navždy opustili - tak teda aspoň týmto spôsobom vzdávame hold všetkým členom ŠC, ktorí nás predišli do večnosti ...

V stretnutí, na ktoré pricestovali okrem iných Daniel Valo a Matej Učen z USA, Peter Brňo a Tony Grňa zo Švajčiarska, nastúpilo družstvo Exilu pre rôzne zdravotné problémy bez svojich dlhoročných opôr Igora Vestenického, Doda Cifru, Jana Chalupku a Andreja Polláka, čo negatívne ovplyvnilo ich výkon ako i kvalitu celého stretnutia, v ktorom bolo od začiatku lepšie družstvo Domácich. Strelecky sa v družstve Domácich darilo najmä v stretnutí neudržateľnému Davidovi Hauserovi, ktorý strelil štyri góly, dva góly strelil Peter Učen a jeden Martin Hauser. Za družstvo Exilu po jednom góle strelili Lasko Drahovský a Škarka jr. Škvrnou na inak vydarenom 62. ročníku ŠC bolo nezavinené vážne zranenie Dana Vala hneď v úvode stretnutia, ktorému i touto cestou v mene všetkých členov Štefan klubu želám skoré uzdravenie. Pochvalu si zaslúži i MUDr. Pikus z ortopedického oddelenia nemocnice v Piešťanoch za ústretovosť a profesionálne vykonanú operáciu Tirexovej odtrhnutej achilovej šľachy. Za pozornosť stojí i skutočnosť, že nohejbalová legenda Miloš Fabián odohral už svoj 55. ročník štefanského futbalu.

Po zápase sa časť aktérov stretnutia presunula k regenerácii tela a duše do „malého bazéna“ na kúpalisku Eva, v ktorom im „zázračnú liečivú vodu“ perfektne pripravil náš člen a zároveň plavčík na kúpalisku Vlado Hašek.

Vyvrcholenie 62. ročníka Štefan Cupu sa začalo o 18:30 hodine vo „frappérii“ Kursalónu slávnostnou večerou, pred ktorou som odovzdal putovný pohár za víťazstvo v 62. ročníku Štefan Cupu kapitánovi Domácich Palovi Učňovi a pripil si na ďalšie zdarilé ročníky ŠC. Po chutnom jedle sa o slovo prihlásil kapitán Exilu Igor Vestenický, ktorý napriek vysokej prehre bol s výkonom hráčov spokojný a ocenil najmä ich neúnavnú bojovnosť a statočnosť v nerovnom boji na ihrisku. Vyzdvihol najmä výnimočné výkony Tonena Grňu, Jana Plánovského ako i svojej dcéry Katky a op仝 vynikajúco chytajúceho brankára Exilu Laca Polláka. Pochvaly sa ušlo aj Brncovi Brňovi ale nie za výkon, ale za to, že priniesol na stretnutie fľašu whisky Hankey Bannister, ktorá bola pre mnohých účastníkov futbalového stretnutia v chladnom veternom počasí životabudičom ... Bratov Davida a Martina Hauserovcov z družstva Domácich Igor nazval statnými junákmi a požiadal ich, aby aj s Dörnhoferom juniorom, v budúcich ročníkoch ŠC v súbojoch o loptu na hracej ploche brali väčší ohľad na starších hráčov družstva Exilu. Peter Soukup okomentoval fyzickú zdatnosť bratov Hauserovcov slovami: „Čo oni prejdú jedným krokom, ja idem na bicykli týždeň ...!“

Po zhodnotení stretnutia kapitánom Exilu a niekoľkých ďalších prípitkoch, bol op仝 stredobodom pozornosti Igor Vestenický, ktorý v rámci jeho už tradičnej „štefanskej chvíľke poézie“ predniesol prítomným nasledovnú báseň zo svojej vlastnej tvorby:

Počas „štefanskej chvíľke poézie“ bolo už z „veľkej sály“ Kursalónu počuť hudbu a začali už prichádzať aj vzácne a nenahraditeľné polovičky našich členov, ako i naši verní priaznivci, čo bol pre mňa signál dať pokyn na presun k ďalšiemu pokračovaniu štefanského večera z „Frappérie“ do „veľkej sály“, kde vystupovala a o dobrú náladu sa starala známa piešťanská kapela iX, ktorú tvoria muzikanti v najlepších ro(c)koch, ktorí svoj názov zdôvodňujú takto: „iX-krát sme to už skúšali a dnes znova …“ Piešťanci vedia, že chlapci z kapely to vedia skutočne perfektne „rozbaliť“ a že na ich vystúpeniach vždy vládne srdečná a uvoľnená atmosféra. Že to tak skutočne bolo i teraz svedčí i skutočnosť, že všetci sme sa do neskorých nočných hodín výborne zabávali a že na parkete sa okrem známych parketových tigrov (Tonena Grňu, Jana Plánovského ...) objavili i v minulosti parketu sa vyhýbajúci priatelia. Potešujúcou skutočnosťou pre mňa je však zistenie, že nás po večeri neopustili naši mladší kolegovia, ale práve naopak, vytvorili dobrú priateľskú partiu a skvele sa zabávali, čo dáva Štefan Cupu do budúcnosti nádej a uistenie, že Štefan Cup je skutočne nesmrteľný ... O tom, že 62. ročník štefanského futbalu sa až na nepríjemné vážne zranenie Dana Vala skutočne vydaril, svedčia mnohé Vaše vyjadrenia spokojnosti a poďakovania dlho po jeho skončení ...

Neoddeliteľnou súčasťou tejto „Zápisnice“ je bohatá fotodokumentácia zo 62. ročníka ŠC, ktorá je všetkým k dispozícii na našej webovej stránke www.stefan-cup.sk, ktorej autorom je jeden z našich dvorných fotografov Števo Duga, za čo si zaslúži veľké Ďakujem ...

„Futbalu zdar, Štefan Cupu zvlášť!“

V Piešťanoch, Anno Domini 2015
Spracoval : L.A. Benedikovič